Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
SK DRIENKA
Speleologický prieskum Humenských vrchov (2. časť)
Autor: Gabriel Lešinský <gabishark(at)post.sk>, Téma: Výskum a prieskum, Vydané dňa: 05. 03. 2006



NÁČRT HISTORIOGRAFIE SPELEOLOGICKÉHO PRIESKUMU HUMENSKÝCH VRCHOV

Takmer všetky osobnosti, ktoré tvorili a tvoria históriu jaskyniarstva v tejto časti východného Slovenska, sústredili svoj záujem práve do Humenských vrchov. Vyplývalo to jednoznačne z ich geologickej stavby. Najviac iste zavážil ten fakt, že na tomto území sa nachádzali oddávna známe jaskyne.

Záujem geológov o Humenské vrchy od počiatku prieskumných prác do r. 1940

Geologicky spracovávalo toto územie už v predminulom storočí viacero autorov. Ako prvý rozpoznal odlišnosť Humenských vrchov od ostatných geologických jednotiek Beudant (1818). Ďalej sa o toto územie zaujímal F. Hauer (1859). Názov Humenské vrchy, ako uvádza Z. Roth (1957), pochádza od C. M. Paula (1869, 1870). Podľa G. Strömpla (1910), o túto oblasť sa zaujímal aj uhorský geológ Gyula Szádecky-Kardoss, ktorého záujem spadá historicky do rámca 19. storočia (1888). Ako v úvode svojej práce špecificky zameranej na jaskyne G. Strömpl poznamenal, študoval územie, o ktorom sa G. Szádecky-Kardoss vyjadril, že tam niet jaskýň.
Geologický prieskum pokračoval aj začiatkom minulého storočia. O Humenských vrchoch sa zmienil napr. V. Uhlig (1890, 1903). Ku geologickej stavbe a k morfológii bralnatého pohoria v Zemplínskej župe (masív Krivoštianky) sa pomerne podrobne vyjadril G. Strömpl (1909). Ďalej to boli v roku 1926, resp. 1929 geológovia Státního geologického ústavu (SGÚ) ČSR v Prahe D. Andrusov, resp. A. Matějka, ktorí spolu navštívili Humenské vrchy aj s Dr. Kodymom v roku 1929. Podrobný geologický výskum R. Kettnera a Z. Rotha pod vedením D. Andrusova prebiehal v rokoch 1937 - 1938. Na tieto práce nadviazal opätovne geológ Ústředního ústavu geologického (ÚÚG) v Prahe Z. Roth (1940), ktorý túto problematiku kontinuálne riešil aj neskôr (1957).
V povojnovom období to boli mnohí ďalší autori. Ich výskum priniesol poznatky, na základe ktorých sa sformovala moderná predstava o geologickej stavbe tejto zaujímavej oblasti (B. ŽEC et al., 1997).

Prehľad chronológie speleologického prieskumu Humenských vrchov

Speleologický prieskum do roku 1918
Prvé zmienky o jaskyniach sa do literatúry dostali na základe speleologického prieskumu uhorského geografa Gábora Strömpla (*1885 v Michalovciach - †1945 v Rumunsku), ktorý v roku 1910 publikoval výsledky svojich terénnych prác pravdepodobne z rokov 1908 či 1909. Vo svojej práci opísal a graficky načrtol jaskyne, ktoré osobne preskúmal (napr. Veľká Artajama1, Malá Artajama, Krivoštianska jaskyňa, Dúpna jaskyňa2, Vlčie diery), ale spomenul i také, o ktorých sa dozvedel od miestnych obyvateľov (neoverené lokality z Pľuštia, Rastovej či Barnabášky).

