Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013

Počet zobrazených článkov: 50 (z celkom 50 nájdených)

Čikiho diera (Csiki-lyuk) na Silickej planine v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 27.10.2007)
Členovia OS SSS Rožňava v osemdesiatych rokoch 20. storočia našli v katastri obce Krásnohorská Dlhá Lúka zaujímavú priepasťovitú kavernu, ktorej hĺbka sa v tom čase odhadovala na niekoľko desiatok metrov (dôveryhodné pozorovania).

Jaskyňa Pieskovisko (Muránska planina)
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 05.02.2007)
Cestou zo Svitu po Speleomítingu 2004 sme sa v sobotu večer zastavili v Červenej skale s cieľom popracovať na druhý deň na niektorej z lokalít. Utáborili sme sa na lúčke pri ceste do Muráňa, neďaleko mosta ponad Župkov potok. Jozef odbehol pre vodu a vrátil sa so zvesťou, že našiel skalnú stienku s náznakom prudko klesajúcej chodbičky.

Lezenie pomocou kotiev
(Martin Gaško, Výskum a prieskum, 25.10.2006)
Väčšinu času stráveného na jaskyniarskych akciách sa náš klub (teda aj ja) pohybuje v horizontálnych jaskyniach alebo v priepastiach, kde nie je potrebné prekonávať pri prieskume vertikálne časti smerom nahor. V poslednej dobe sme sa však venovali výskumu v jaskyni, kde bolo potrebné v rámci celkového prieskumu jaskyne vyliezť vertikálny komín.

Ladzianskeho jaskyňa - 22.7.2006
(Jozef Psotka, Výskum a prieskum, 27.07.2006)
Hlavným cieľom akcie bolo vylezenie tzv. Vysokej siene v nových častiach jaskyne. Martin Gaško istený Jožom Psotkom vyliezol vyše 20 m. Prvých asi 7 m vyliezol voľne, ďalej postupoval pomocou akumulátorovej vŕtačky Bosch, 8 mm kotiev a rebríčka.

Krôčikmi vpred k poznaniu
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 16.06.2006)
Potenciál v Slovenskom krase je nesmierny. Najväčšie jaskynné systémy na Slovensku sa ukrývajú práve tam. Chemicky najčistejšie vápence, priaznivá tektonika, pestrá geológia, milióny rokov trvajúci polyfázový vývoj, vplyv výdatných vôd z kryštalinika na speleogenézu.

Jaskyňa pod Rankovskými skalami (Slanské vrchy)
(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 16.05.2006)
Počas turistickej návštevy Rankovských skál dňa 13.5.2006 bola nájdená (S. Máté a T. Máté) nová pseudokrasová jaskyňa Slanských vrchov v katastri obce Rankovce, neďaleko obce Herľany.

Máme veľkú jaskyniarsku radosť !
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 07.05.2006)
Niekedy nemusí mať objav vôbec nijaké kilometre či stovky metrov. Tých našich nedávnych "iba" dvanásť objavených metrov nám urobilo ešte väčšiu radosť, ako trebárs kilometrová jaskyňa.

Hradná "jaskyňa" v Čiernej hore
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 05.05.2006)
O hrade
Asi 10 km severne od Košíc leží na pravom brehu rieky Hornád dedinka Sokoľ. V dedine prebývali kráľovskí sokoliari (falconarii), za účasti ktorých sa v oblasti nad dedinou konali veľké kráľovské poľovačky so sokolmi.

Príspevok k najstarším jaskyniam v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 01.05.2006)
Ľudský život je prikrátky, aby zaregistroval podstatné zmeny v zemskej kôre, ktoré sa z hľadiska bežného človeka morfologicky prejavujú až rádovo o tisíce rokov. Exogénne činitele, ktoré v konečnom dôsledku formujú tvár zemského povrchu, ju nahlodávajú už v rannom okamihu - hneď ako sa vynorí z hĺbok, odkiaľ ju vytlačia na svetlo tektonické sily.

Klastokrasové jaskyne Humenských vrchov
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 05.03.2006)
Humenské vrchy sú pomerne málo preskúmaným územím. Prvý historicky doložený speleologický prieskum tu vykonal uhorský geograf a geológ Gábor Strömpl - rodák z Michaloviec, ktorý svoje výsledky publikoval v dvoch významných prácach (1909, 1910).



