Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Nové objavy na planine Dolný vrch v Slovenskom krase - 1. časť

Vydané dňa 20. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1667)

Na planine Dolný vrch v Slovenskom krase sme začali pôsobiť na jar v roku 1996 v rámci lokalizácie a registrácie krasových javov na tomto území košickým pracoviskom SMOPaJ. Dokopy sa pri tom dala dobrá a hlavne pracovitá partia, ktorá pod názvom Speleoklub Drienka vstúpila do SSS na prelome zimy a jari 1997. K prvému polroku 1997 sme objavili na Dolnom vrchu spolu 36 priepastí, prepadlísk, svahových jaskýň a navyše zopár krasových prameňov. Všetko sú to lokality doteraz neregistrované. O bohatstvá tohto unikátneho krasového územia sa delíme s pražskými jaskyniarmi z KS SNM a ZO 1-11 Barrandien, ktorí na Dolnom vrchu naťahujú tradíciu českého prieskumu už na 35-ty rok. V článku chcem prezentovať niektoré z našich objavov, ktoré pražákom a nielen im zvýšili hladinu adrenalínu v krvi.
Poďakovanie

Nové objavy sú výsledkom systematickej rekognoskácie povrchu planiny i jej severných svahov. Na rekognoskácii terénu a činnostiach spojených s objavom, otvorením a dokumentovaním doluopísaných lokalít sa zúčastnili členovia Speleoklubu Drienka bratia František Horčík a Martin Horčík, Marián Chovanec a Gabriel Lešinský. Za cenné rady, pochopenie a pomoc pri dokumentačných prácach ďakujeme jaskyniarovi SMOPaJ Ing. Petrovi Holúbekovi (Speleoklub Nicolaus). Ďakujeme aj Ing. Jurajovi Sýkorovi, vedúcemu jaskyniarskeho odd. SMOPaJ za všestrannú pomoc a pochopenie, ako i vedeniu SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši. Za materiálnu pomoc patrí poďakovanie Jánovi Regecovi zo s. f. REGEC v Košiciach a za fotomateriál s. f. FOTONICA SLOVAKIA v Košiciach. Vďaka patrí taktiež Bercovi Ščavnickému z SK Drienka za pomoc pri organizácii "Veľkého Križiackeho Ťaženia". Za pomoc pri spriechodňovaní Lácovej priepasti a prezentáciu objavov v éteri ďakujeme novinárovi Tomášovi Bálintovi a moderátorke Lenke Hriadeľovej.

Administratíva, geomorfológia a geológia Dolného vrchu

Vzhľadom k štátnej hranici s MR je planina Dolný vrch cca 16 km dlhá, 2,5 km resp. 0,7 km široká a rozprestiera sa v južnej časti Turnianskej kotliny v katastroch obcí Včeláre, Hrhov, Jablonov nad Turňou a Hrušov. Geneticky sa radí k Silickej planine ako jej juhovýchodná rázsocha a v rámci orografického členenia tvorí samostatný geomorfologický celok (Liška in Rozložník et Karasová /ed./, 1995). Pokiaľ ide o geologickú stavbu, komplikované synklinórium (Lysenko, 1974) budujú masívne lagunárne wettersteinské vápence s ojedinelými šošovkami leckogelských vápencov (Mello et al., 1996).
Typický planinový kras nesie širokú škálu povrchových i podzemných krasových foriem, medzi ktoré patria i vertikálne kaverny založené na tektonických poruchách, vymodelované korozívnou i erozívnou činnosťou vody a rozširované rútením.

Popisy priepastí

Do prvej časti "seriálu" som zaradil tri vertikály spomedzi deviatich priepastí doteraz nami na Dolnom vrchu objavených: Lácovu priepasť, Priepasť Hlinoš (resp. Komínovitá priepasť Zuzana) a Klenovu priepasť. Všetky tri sa nachádzajú na povrchu planiny. Lácova priepasť a Priepasť Hlinoš sú exponované tesne pri dne závrtov a Klenova priepasť na hrebeni medzi závrtmi. Priepasti lokalizované na dne závrtov pravdepodobne spĺňali funkciu ponoru a odvádzali (jú) povrchové vody do podzemia, čomu nasvedčuje aj ich charakter a výplň. Všetky sú výrazne tektonicky predisponované.

Lácova priepasť
Objavená bola 15. júna 1996 G. Lešinským na mieste cca 2,5 m dlhej neprieleznej kaverny, ktorú českí jaskyniari pomenovali Jaskyňa Diera a pridelili jej IČO 010 (Vojíř, 1973). Pôvodná kaverna bola dutinou v prekorodovanom strope iniciálnej priepasti (v zmysle Kósu, 1971).
V lete 1996 a na jar 1997 boli vykonané práce súvisiace so spriechodňovaním ústia. Úsilie bolo zavŕšené 14. marca 1997, kedy bol M. Horčíkom vykonaný prvozostup do vstupnej šachty. 3. mája 1997 bola prvýkrát zlezená a zameraná celá priepasť P. Holúbkom, M. Horčíkom a G. Lešinským. Skalnaté ústie priepasti pretiahnutého tvaru a rozmerov 2,7 m x 1,7 m je založené a pukline S/J a je výrazne modelované korzívnou činnosťou vody. Prechádza do úzkeho hrdla (0,6 x 0,5 m) vstupnej šachty cca 20 m hlbokej. Jej charakter je výrazne puklinovitý. Mokré, do hneda sfarbené steny pokryté miestami nánosmi blata sú až na veľké plochy bradavičnatého sintra bez markantnejšej výzdoby a podpísala sa na nich predovšetkým korózia. K JZ smerujúca uklonená chodba bude predmetom prieskumu vzhľadom na perspektívu pokračovania.
Dno šachty je hlinité. Vstupná šachta prechádza meandrovitou chodbou a cez rozmerovo neveľké okno do mohutnejšej druhej šachty, ktorú rozmerné časti masívu rozčleňujú na niekoľko vertikálnych vetiev. Steny sú pokryté sintrovou kôrou a sfarbené tmavými i svetlými odtieňami hnede. Výzdobu prezentujú predovšetkým sintrové náteky, sintrové vodopády a stalaktity. Záclonovité formy sú zastúpené len v malej miere. Priepasť sa v spodných partiách rozširuje a ukončená je mohutným závalom i niekoľkotonových labilných blokov. Vzhľadom na nebezpečenstvo ich zrútenia sme sa prieskumu možností prieniku do hlbších častí jaskyne zo závalového dna vzdali. Celková hĺbka priepasti je 49,7 m.
Priepasť bola pomenovaná podľa žijúceho nestora slovenskej batrachológie a herpetológie RNDr. Jána Láca, CSc. (pôsobiaceho i v Slovenskom krase), ktorého odborné práce skartovala počas minulého režimu jedna z doteraz akademicky vysoko pôsobiacich komunistických špičiek.