Záujem o jaskyne Vihorlatských vrchov počas 2. svetovej vojny
Od čias Strömpla až do roku 1937, resp. 1938 niet nijakých zmienok o jaskyniach v Humenských vrchoch. Vtedy viacero novín zaznamenalo "objav" V. Artajamy, avšak bez detailizovania okolností. Na uvedené roky sa vzťahuje aj geologický prieskum českého geológa Z. Rotha z SGÚ Praha na vrchu Klokočiny, kde sa nachádza viacero dávno známych jaskýň, o ktorých iste vedel. Nie je nám však známe, či ich preskúmal alebo sa o nich aspoň zmienil.
Počas vojnových rokov (1944) zostúpila do Veľkej Artajamy, údajne do hĺbky -20 m, skupina turistov, ktorí došli až po úzku šachtu. Tú ďalej neskúmali. V tomto roku sa o jaskyňu začal zaujímať aj miestny učiteľ z Brekova Adamica3.
Bližšie nedatované a údajné sú úkryty niektorých miestnych obyvateľov obcí Ptičie, Oreské, či Porúbka alebo partizánov počas 2. svetovej vojny v jaskyniach Olovná pivnička a Močidlá. Náš prieskum Olovnej pivničky skôr vyvracia ako potvrdzuje túto skutočnosť. Jaskyňa Močidlá má údajne polovertikálny charakter, existujú dôveryhodné svedectvá o jej existencii. Zatiaľ nebola nájdená, resp. identifikovaná.

Dobrovoľný speleologický prieskum Veľkej Artajamy v povojnových rokoch a účasť Jaskyniarskeho zboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov na prieskumných prácach v jaskyni
V 1. polovici 50. rokov sa akýkoľvek jaskyniarsky výskum Humenských vrchov prakticky "scvrkol" na mikrohabitat Veľkej Artajamy a priamo na túto jaskyňu. Súviselo to so snažením miestnych dobrovoľníkov a turistických inštitúcií (Slovakotour - Mestské stredisko cestovného ruchu Humenné) sprístupniť ju. V tomto smere vyvíjal od roku 1946 aktivitu učiteľ Hospodárskej školy v Humennom Hončarenko4, ktorý bol zároveň predsedom Klubu slovenských turistov a lyžiarov, odbor v Humennom. Ústrediu KSTL navrhol prieskum Veľkej Artajamy.
Na jar 1947 sa valné zhromaždenie (VZ) KSTL v Humennom uznieslo na prieskume jaskyne, s čím 10. 3. 1947 oboznámili ústredie KSTL v Liptovskom Mikuláši a zároveň požiadali o vyslanie odborníka z Jaskyniarskeho zboru (JZ) KSTL v Martine. V tom istom roku získal Okresný národný výbor v Humennom peniaze na výskum jaskyne (podporil ho prednosta úradu p. Ďurček sumou 20 000 Kčs), o čom informoval JZ KSTL. Ten následne prisľúbil vyslať odborníka-jaskyniara. Rok 1947 sa stáva rokom intenzívneho prieskumu Veľkej Artajamy, na ktorom pracujú učiteľ Adamica, Vojtech Dráč (pracovník cementárne pri Brekove) a dokonca 17. - 18. 7. 1947 ju navštevujú J. Majko, V. Benický a náčelník JZ KSTL V. Budinský-Krička.

Majko v Artajame
Ján Majko (v strede) v ústí Veľkej Artajamy (pravdepodobne v roku 1947)
Archív SMOPaJ

V roku 1948 sa členom JZ KSTL stal Peter Tomčík z Liptovského Mikuláša, ktorý je objaviteľom a prieskumníkom viacerých jaskýň v Nízkych Tatrách. V tomto roku sa začína aj on podieľať cieľavedome na prieskume jaskyne. Nadšencom sa podarí dostať do hĺbky údajne 32 m. Neskôr V. Dráč dosiahol pri jazierku hĺbku 48 m, o čom informuje ústredie KSTL jeho odbor v Humennom. Po jeho odchode na vojenčinu preberá vedenie prác práve P. Tomčík. Počas jeho pôsobenia sa našlo viacero antropologických i paleontologických nálezov, ktoré neskôr vyhodnotil J. Bárta (1951), resp. český geológ J. Kukla. Ten sa v októbri 1949 vyjadril k nálezu zubu pratura a k perspektivite jaskyne i k jej analógii s jaskyňou Abisso Trebiciano (Trebíčska priepasť) v Taliansku.

Speleologický a speleoarcheologický prieskum Veľkej Artajamy v období po vzniku Slovenskej speleologickej spoločnosti od roku 1949 do roku 1968
Keď v roku 1949 vznikla Slovenská speleologická spoločnosť, v prípravnom výbore bol aj jej zakladajúci člen P. Tomčík z Liptovského Mikuláša. Práve P. Tomčík v značnej miere v začiatkoch usmerňoval a organizoval výskum Veľkej Artajamy.
Medzi októbrom 1949 a marcom 1950 vzniká na základe terénnej pochôdzky geologický posudok okolia Veľkej Artajamy od J. Volka-Starohorského. Posudok sa z ONV v Humennom dostal do viacerých inštitúcií. V roku 1949 sa na jaskyňu preinvestovalo prostredníctvom ONV v Humennom 50 000 Kčs. V období medzi rokmi 1949 - 1950 (asi august 1949) P. Tomčík údajne zostúpil vo Veľkej Artajame do hĺbky údajne 125 m, pričom v jaskyni zistil prievan.

