Čikiho diera (Csiki-lyuk) na Silickej planine v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 27.10.2007)
Členovia OS SSS Rožňava v osemdesiatych rokoch 20. storočia našli v katastri obce Krásnohorská Dlhá Lúka zaujímavú priepasťovitú kavernu, ktorej hĺbka sa v tom čase odhadovala na niekoľko desiatok metrov (dôveryhodné pozorovania).

Jaskyňa Pieskovisko (Muránska planina)
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 05.02.2007)
Cestou zo Svitu po Speleomítingu 2004 sme sa v sobotu večer zastavili v Červenej skale s cieľom popracovať na druhý deň na niektorej z lokalít. Utáborili sme sa na lúčke pri ceste do Muráňa, neďaleko mosta ponad Župkov potok. Jozef odbehol pre vodu a vrátil sa so zvesťou, že našiel skalnú stienku s náznakom prudko klesajúcej chodbičky.

Lezenie pomocou kotiev
(Martin Gaško, Výskum a prieskum, 25.10.2006)
Väčšinu času stráveného na jaskyniarskych akciách sa náš klub (teda aj ja) pohybuje v horizontálnych jaskyniach alebo v priepastiach, kde nie je potrebné prekonávať pri prieskume vertikálne časti smerom nahor. V poslednej dobe sme sa však venovali výskumu v jaskyni, kde bolo potrebné v rámci celkového prieskumu jaskyne vyliezť vertikálny komín.

Ladzianskeho jaskyňa - 22.7.2006
(Jozef Psotka, Výskum a prieskum, 27.07.2006)
Hlavným cieľom akcie bolo vylezenie tzv. Vysokej siene v nových častiach jaskyne. Martin Gaško istený Jožom Psotkom vyliezol vyše 20 m. Prvých asi 7 m vyliezol voľne, ďalej postupoval pomocou akumulátorovej vŕtačky Bosch, 8 mm kotiev a rebríčka.

Krôčikmi vpred k poznaniu
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 16.06.2006)
Potenciál v Slovenskom krase je nesmierny. Najväčšie jaskynné systémy na Slovensku sa ukrývajú práve tam. Chemicky najčistejšie vápence, priaznivá tektonika, pestrá geológia, milióny rokov trvajúci polyfázový vývoj, vplyv výdatných vôd z kryštalinika na speleogenézu.

Jaskyňa pod Rankovskými skalami (Slanské vrchy)
(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 16.05.2006)
Počas turistickej návštevy Rankovských skál dňa 13.5.2006 bola nájdená (S. Máté a T. Máté) nová pseudokrasová jaskyňa Slanských vrchov v katastri obce Rankovce, neďaleko obce Herľany.

Máme veľkú jaskyniarsku radosť !
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 07.05.2006)
Niekedy nemusí mať objav vôbec nijaké kilometre či stovky metrov. Tých našich nedávnych "iba" dvanásť objavených metrov nám urobilo ešte väčšiu radosť, ako trebárs kilometrová jaskyňa.

Hradná "jaskyňa" v Čiernej hore
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 05.05.2006)

Príspevok k najstarším jaskyniam v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 01.05.2006)
Ľudský život je prikrátky, aby zaregistroval podstatné zmeny v zemskej kôre, ktoré sa z hľadiska bežného človeka morfologicky prejavujú až rádovo o tisíce rokov. Exogénne činitele, ktoré v konečnom dôsledku formujú tvár zemského povrchu, ju nahlodávajú už v rannom okamihu - hneď ako sa vynorí z hĺbok, odkiaľ ju vytlačia na svetlo tektonické sily.

Klastokrasové jaskyne Humenských vrchov
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 05.03.2006)
Humenské vrchy sú pomerne málo preskúmaným územím. Prvý historicky doložený speleologický prieskum tu vykonal uhorský geograf a geológ Gábor Strömpl - rodák z Michaloviec, ktorý svoje výsledky publikoval v dvoch významných prácach (1909, 1910).

Nenápadné, ale majú čo do seba...
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 05.03.2006)

Speleologický prieskum Humenských vrchov (2. časť)
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 05.03.2006)

Speleologický prieskum Humenských vrchov (1. časť)
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 05.03.2006)
Územie Humenských vrchov, ktoré sa rozprestierajú od východu na západ od Brekova po Porúbku a od juhu na sever od (povyše) Michaloviec po Humenné, nepatrí k oblastiam, kde by prekvital základný jaskyniarsky prieskum. Dodnes nie je tento geomorfologický celok ako komplex preskúmaný a dokonca nejestvoval ani len základný súpis speleologicky dôležitých lokalít s najzákladnejšími údajmi.

Čo s Jasovskou planinou ?
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)
Mnohí z nás si na nej už vylámali jaskyniarske zuby...