Speleologický prieskum Humenských vrchov (1. časť)
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 05.03.2006)
Územie Humenských vrchov, ktoré sa rozprestierajú od východu na západ od Brekova po Porúbku a od juhu na sever od (povyše) Michaloviec po Humenné, nepatrí k oblastiam, kde by prekvital základný jaskyniarsky prieskum. Dodnes nie je tento geomorfologický celok ako komplex preskúmaný a dokonca nejestvoval ani len základný súpis speleologicky dôležitých lokalít s najzákladnejšími údajmi.

Čo s Jasovskou planinou ?
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)
Mnohí z nás si na nej už vylámali jaskyniarske zuby...

Vianočný darček pre jaskyniara
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)
Pozrite si najprv obrázky spred troch dní. Už roky sa táram po planinách Slovenského krasu v zime, ale takýto "úlovok", aký sa nám s chlapcami naskytol na dne jednej mohutnej depresie (6 x 3,5 m), hlbokej asi meter, si veru nepamätám.

Zimná povrchovka
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)
V týchto posviatočných dňoch aj napriek daždivému počasiu a rozmočenému snehu konajú členovia o. i. aj našej jaskyniarskej skupiny na planinách Slovenského krasu povrchovky - čiže povrchové prieskumy.

Najstaršie jaskyne v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)
Je ťažké povedať, ktorá jaskyňa v Slovenskom krase je najstaršia. Často sa stretávame dokonca so zachovalými fragmentmi fosílnych jaskýň, ktoré boli úplne vyplnené reziduálnymi pôdami. Sekundárne z nich boli tieto pôdy evakuované a dutiny sú preto aj dnes prístupné (napr. v kat. Brzotína).


Gemerskoteplická jaskyňa - najdlhšia jaskyňa Koniarskej planiny
(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
"...V roku 1979 preskúmali šafárikovskí jaskyniari Gemerskoteplickú jaskyňu, v ktorej sa podarilo postúpiť ďalej o 40 m. V nasledujúcom roku v mimoriadne ťažkých podmienkach zmapovali hlavný ťah jaskyne v dĺžke 370 m. V spolupráci s J. Kucharovičom sa pokúsili aj o potápačský prienik koncovým sifónom, zastavili ich však mimoriadne úzke priestory a ostré skalné výčnelky..."
(Ľudovít Gaál, 2000)

Zakliate tajomstvo na Plešiveckej planine
Attila Jerg - Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
V sobotu ráno vystupujeme z vlaku v Slavci. V tradičnej trojčlennej zostave s batohmi prechádzame dedinou. Nikde niet ani živej duše - veď normálni ľudia o takomto čase ešte spia. Len my - tak trochu "iní"..., ale sme si na to zvykli.

Výsledky speleologického prieskumu Borčianskej planiny
(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Koncom roka 2001 sme sa počas akcie sčítania netopierov v Čertovej diere na Hornom vrchu od Štefana Matisa (SEO Bambi, Moldava nad Bodvou) dozvedeli o nových jaskyniach na Borčianskej planine. Spomínal nám ich už síce aj skôr, no pre nedostatok času sme lákavú ponuku odkladali.

Nová Muflónia priepasť (PP172) - nový prieskum
Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Koncom roka 1998, keď sme prenikli úžinou na konci Meandra sa nám podarilo objaviť ďalšie pokračovanie v Novej Muflónej priepasti na Plešiveckej planine.

Prieskum Jašteričej priepasti na Plešiveckej planine
Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Známa lokalita Plešiveckej planiny - Jašteričia priepasť (PP019) sa nachádza v juhozápadnej, okrajovej časti planiny. Jedná sa o preskúmanú a zdokumentovanú lokalitu, opísanú viacerými autormi. V roku 1964 počas výpravy Krasovej sekcie SNM v Prahe bola priepasť prvýkrát preskúmaná a zameraná M. Erdősom a V. Lysenkom (Erdős 1981).

Z prieskumu svahov Silickej planiny - 4. časť
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Ako som uviedol v predchádzajúcej časti príspevku, publikovanej v Spravodaji 3/2001, prinášam v tomto čísle popis ďalších objavených a zdokumentovaných lokalít zo severného svahu Silickej planiny.