Peter Tomčík
Peter Tomčík (vľavo) - významný predstaviteľ jaskyniarskeho prieskumu vo Veľkej Artajame v 50-tych rokoch
Archív SMOPaJ

V roku 1950 sa už na prieskum jaskyne nedostáva toľko financií, keďže výsledky nie sú úmerné dovtedy vynaloženým prostriedkom. V snahe získať peniaze chce učiteľ Hončarenko nazvať časť veľkej Artajamy po "významnom slovenskom politikovi", čo vedenie SSS odmietlo.
V roku 1951 robí archeologický prieskum vo Veľkej Artajame archeológ J. Bárta, ktorý ako druhý po G. Strömplovi vyhotovuje pôdorys priestorov vstupnej šachty a konštatuje, že antropologické nálezy sú pravdepodobne recentného veku a patria k obetiam nešťastia či závalu a nie sú archeologicky významné. Učiteľ Hončarenko prostredníctvom korešpondencie lobuje na ústredí SSS, aby získalo pre ďalší výskum v jaskyni V. Dráča, pracovníka cementárne pri Brekove. Snahu SSS nepodporila a týmto rokom sa zároveň končí éra výskumu a objavov. Podľa nami získaných informácií žije z osobností tohto obdobia už len V. Dráč.
V roku 1957 na základe vyjadrenia A. Droppu z februára 1957 neodporučilo Speleologické oddelenie Zemepisného ústavu SAV investovať do jaskyne, keďže lokalita nemá turistickú hodnotu a vedecká hodnota sa len bude zisťovať.
V roku 1960 jaskyniari z turisticko-jaskyniarskeho krúžku v Chemku Humenné (dnes firma Chemes) zostúpili údajne do hĺbky 80 m. Pravdepodobne ide o priestory, ktoré dosiahol P. Tomčík v päťdesiatych rokoch a humenskí jaskyniari (oblastná skupina /OS/ SSS Humenné) v deväťdesiatych rokoch. Kronika krúžku sa podľa všetkého nezachovala, resp., čo je menej pravdepodobné, neexistovala.
V roku 1963 sa zintenzívňuje tlak na priemyselné využívanie karbonátov v okolí Brekova. Súčasný lom už kapacitne nestačí potrebám národného hospodárstva, a tak sa objavuje návrh na určenie nového dobývacieho priestoru. Archeologický ústav v Nitre na základe jednostranného hodnotenia J. Bártu vydal k predmetnej záležitosti vyjadrenie, že z ich strany niet námietok proti rozšíreniu lomu, keďže obe jaskyne sú z archeologického hľadiska neperspektívne, resp. neboli vhodné na osídlenie.
V roku 1968 bol vydaný súhlas na prípravné práce na rozšírenie lomu v blízkosti Veľkej Artajamy.