Vianočný darček pre jaskyniara
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)
Pozrite si najprv obrázky spred troch dní. Už roky sa táram po planinách Slovenského krasu v zime, ale takýto "úlovok", aký sa nám s chlapcami naskytol na dne jednej mohutnej depresie (6 x 3,5 m), hlbokej asi meter, si veru nepamätám.

Zimná povrchovka
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)
V týchto posviatočných dňoch aj napriek daždivému počasiu a rozmočenému snehu konajú členovia o. i. aj našej jaskyniarskej skupiny na planinách Slovenského krasu povrchovky - čiže povrchové prieskumy.

Najstaršie jaskyne v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)
Je ťažké povedať, ktorá jaskyňa v Slovenskom krase je najstaršia. Často sa stretávame dokonca so zachovalými fragmentmi fosílnych jaskýň, ktoré boli úplne vyplnené reziduálnymi pôdami. Sekundárne z nich boli tieto pôdy evakuované a dutiny sú preto aj dnes prístupné (napr. v kat. Brzotína).

Prútiková priepasť (IČO 151), Dolný vrch
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 04.03.2006)

Gemerskoteplická jaskyňa - najdlhšia jaskyňa Koniarskej planiny
(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
"...V roku 1979 preskúmali šafárikovskí jaskyniari Gemerskoteplickú jaskyňu, v ktorej sa podarilo postúpiť ďalej o 40 m. V nasledujúcom roku v mimoriadne ťažkých podmienkach zmapovali hlavný ťah jaskyne v dĺžke 370 m. V spolupráci s J. Kucharovičom sa pokúsili aj o potápačský prienik koncovým sifónom, zastavili ich však mimoriadne úzke priestory a ostré skalné výčnelky..."

Zakliate tajomstvo na Plešiveckej planine

Attila Jerg - Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
V sobotu ráno vystupujeme z vlaku v Slavci. V tradičnej trojčlennej zostave s batohmi prechádzame dedinou. Nikde niet ani živej duše - veď normálni ľudia o takomto čase ešte spia. Len my - tak trochu "iní"..., ale sme si na to zvykli.

Výsledky speleologického prieskumu Borčianskej planiny
(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Koncom roka 2001 sme sa počas akcie sčítania netopierov v Čertovej diere na Hornom vrchu od Štefana Matisa (SEO Bambi, Moldava nad Bodvou) dozvedeli o nových jaskyniach na Borčianskej planine. Spomínal nám ich už síce aj skôr, no pre nedostatok času sme lákavú ponuku odkladali.

Nová Muflónia priepasť (PP172) - nový prieskum

Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Koncom roka 1998, keď sme prenikli úžinou na konci Meandra sa nám podarilo objaviť ďalšie pokračovanie v Novej Muflónej priepasti na Plešiveckej planine.

Prieskum Jašteričej priepasti na Plešiveckej planine

Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Známa lokalita Plešiveckej planiny - Jašteričia priepasť (PP019) sa nachádza v juhozápadnej, okrajovej časti planiny. Jedná sa o preskúmanú a zdokumentovanú lokalitu, opísanú viacerými autormi. V roku 1964 počas výpravy Krasovej sekcie SNM v Prahe bola priepasť prvýkrát preskúmaná a zameraná M. Erdősom a V. Lysenkom (Erdős 1981).

Z prieskumu svahov Silickej planiny - 4. časť
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Ako som uviedol v predchádzajúcej časti príspevku, publikovanej v Spravodaji 3/2001, prinášam v tomto čísle popis ďalších objavených a zdokumentovaných lokalít zo severného svahu Silickej planiny.

Z prieskumu svahov Silickej planiny - 3. časť
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Týmto príspevkom voľne nadväzujem na dva predchádzajúce, publikované v Spravodajoch SSS č. 1/2000 a 2/2000. Prezentujem v ňom výsledky prieskumu v oblasti severného svahu Silickej planiny v Slovenskom krase, realizované členmi Speleklubu Drienka koncom roku 2000 a v priebehu roku 2001. Akcií, ktoré viedli k objaveniu a zdokumentovaniu nižšie popísaných lokalít, sa zúčastnili František Horčík, Martin Horčík a Tibor Máté.

Nové objavy na Plešiveckej planine

Zoltán Jerg - Attila Jerg - Tibor Máté

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Týmto príspevkom chceme nadviazať na naše predchádzajúce články, kde sme popisovali nové lokality Plešiveckej planiny. V rokoch 1998 - 2000 sme sa intenzívne venovali o. i. aj aktualizácii Základnej mapy 1 : 10 000, kde sme dokreslili chýbajúce cesty, závrty a samozrejme všetky lokality. Zakreslili sme sem aj novú hranicu gombaseckého kameňolomu, keďže sa za posledných cca 10 rokov hranica dobývacieho priestoru posunula smerom do vnútrozemia planiny o 150 až 200 m a v súčasnosti sa tu ťažia dokonca už aj závrty !!! Takáto obnovená mapa bude súčasťou aj pripravovaného Atlasu jaskýň Plešiveckej planiny. Na niektorých povrchových akciách sme boli poriadne prekvapení, keď v známych a v minulostiach už viackrát preskúmaných oblastiach sme natrafili na ďalšie nové lokality...
Do tohto príspevku sme zaradili sedem lokalít, objavených v rokoch 1999 - 2000 a jednu staršiu lokalitu, kde sme prenikli do nového priestoru.