Z prieskumu svahov Silickej planiny - 3. časť
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Týmto príspevkom voľne nadväzujem na dva predchádzajúce, publikované v Spravodajoch SSS č. 1/2000 a 2/2000. Prezentujem v ňom výsledky prieskumu v oblasti severného svahu Silickej planiny v Slovenskom krase, realizované členmi Speleklubu Drienka koncom roku 2000 a v priebehu roku 2001. Akcií, ktoré viedli k objaveniu a zdokumentovaniu nižšie popísaných lokalít, sa zúčastnili František Horčík, Martin Horčík a Tibor Máté.

Nové objavy na Plešiveckej planine
Zoltán Jerg - Attila Jerg - Tibor Máté

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Týmto príspevkom chceme nadviazať na naše predchádzajúce články, kde sme popisovali nové lokality Plešiveckej planiny. V rokoch 1998 - 2000 sme sa intenzívne venovali o. i. aj aktualizácii Základnej mapy 1 : 10 000, kde sme dokreslili chýbajúce cesty, závrty a samozrejme všetky lokality. Zakreslili sme sem aj novú hranicu gombaseckého kameňolomu, keďže sa za posledných cca 10 rokov hranica dobývacieho priestoru posunula smerom do vnútrozemia planiny o 150 až 200 m a v súčasnosti sa tu ťažia dokonca už aj závrty !!! Takáto obnovená mapa bude súčasťou aj pripravovaného Atlasu jaskýň Plešiveckej planiny. Na niektorých povrchových akciách sme boli poriadne prekvapení, keď v známych a v minulostiach už viackrát preskúmaných oblastiach sme natrafili na ďalšie nové lokality...
Do tohto príspevku sme zaradili sedem lokalít, objavených v rokoch 1999 - 2000 a jednu staršiu lokalitu, kde sme prenikli do nového priestoru.

Holubia priepasť (Horný vrch) vo vzťahu k svahovým vertikálam v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
V roku 1997 sme sa s Máťom Horčíkom v Hrhovskej krčme dopočuli o zabudnutých zaujímavých lokalitách na Hornom vrchu. Bližších informácií okrem nejasnej lokalizácie však nebolo a tak sme sa venovali iným podcelkom v krase. Keď sa začalo stmievať nad Dolným vrchom a Veľkým Paklánom, a hrozila búrka vyhlásením tzv. chráneného ložiskového územia, čo by znamenalo rozsudok smrti nad týmito skvostami v Turnianskej kotline, stretli sa naše cesty s obetavými Hrhovčanmi, ktorí si spomenuli na viacero jaskyniarsky zaujímavých miest na južnom svahu Horného vrchu. Holubia priepasť sa pritrafila nečakane pri ich preverovaní a príjemne nás všetkých prekvapila.

Prieskum svahov Plešiveckej planiny
Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Je sobota ráno. Akosi sa mi nechce vstávať. Z predchádzajúcich akcií už viem, čo ma dnes čaká. Zase ideme na povrchovku do toho po...o svahu. Ale čo iné nám zostáva. Ak chceme vydať knižku o planine, dokumentáciu musíme dokončiť. Raňajky dáko nechutia. Horko-ťažko napchávame do seba zopár rožkov, ktoré zapíjame mliekom. Balíme švestky (okrem iného čiernu farbu, riedidlo a ručnú vŕtačku) a o chvíľu vyrážame. Vláčime sa do Kunovej Teplice a ideme hore úvozom asi do polovice svahu. Cestou stretávame hŕstku čiernych spoluobčanov, ktorí (ako každý deň) aj dnes idú "upratovať" už aj tak priveľmi preriedený lesný porast. Nakoľko majú svah určite dobre prechodený, hneď sa vypytujeme, či nevedia o dajakej jaskyni. Jeden z nich vraví, že raz našiel takú jaskyňu, že by sa do nej zmestilo 10 tankov a 20 tatroviek (!!!), ale že sa nedá ísť dnu, lebo vchod sa zavalil a on sa už ani nepamätá, kde vlastne je. Žeby to bol potomok A. T. Horáka? Opúšťame zanedbanú úvozovú cestu a obávaná akcia vo svahu sa môže začať...