Speleologický prieskum Humenských vrchov v období po znovuobnovení SSS od roku 1969 do súčasnosti a účasť múzea (MSK, MVOP, SMOPaJ)5 na prieskumných prácach
V roku 1973 a v nadväznosti v roku 1975 preskúmali, resp. zamerali členovia SSS Zdenko Hochmuth a P. Zanvit pri Beňatinej dve vtedy najvýchodnejšie jaskyne Slovenska (Vyšná Hurka I a Vyšná Hurka II), ktoré sa vytvorili v červených krinoidových vápencoch súvrstvia Krupianky a predstavujú aj s ďalšími tunajšími jaskyňami významné prírodné hodnoty mezozoika bradlového pásma. Z. Hochmuth údaje o týchto jaskyniach publikoval v hodnotnom ucelenom súbore (Z. HOCHMUTH, 1976). V tom istom roku vykonali prieskum Brekovského krasu v auguste G. Székely (OS SSS Košice-Jasov) a M. Erdős (MSK) na ploche 18 km2 (M. ERDŐS, 1974).
V roku 1974 speleopotápač P. Ošust a ornitológ Š. Danko z Michaloviec zostúpili vo Veľkej Artajame údajne až na úroveň Laborca, ktorá je situovaná o 125 m nižšie (Š. Danko, 2001, ústna informácia). Na túto úroveň sa údajne dostal ako prvý P. Tomčík v päťdesiatych rokoch (pozri vyššie). V tom istom roku v lete vykonáva pre MSK terénny výskum okolia Brekova opäť M. Erdős (M. ERDŐS, 1974).
Na tento výskum nadväzuje v roku 1975 na základe výskumov a odporúčaní J. Bártu (J. BÁRTA, 1973) prieskum okolia Jasenovského hradu, vykonávaný opäť M. Erdősom z MSK (M. ERDŐS, 1975). V tom istom roku (24. 6., 2. 7. a 8. 7.) zameral Z. Hochmuth, člen SSS, s P. Bodnárom Veľkú Artajamu po Dráčovo jazierko, teda do hĺbky 48 m (Z. HOCHMUTH, 1978; s. 128, graf. príloha).
V roku 1978 vychádza po článku G. Strömpla zatiaľ najucelenejší súbor poznatkov o podzemnom krase Humenských vrchov od Z. Hochmutha (Z. HOCHMUTH, 1978), ktorý zahŕňa aj kvalitné plány jaskýň. Prvýkrát v histórii sa tak môže speleologická verejnosť zoznámiť s hodnotným zobrazením významnej jaskyne Veľká Artajama, hoci zameranej len po Dráčovo jazierko. Autori plánu podľa všetkého vtedy nepoznali P. Tomčíkom objavené najspodnejšie partie tejto jaskyne. V článku Z. Hochmuth o. i. prezieravo upozorňuje na potenciál Humenských vrchov, pričom zdôrazňuje, že objavenie ďalších jaskýň je tu len otázkou času (tamtiež; s. 136). V júni 1978 Z. Hochmuth z OS SSS č. 12 Ružomberok na základe pozvania M. Erdősa preskúmal ešte raz Veľkú Artajamu, keďže rozširovanie kameňolomu ohrozovalo jaskyňu a z toho vyplývajúce okolnosti bolo treba objasniť. V júni 1978 vykonávali pracovníci MSK fotodokumentáciu lokalít Klokočín.
V roku 1988 M. Erdős (MVOP) zhodnocuje mieru ohrozenia jaskyne prácami v lome, ktorý sa má opäť rozširovať (M. ERDŐS, 1988). Študent 2. ročníka Gymnázia arm. gen. Ludvíka Svobodu v Humennom M. Kuzma začína jaskyniarčiť v oblasti Humenských vrchov a prihlási na zemepisnú olympiádu svoju prácu o jaskyniach Humenského krasu, kde uvádza dovtedy známe lokality Humenských vrchov s výnimkou niektorých Strömplových lokalít.
V decembri 1989 sa na tretej etáži v severnej časti brekovského lomu po odstrele objavil komplikovaný otvor do neznámej jaskyne. O tejto udalosti sa dozvedá M. Kuzma a následne jaskyňu s priateľom preskúmali, pričom ju pracovne nazvali Veronika (Z. HOCHMUTH et R. KOŠČ et M. KUZMA, 1999).
Rok 1990 prináša zintenzívnenie prieskumu nielen Veľkej Artajamy a novoobjavenej Brekovskej jaskyne, ale i Humenského krasu ako celku. 2. 2.1990 získala Veľká Artajama štatút chráneného prírodného výtvoru prostredníctvom vyhlášky ONV v Humennom. Vo vyhláške je uvádzaná ako V. artajáma. V januári 1990 vykonávajú prieskum novoobjavenej jaskyne v brekovskom lome aj členovia OS SSS Prešov. Jaskyňa dostáva názov Brekovská jaskyňa, čo je pôvodný Strömplov názov Veľkej Artajamy. 6. - 9. 2. 1990 bola Brekovská jaskyňa zameraná pod vedením R. Košča z OS SSS Prešov. Zamerali sa aj novoobjavené priestory vrchného poschodia, ktoré objavil horolezeckým spôsobom M. Kuzma. 10. 3. 1990 sa koná 1. akcia OS SSS Humenné, pričom jaskyniari preskúmali novú lokalitu v brekovskom lome (Komín, resp. Okno). Zameranie jaskyne a jej kompletný prieskum sa uskutočnili v priebehu ďalších šiestich akcií tejto jaskyniarskej skupiny do konca septembra 1990 (Ľ. KUČMA, 1990, 1991). V tejto skupine pôsobili hlavne títo jaskyniari: Ľ. Kučma, J. Vykoupil, V. Voronin, J. Šimčík, ale i M. Kuzma a ďalší.
V apríli 1991 skúma OS SSS Humenné oblasť Humenského Sokola a tamojšie známe jaskyne (Dúpna a Horná jaskyňa), ako i masív Krivoštianky, kde znovuobjavili Krivoštiansku jaskyňu, ktorej dali názov Priechodná jaskyňa (K-1). Nezávisle od M. Kuzmu v Starnianskej doline vyhľadali Medvedie jaskyne (K-2 a K-3). V tomto období sa OS SSS Humenné intenzívne angažuje vo veci ochrany Veľkej Artajamy pred rozširovaním lomu pri Brekove.
V roku 1993 Ján Zelinka zo Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši preskúmal Brekovskú jaskyňu a vyhotovil o nej speleologický hodnotiaci posudok (J. ZELINKA, 1993). Činnosť OS SSS Humenné sa utlmuje a následne aj končí.
V roku 2000 zomiera tragicky M. Kuzma a aj jeho pozostalosť okrem vlastných materiálov spracúva autor tohto článku, speleológ SMOPaJ pracovisko Košice, ktorý oblasť celých Vihorlatských vrchov, predovšetkým počas 12 akcií v rokoch 2000 - 2001, predbežne inventarizoval z hľadiska speleológie (G. LEŠINSKÝ, 2002).