Holubia priepasť (Horný vrch) vo vzťahu k svahovým vertikálam v Slovenskom krase
(Gabriel Lešinský, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
V roku 1997 sme sa s Máťom Horčíkom v Hrhovskej krčme dopočuli o zabudnutých zaujímavých lokalitách na Hornom vrchu. Bližších informácií okrem nejasnej lokalizácie však nebolo a tak sme sa venovali iným podcelkom v krase. Keď sa začalo stmievať nad Dolným vrchom a Veľkým Paklánom, a hrozila búrka vyhlásením tzv. chráneného ložiskového územia, čo by znamenalo rozsudok smrti nad týmito skvostami v Turnianskej kotline, stretli sa naše cesty s obetavými Hrhovčanmi, ktorí si spomenuli na viacero jaskyniarsky zaujímavých miest na južnom svahu Horného vrchu. Holubia priepasť sa pritrafila nečakane pri ich preverovaní a príjemne nás všetkých prekvapila.

Prieskum svahov Plešiveckej planiny

Tibor Máté - Zoltán Jerg

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Je sobota ráno. Akosi sa mi nechce vstávať. Z predchádzajúcich akcií už viem, čo ma dnes čaká. Zase ideme na povrchovku do toho po...o svahu. Ale čo iné nám zostáva. Ak chceme vydať knižku o planine, dokumentáciu musíme dokončiť. Raňajky dáko nechutia. Horko-ťažko napchávame do seba zopár rožkov, ktoré zapíjame mliekom. Balíme švestky (okrem iného čiernu farbu, riedidlo a ručnú vŕtačku) a o chvíľu vyrážame. Vláčime sa do Kunovej Teplice a ideme hore úvozom asi do polovice svahu. Cestou stretávame hŕstku čiernych spoluobčanov, ktorí (ako každý deň) aj dnes idú "upratovať" už aj tak priveľmi preriedený lesný porast. Nakoľko majú svah určite dobre prechodený, hneď sa vypytujeme, či nevedia o dajakej jaskyni. Jeden z nich vraví, že raz našiel takú jaskyňu, že by sa do nej zmestilo 10 tankov a 20 tatroviek (!!!), ale že sa nedá ísť dnu, lebo vchod sa zavalil a on sa už ani nepamätá, kde vlastne je. Žeby to bol potomok A. T. Horáka? Opúšťame zanedbanú úvozovú cestu a obávaná akcia vo svahu sa môže začať...

Z prieskumu svahov Silickej planiny - 2. časť
(Martin Horčík, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Tento príspevok nadväzuje na predchádzajúci (publikovaný v Spravodaji 1/2000), v ktorom bolo popísaných 6 lokalít severného svahu planiny nad obcou Jovice. V tomto príspevku uverejňujeme ďalšie štyri malé jaskyne objavené pri povrchovom prieskume. Tri lokality sa nachádzajú v západnom svahu planiny medzi kótou 543 m n. m. a kótou Vysoké bralo 672 m n. m., v katastrálnom území obce Slavec. Jergušova jaskyňa sa nachádza na povrchu planiny, v k. ú. obce Silica. Všetky lokality sú vyvinuté vo svetlosivých wettersteinských vápencoch (podľa MELLA, 1996). Genetické typy boli jaskyniam priradené podľa Bellu (1994). Na prieskumných akciách v tejto časti planiny sa zúčastňovala tá istá partia členov SK Drienka, a to František Horčík, Martin Horčík, † Marián Chovanec a Gabriel Lešinský.

Dokumentácia krasových javov Plešiveckej planiny - 2. časť

Zoltán Jerg - Tibor Máté

(Tibor Máté, Výskum a prieskum, 21.02.2006)
Dokumentácia - to nie je len meranie a mapovanie. Zahŕňa v sebe široké spektrum činností - meranie, určenie presnej polohy lokality v teréne a jej zakreslenie do ZM 10, zmeranie nadmorskej výšky vchodu alebo ústia, vyhotovenie identifikačnej karty lokality, označenie číslom v teréne, fotodokumentácia, atď. Pre niektorých členov Spoločnosti je to pomerne nepopulárna činnosť.

Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy (Príspevok k poznaniu pseudokrasových jaskýň Čergova)