Z prieskumu svahov Silickej planiny - 2. časť
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Tento príspevok nadväzuje na predchádzajúci (publikovaný v Spravodaji 1/2000), v ktorom bolo popísaných 6 lokalít severného svahu planiny nad obcou Jovice. V tomto príspevku uverejňujeme ďalšie štyri malé jaskyne objavené pri povrchovom prieskume. Tri lokality sa nachádzajú v západnom svahu planiny medzi kótou 543 m n. m. a kótou Vysoké bralo 672 m n. m., v katastrálnom území obce Slavec. Jergušova jaskyňa sa nachádza na povrchu planiny, v k. ú. obce Silica. Všetky lokality sú vyvinuté vo svetlosivých wettersteinských vápencoch (podľa MELLA, 1996). Genetické typy boli jaskyniam priradené podľa Bellu (1994). Na prieskumných akciách v tejto časti planiny sa zúčastňovala tá istá partia členov SK Drienka, a to František Horčík, Martin Horčík, † Marián Chovanec a Gabriel Lešinský.

Dokumentácia krasových javov Plešiveckej planiny - 2. časť
Zoltán Jerg - Tibor Máté

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Dokumentácia - to nie je len meranie a mapovanie. Zahŕňa v sebe široké spektrum činností - meranie, určenie presnej polohy lokality v teréne a jej zakreslenie do ZM 10, zmeranie nadmorskej výšky vchodu alebo ústia, vyhotovenie identifikačnej karty lokality, označenie číslom v teréne, fotodokumentácia, atď. Pre niektorých členov Spoločnosti je to pomerne nepopulárna činnosť.

Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy (Príspevok k poznaniu pseudokrasových jaskýň Čergova)
Ján Ducár - Gabriel Lešinský - Tibor Máté
(
Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Na zaujímavé pseudokrasové lokality v Čergove, kde podľa Zoznamu jaskýň (Bella et Holúbek 1999, p. 15) figurovala doteraz len jedna diera, nás na Speleomítingu´99 upozornil Jano Ducár a zároveň nás požiadal o ich zameranie. Radi sme vyhoveli - pseudokras má svoje čaro. Na akcii sa zúčastnili i ďalší "Raslavkameňáci", otec a syn Peťovia Szabóovci. Lokalizačný a situačný plán zverejníme, keď zídu z Čergova záľahy snehu. (gl)

Z prieskumu svahov Silickej planiny - 1. časť
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Keď má človek na chrbte len ľahký batoh, a nie je ani strašná zima ani hrozné dusno, je nemožné odolať svahom planín. Čo ak pod tou skalnou stenou, čo ak za tým hrebienkom... Túžba po objave zvedie vaše nohy z vychodených cestičiek a úvozov a zvedavosť vás núti driapať sa po strmých úbočiach planín. Niekoľkokrát sme neodolali ani my...

Dokumentácia krasových javov Plešivskej planiny - 1.časť
Zoltán Jerg - Tibor Máté

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Týmto príspevkom chceme nadviazať na článok Ing. Jozefa Grega "Speleologický prieskum Plešivskej planiny", publikovaný v zborníku Slovenský kras č.35, s 109-121. Cieľom tohoto príspevku je prezentovať výsledky speleologického prieskumu a dokumentácie krasových javov Plešiveckej planiny v rokoch 1998-99. Novoobjavené lokality sme publikovali v predchádzajúcich číslach Spravodaja. V tomto článku sme sa snažili komplexne zhodnotiť priebeh a súčasný stav dokumentácie krasových javov Plešiveckej planiny. Doteraz nepublikované "staršie" lokality budeme tiež postupne uverejňovať.

Koniarska planina (konečne) odkrýva svoje tajomstvo
Tibor Máté - Zoltán Jerg - Attila Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Koniarska planina patrí medzi najmenej preskúmané planiny v Slovenskom krase. V minulosti sa prieskumníci tejto rozsiahlej krasovej oblasti sústreďovali prevažne na rozlohou väčšie a na krasové javy bohatšie planiny ako sú Plešivecká, Silická či Dolný vrch. Zanieteným prieskumom "veľkých planín", ktorý však priniesol svoje ovocie, sa na Koniar akosi pozabudlo. Sporadické výskumy sa tu napriek neustálemu ruchu v okolí predsa len diali...