Poznámky:

1 Pôvod názvu Veľká Artajama nie je dodnes spoľahlivo objasnený. Podľa G. Strömpla bol jej miestny názov Dzira, čiže "diera". Od miestnych obyvateľov (pravdepodobne z Brekova) prevzal G. Strömpl aj miestny názov Malej Artajamy v tvare "mala basta jama", z čoho je možné vydedukovať, že existovala i "veľka basta jama". Ako tento prepis znel foneticky, nevieme a nevieme ani to, do akej miery má tento historický názov súvislosť so súčasným názvom jaskyne, ktorá má teda viacero synoným (Dzira, Barkóer Höhle, Sovia jaskyňa, Brekovská diera, Barkó Dzíra, Brekovská jaskyňa, Brekovská Artajama, Veľká Vlčia priepasť, Jaskyňa pri hrade Brekov ap.). Názvoslovie jaskýň uvedených vyššie v texte nie je v niektorých prípadoch totožné s názvoslovím podľa G. Strömpla (1910).

2 Je možné, že v niektorých starých zdrojoch sa nachádza písomná zmienka o mohutnej klastokrasovej Dúpnej jaskyni v súvislosti so všeobecne známym faktom, že v nej Jasenovčania za Rakúsko-Uhorska organizovali ľudové zábavy, na ktorých sa spievalo po slovensky, čo oficiálne vtedy nebolo dovolené (ANONYMUS, 1994). Podľa všetkého je historicky najstaršou známou práve táto jaskyňa, ktorá je podľa J. Bártu aj archeologicky nádejná.

3 Krstné meno učiteľa Adamicu sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.

4 Krstné meno stredoškolského profesora Hončarenka sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.

5 Názov Múzea slovenského krasu (MSK) sídliaceho v Liptovskom Mikuláši s vysunutým pracoviskom v Košiciach bol koncom 80. rokov minulého storočia zmenený na Múzeum vývoja ochrany prírody (MVOP) a neskôr na Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ). Tento názov má múzeum aj v súčasnosti.

