Cornus mas L., čeľaď: svíbovité - Cornaceae
česky - Dřín obecný | anglicky - Cornelian Cherry | nemecky - Kornelkirsche
poľsky - Dereń właściwy | rusky - Kizil nastojaščij | maďarsky - Húsos som | ukrajinsky - Deren spravžnij
Ker alebo zriedkavejšie nízky strom s pňom pokrytým hnedastou kôrou, ktorá sa
odlupuje v šupinách. Mladé konáre sú hranaté, zelené, pritlačene chlpaté. Púčiky sú
rozlíšené na listové, ktoré sú menšie, a kvetné, nápadne väčšie, guľovité, krátko končisté.
Listy sú protistojné, stopkaté, s vajcovitými alebo vajcovito elipsovitými, na báze
klinovitými alebo zaokrúhlenými, na vrchole končistými čepeľami. Na vrchnej strane je
čepeľ živozelená, pritlačene chlpatá, na spodnej strane svetlejšia, najmä na vyčnievajúcich
žilkách chlpatá. Kvety sa rozvíjajú pred pučaním listov. Vyrastajú v guľatých okolíkoch,
obalené vajcovitými žltozelenými listeňmi. Kvitne v marci až apríli; entomofil (opeľovaný
prostredníctvom hmyzu); endozoochór (semená sú rozširované prostredníctvom vtákov, resp.
cicavcov, požierajúcich plody a semená). Plody drieňa - drienky - červené visiace
kôstkovice sú jedlé a obsahujú množstvo vitamínu C, cukry a ovocné kyseliny. Zbierajú sa
na výrobu džemu, kompótov, sirupov alebo sa sušia.
Rodový názov pochádza z latinského
corn - roh alebo
cornum - kopija z
drieňového dreva;
mas - znamená v latinčine muža a názov
masculus - mužský
označuje, že na rastline prevládajú tyčinkovité kvety.
Subatlantický druh meridiálnej až miernej zóny (južná časť), rozšírený od nížin do
horského stupňa v strednej a južnej Európe, v južných častiach Ruska, Malej Ázii a na
Kaukaze. Výskyt v ČR: Český kras, Polabie; v SR: celé územie od nížin do podhorského stupňa.
S obľubou rastie na skalnatých krovinatých stráňach z vápencov, andezitov i na
spraši, zriedka aj na iných horninách v presvetlených, suchých, teplomilných lesoch, v
drieňových dubinách a lesostepiach. Vyžaduje preschýnavé, na živiny bohaté, neutrálne,
mierne humózne, kypré, stredne hlboké, hlinité pôdy.
V minulosti to bol dôležitý hospodársky druh. Zo všetkých našich drevín má najtvrdšie
drevo, ktoré sa využívalo v rezbárstve, v kolárstve, na výrobu násad a rôzneho náradia,
palíc, ako aj drevného uhlia; z tvrdého oplodia vyrábali ozdobné predmety. Ako píše
Homér, už starí Gréci z neho vyrábali oštepy. Zo semien pražili náhradu kávy. V ľudovom
liečiteľstve sa používali plody, listy, ale najmä kôra. Nazýva sa aj včelárska rastlina.
V súčasnosti sa jeho plody využívajú na výrobu mierne alkoholického nápoja - drienkovice.
Ako pionierky druh sa využíva na obnove lesa na plytkých exponovaných vápencových svahoch.
Na strmých stráňach karbonátových podloží často vytvára húštiny, ktoré skoro na jar krásne
kvitnú. Znáša strihanie, vysádza sa nielen ako parková drevina, ale aj do živých plotov.
Drieň patrí medzi arktoterciárnu predľadovú flóru, ktorá sa na chránených miestach -
refúgiách udržala v období ochladzovania v ľadovej dobe. U nás je úplne chránený.
Literatúra:
MAGIC, D., BOSÁČKOVÁ, E., KREJČA, J., UŠÁK, O.: Atlas chránených rastlín, Vydavateľstvo Obzor, Bratislava, 1978
RANDUŠKA, D., KRIŽO, M.: Chránené rastliny, Vydavateľstvo Príroda, Bratislava, 1986