Poznámky k jaskyniarčeniu v Slovenskom krase v zimnom období s dôrazom na pozorovanie "výduchov"
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Aj keď sú možnosti sledovania výduchov a pracovania s nimi v Slovenskom krase relatívne obmedzené v porovnaní s tým, s čím sa stretávajú chlapci napr. v Tatrách, zaujímavé jaskyniarske výsledky za posledné dva roky v Slovenskom krase ma inšpirovali k "lokálnej analýze" tohto fenoménu vo vzťahu k tomuto územiu. Svoje postrehy ponúkam nižšie.

Veľkonočná priepasť (PP-190) na Plešiveckej planine
Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Je ráno 9 hodín, 1. apríla. Konečne voľno. Ideme kopať. Rýchlym krokom prechádzame dedinou smerom k úpätiu planiny. Najstarší z trojice, zvaný Technikus, má na sebe na franforce roztrhané zelené montérky (ktoré už asi pomaly doslúžia) a na hlave montérkovú čiapku. Akosi stále zaostáva za tými dvoma mladšímí v žltých montérkach. V ruke totálne zničené vedro, na chrbte ťažký, poloderavý transporťák, z ktorého trčí objaviteľský čakan. Vyzeráme ako hľadači pokladov z minulého storočia. Miestni "intelektuáli" ukazujú na nás, šomrúc si medzi sebou: "Aha, zasa idú hľadať zlato". Chudáci. Nechápu.


Nové lokality Plešiveckej planiny - 3. časť
Zoltán Jerg - Tibor Máté

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Intenzívny speleologický prieskum v južnej a východnej časti planiny naďalej pokračuje. Otváraním prepadlísk a iniciálnych depresií pribúda v zozname krasových javov Plešiveckej planiny čoraz viac nových jaskýň a priepastí. V súčasnosti evidujeme na Plešiveckej planine už 193 lokalít. Do tohto príspevku sme zaradili dve priepasti z veľkého množstva novoobjavených lokalít.


Jaskyňa Mníchova diera (Košická kotlina, Medzevská pahorkatina)
Gabriel Lešinský - Kamil Bukovský

(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Jaskyňa Mníchova diera leží v bezprostrednej blízkosti významnej, konečne zmapovanej Moldavskej jaskyne. Publikovanie oboch plánov s poznámkami zapláta najväčšiu dieru v dokumentácii Medzevskej pahorkatiny a urýchli jej komplexné spracovanie.

Nové lokality severného svahu planiny Dolný vrch v Slovenskom krase - 2. časť
Gabriel Lešinský - Martin Horčík

(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Týmto článkom nadväzujeme na 1. časť rovnomenného materiálu publikovaného v Spravodaji SSS 3/1998, p. 27-34.
Na rekognoskácii terénu ako aj vyhľadávaní nižšie uvedených lokalít sa zúčastnili: František Horčík, Martin Horčík, † Marián Chovanec a Gabriel Lešinský. Meračské práce vykonali M. Horčík a G. Lešinský. Situačný plán bude zverejnený v jednej z nasledujúcich častí.

Nové lokality Plešiveckej planiny - 1. časť
Zoltán Jerg - Tibor Máté

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Systematickým speleologickým prieskumom južnej a východnej časti Plešiveckej planiny v rokoch 1997-98 sa nám podarilo lokalizovať, resp. sondovacími prácami objaviť zhruba 15-20 nových lokalít (jaskyne, priepasti a prepadliská). Lokality boli očíslované podľa časovej následnosti ich objavenia. Najvýznamnejším objavom našej štvorčlennej partie neúnavných kopáčov (rodina Mátéovci a Jergovci) bolo na jeseň 1997 objavenie 65 m hlbokej Slnečnej priepasti PP-161 (?).

Krasové jaskyne v Andrejovej skale v Črmeľskej doline pri Košiciach
Gabriel Lešinský - Tibor Máté - František Horčík

(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Napriek tomu, že sa v SK Drienka koncentrujeme predovšetkým na Slovenský kras, niektoré akcie smerujú aj do iných geomorfologických celkov. Ich charakter je vyhľadávací, identifikačný a dokumentačný. Motivačným faktorom je z 99% totálne prázdna peňaženka. Akcie tohto druhu sú preto obmedzené max. 20 kilometrami chôdze a nikdy nekončia pri kole a tatrankách v krčme ako je v klube dobrým zvykom...