Literatúra:

ANDRUSOV, D. (1926): O sigmoidálních ohybech pásma bradlového etc. In: Věstník SGÚ ČSR, II., SGÚ ŠR, Praha.
ANDRUSOV, D. MATĚJKA, A. (1929): O Humenském útesu. In: Věstník SGÚ ČSR, V., SGÚ ŠR, Praha.
ANONYMUS [kol. EÚ SAV] (1977): Remetské Hámre. In: Vlastivedný zborník obcí na Slovensku, II. Veda, vyd. SAV, Bratislava, s. 484/B
ANONYMUS (1994): 715. výročie prvej písomnej zmienky o obci [...] Jasenov [...]. Účelový leták. Obecný úrad Jasenov, s. 3
BALLOVÁ, E. (1960): Jaskyne v okolí Brekova. Krásy Slovenska, 37, 12, Bratislava
BÁRTA, J. (1963): Desať rokov speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV. Slovenský kras, 4, Martin, ss. 86-97
BÁRTA, J. (1970): Nešťastie a smrť v jaskyniach. Krásy Slovenska, 47, 5, Bratislava
BÁRTA, J. (1984): Tretie desaťročie speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV v Nitre (1972-1982). Slovenský kras, 22, Martin, ss. 245-266
BELLA, P. et GAÁL, Ľ. (1994): Úplne a čiastočne zaniknuté jaskyne na Slovensku. Slovenský kras, 32, Žilina, ss. 177-192
BENICKÝ, V. (1949): Zpráva o činnosti Jaskyniarskeho zboru KSTL. Krásy Slovenska 1948-1949, 26, 9-10, Martin, ss. 217-222
BENICKÝ, V. (1950): Z činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti. Krásy Slovenska, 27, 5-8, Martin, ss. 98-101
ERDŐS, M. (1974): Správa z návštevy krasového územia v okolí Brekovského hradu. Mnscr., MSK, Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice, apríl 1974
ERDŐS, M. (1975): Predbežný speleologický prieskum v okolí Jasenovského hradu. Mnscr., MSK, Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice, 1975
ERDŐS, M. (1988): [nepresná citácia] Správa z ...... Mnscr., MSK, Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice, 1988
HAUER, F. et RICHTHOFEN, F (1859): Bericht über die geologische Übersichtsaufnahme der IV. Section der k. k. geol. Reichsanstalt im nördlischen Ungarn im Sommer 1858. Jahrbuch d. k. k. geol. Reichsanstalt, Wien.
HOCHMUTH, Z. et ZANVIT, P. (1976): Jaskyne pri Beňatinej. Slovenský kras, 14, Osveta, Martin, ss. 159-161; (+ situačný plán, plány jaskýň, geologická situácia)
HOCHMUTH, Z. (1978): Jaskyne Humenských vrchov. Slovenský kras, 16, Martin, ss. 125-136
HOCHMUTH, Z. et KOŠČ, R. et KUZMA, M. (1999): Brekovská jaskyňa pri Humennom. Spravodaj SSS, 3/1999, ss. 4-7
KOŠEL, V. (2001): Jazyková úvaha k pôvodu slov "dúpna, dúpnica a dupka" pri menách jaskýň. Spravodaj SSS 4/2001, SSS, Liptovský Mikuláš, s. 53
KROKKER, Pavol (1962): Obecná kronika [Jasenov]. Mnscr. MNV Jasenov; ss. 75, 122-123.
KUČMA, Ľ. (1990): Technické denníky SSS; mnscr., OS Humenné, Prešov; nestránkovaný dokument
KUČMA, Ľ. (1991): Technické denníky SSS; mnscr., OS Humenné, Prešov; nestránkovaný dokument
KUZMA, M. (1988): Krasové javy okolia Humenného. Práca zemepisnej olympiády, kategória D, Gymnázium arm. gen. L. Svobodu; Humenné; ss. 32
KUZMA, M. (1999): Krasové javy v regióne Humenné. Humenský kamelot, 1. - 3. časť, Humenné
LALKOVIČ, M. (1985): Príspevok k histórii merania a mapovania jaskýň na Slovensku. Slovenský kras, 23, Martin, ss. 167, 168
LEŠINSKÝ, G. (2001): Vihorlatské vrchy - jaskyniarskymi bohmi zabudnuté... Sinter, 9/2002, SMOPaJ Liptovský Mikuláš, Liptovský Mikuláš, in prep.
LEŠINSKÝ, G. (2002): Inventarizačný speleologický výskum Vihorlatských vrchov. Záverečná správa za odbornú činnosť [úloha č. III/8/2000 a II/15/2001 podľa PHÚ]. Mnscr. SMOPaJ - pracovisko Košice, Košice, ss. 47 + 5 ss. (prílohy)
MYDLO, M. (?): [poznámky k prieskumu a sprístupňovaniu veľkej Artajamy]. Mnscr. Uložené u Antona Jacinu v Brekove
PAUL, C. M. (1869): Die geol. Verhältnisse d. nördl. Sároser und Zempliner Comitates. Ibidem.
PAUL, C. M. (1870): Das Gebirge von Homonna. Ibidem.
PAVÚK, M. (1989): Humenský kras, (Stredoškolská odborná činnosť). Stredná priemyselná škola banícka a geologická, Spišská Nová Ves. Mnscr. Spišská Nová Ves. ss. 19 + príloh
PRIKRYL, Ľ. V. (1985): Dejiny speleológie na Slovensku. Veda, Bratislava, ss. 117-118
ROTH, Z. (1956): Geologie Humenského pohoří na Východním Slovensku. Geol. Práce, právy, 8, Bratislava, ss. 5-22
ROTH, Z. (1957): Mesozoikum Humenského pohoří. In: Geologické práce, zošit 46. Sborník X. jubilejného sjazdu ČSMG pri ČSAV, SAV, Bratislava.
STRÖMPL, G. (1909): A Zemplénmegyei szirthegyszég morfológiája, Földrajzi Közlemények, 39, Budapest
STRÖMPL, G. (1910): A Zemplénmegyei barlangok és sziklaodúk, Földtani Közlöny, 40, Budapest
STRÖMPL, G. (1910): Die Höhlen und Grotten des Com. Zemplén. Földtani Közlöny, 40, Budapest
SZÁDECKY-KARDOSS, GY. (1888): A Tokaj-Eperjesi hegységnek Nagy Szaláncz és Abauj-Komlós közott lévő centrális része petrográfiai és geológiai tekintetből. Földtani Közlöny, XVIII, Budapest.
ŠTOFEJ, P. et ŠTOFEJOVÁ, K. et BANÍK, A. /eds./ (1997): Brekov 750. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, ss. 18, 22
TOMČÍK, P. (1947): Výskum Brekovskej jaskyne. Výročná zpráva KSTL za rok 1947
TOMČÍK, P. (1949): Výskum Brekovských jaskýň. Východoslovenská Pravda, č. 146/4
TOMČÍK, P. (1950a): Brekovská jaskyňa na Východnom Slovensku. Československý kras, 3, Brno
TOMČÍK, P. (1950b): Geologické složenie Brekovskej jaskyne a jej okolia. Československý kras, 3, Brno
TOMČÍK, P. (1952): Poznajte najvýchodnejší kút našej vlasti! Krásy Slovenska, 29, 1-2, ss. 38-42
TULIS, J. /ed./ (1992): OS Humenné (činnosť oblastných skupín) In: Správa o činnosti SSS za rok 1991. Spravodajca SSS, 1; SSS, Liptovský Mikuláš, s. 5
UHLIG, V. (1903): Bau und Bild der Karpathen. Wien-Leipzig.
UHLIG, V. (1907): Über die Tektonik der Karpathen. Sitzungsber. D. k. Ak. D. Wiss. Math.-Nat. Kl. Bd. CXVI. Wien.
VOLKO-STAROHORSKÝ, J. (1950): Geologický posudok o Brekovskej jaskyni a okolí. Mnscr. Liptovský Mikuláš. Archív Matice Slovenskej/SMOPaJ Liptovský Mikuláš. ss. 4
WISNIEWSKI, W., W. (1999): "Dúpna", "Dúpnica" názvy jaskýň zo stredoveku? Spravodaj SSS 2/1999, SSS, Liptovský Mikuláš, ss. 48-50
ZELINKA, J. (1993): [speleologický posudok k Brekovskej jaskyni]. Mnscr. SSJ, Liptovský Mikuláš (nepresná citácia)
ZORKOVSKÝ, V. (1962): Geologický sprievodca [po Východoslovenskom kraji]. KNVL, Košice, ss. 54-55
ŽEC, B. et al. (1997a): Vysvetlivky ku geologickej mape Vihorlatských a Humenských vrchov 1: 50 000. GS SR, Bratislava (textová časť).
ŽEC, B. et al. (1997b): Geologická mapa Vihorlatských a Humenských vrchov 1:50 000. Regionálne geologické mapy Slovenska. GS SR, Bratislava (mapa).

Iné materiály:

ARCHÍV SMOPAJ LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ: dokumenty a archiválie týkajúce sa prieskumu, objavných a sprístupňovacích prác vo Veľkej Artajame.