Modelové stanovenie perspektivity dobre vyvinutých priepastí v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Perex: Gravitácia je bohovská vec. Platí to aj v jaskyniarstve, predovšetkým v prípade vertikálnych jaskýň. Vďaka nej sa stávajú priepasti konzervami, v ktorých je naložený čas. Prekopávať priepasť z dna potom znamená otvárať takúto konzervu. A pochopiť, čím sme sa prehrýzali, znamená vychutnať jej obsah.

Nové lokality severného svahu planiny Dolný vrch v Slovenskom krase - 1. časť
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 20.02.2006)
V článku prezentujem niektoré novoobjavené svahové jaskyne - výsledok systematického povrchového prieskumu severných svahov Dolného vrchu Speleoklubom Drienka, ktorého členovia pristúpili k rekognoskácii svahov ešte pred oficiálnym založením klubu t. j. v roku 1996. Použitá metodika je analogická s tou, ktorú opisujem už skôr (in Lešinský /1/ 1997).

Priepasť Gabriela - nový objav na Silickej planine
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 20.02.2006)
Novoobjavená priepasť sa nachádza v severozápadnej časti najväčšej z planín Slovenského krasu - Silickej planine, západne od kóty Malinčiak (637 m n. m.). Je vytvorená v severnom svahu mohutného závrtu, v rífových wettersteinských vápencoch, ktoré takmer výhradne tvoria túto časť planiny.

Krasové jaskyne na Lysej hore v Merníckej pahorkatine v Beskydskom predhorí
Gabriel Lešinský - Martin Horčík

(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 20.02.2006)
Dňa 4. februára 1998 na Klube prírodovedcov v Košiciach nás na výskyt niektorých zaujímavých jaskýň v Beskydskom predhorí upozornil zoológ Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou RNDr. Peter Pjenčák.

Depresia v krase - inšpirácia pre nespokojných
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 20.02.2006)
Ako takmer každý jaskyniar, ktorý sa pohybuje na území Slovenského krasu, i ja som si všimol viac, či menej nápadné depresie približne okrúhleho prierezu (s priemerom od 1-3 m) a lievikovitého profilu - tzv. prepadliny, prepadliská, iniciálne depresie, začínajúce priepasti, neotvorené priepasti, či jednoducho "jamy" alebo "diery".

Nové objavy na planine Dolný vrch v Slovenskom krase - 2. časť
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 20.02.2006)
Týmto článkom nadväzujem na predchádzajúcu časť "seriálu" publikovanú v Spravodaji SSS 3/1997. Okrem členov SK Drienka uvedených v prvej časti participovali v tomto prípade na prieskumných a dokumentačných prácach Jozef Čepela a Albert Ščavnický z SK Drienka ako i Róbert Staňo (čakateľ) a Miroslav Kolesár.

Nové objavy na planine Dolný vrch v Slovenskom krase - 1. časť
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 20.02.2006)
Na planine Dolný vrch v Slovenskom krase sme začali pôsobiť na jar v roku 1996 v rámci lokalizácie a registrácie krasových javov na tomto území košickým pracoviskom SMOPaJ. Dokopy sa pri tom dala dobrá a hlavne pracovitá partia, ktorá pod názvom Speleoklub Drienka vstúpila do SSS na prelome zimy a jari 1997. K prvému polroku 1997 sme objavili na Dolnom vrchu spolu 36 priepastí, prepadlísk, svahových jaskýň a navyše zopár krasových prameňov. Všetko sú to lokality doteraz neregistrované. O bohatstvá tohto unikátneho krasového územia sa delíme s pražskými jaskyniarmi z KS SNM a ZO 1-11 Barrandien, ktorí na Dolnom vrchu naťahujú tradíciu českého prieskumu už na 35-ty rok. V článku chcem prezentovať niektoré z našich objavov, ktoré pražákom a nielen im zvýšili hladinu adrenalínu v krvi.

.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Komín v prítokovej vetve Kaňonu
Komín v prítokovej vetve Kaňonu, foto: V. Papáč
zobrazení: 628
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.