Priepasť Hlinoš
Priepasť sa radí k významným objavom v Slovenskom krase. Ako iniciálnu, cca 0,8 m hlbokú depresiu kruhového prierezu s priemerom 2,5 m, ju prvýkrát identifikoval G. Lešinský 3. mája 1996. Ako evidentne krasového pôvodu a s vysokým stupňom perspektívy bola lokalita hneď zaregistrovaná a zapracovaná do podkladov, ktoré neskôr dostali k dispozícii i českí jaskyniari. Uvoľňovanie 3 m mocnej, hlinitej a v spodnej časti balvanitej upchávky si vyžiadalo viacero akcií v zime 1997. 15. februára bolo ústie obnažené a 8. marca 1997 spriechodnené. 16. marca vykonal G. Lešinský prvozostup na dno vstupnej šachty a orientačné zistenie olovnicou preukázalo celkovú hĺbku cca 105 m. Počas akcie nazvanej "Veľké Križiacke Ťaženie" na dno priepasti prvýkrát zostúpili P. Holúbek, M. Horčík a G. Lešinský, ktorí ju zároveň i zamerali.
Priepasť Hlinoš sa otvára na povrch skalnatým ústím osmičkovitého tvaru rozmerov 2,5 x 1,5 m. Úzka studňovitá šachta so svetlosťou cca 1 m ústi v hĺbke 5 m do Hríbikového dómu s peknou výzdobou. V dóme sa nachádzajú pestré formy sintrových nátekov, stalaktity, stalagmity i stalagnáty (Hríbik), ako aj záclonovité sintre a sintrová kôra s malými kaskádami. Dno dómu vypĺňa obrovský kamenný blok pokrytý hlinitými nánosmi, zo strán ktoréhovybiehajú do spoločnej, tzv. Hnedej šachty, dve menšie vetvy. Hnedá šachta má hĺbku 45 m a z jej dna vybieha uklonene smerom nahor mohutný komínovitý a pestro vyzdobený priestor. Preskúmaný bude po prekonaní cca 8 m vysokého sintrového vodopádu.
Do tzv. Bielej šachty ústí Hnedá šachta cez úzke sintrové okno. Až na dno lemujú jej profil mohutné brity a vápencové krídla a v niektorých častiach i voľné skalné bloky. Hĺbka šachty pomerne veľkej svetlosti je 58 m.
Dno tvorí balvanovitý zával iskrivo bieleho vápenca a veľmi zaujímavé nánosy valúnov (odobraté boli vzorky) nekrasového pôvodu. Okrem anorganickej výplne boli nájdené i osteologické fragmenty vyšších i nižších cicavcov, ktoré sa mohli do priepasti dostať cez Komínovitú priepasť Zuzana. Táto priepasť so zatiaľ nepriechodným ústím sa nachádza cca 25 m severne od Priepasti Hlinoš vo svahu toho istého závrtu. Je s ňou i geneticky a fyzicky spojená, čo sme overili akustickou skúškou. Jej predpokladaná hĺbka je okolo 120 m. Hĺbka Hlinoša je 105,4 m, čo znamená, že je spomedzi takmer 70 priepastí na slovenskej strane planiny najhlbšia. Zároveň to znamená koniec kraľovania Obrej priepasti (Óriás, - 100,0 m). Pekné 8. miesto patrí Hlinošovi aj v rámci najhlbších priepastí Slovenského krasu a 25. v rámci Slovenska. Priepasť bola pomenovaná podľa charakteristickej výplne uzatvárajúcej ústie. V jej prieskume sa naďalej pokračuje a vzhľadom na perspektívne vyzerajúcu paralelnú šachtu vyžadujúcu traverz, nepovažujeme hĺbku 105,4 m za konečnú.

Klenova priepasť
Objavená bola 23. marca 1997 pri rekognoskácii dávno známeho a predtým už preskúmaného terénu F. Horčíkom, M. Chovancom a G. Lešinským. Na povrch sa interpretovala ako plytká depresia s kruhovým prierezom priemeru 1,5 m a hĺbky 0, 3 m. Cca 2 minúty stačili k jednoznačnému zisteniu, že ide o priepasť a značne úzke ústie sťažujúce prieleznosť bolo obnažené v prebehu 3 hodín 9. apríla 1997. Prvozostup do vstupnej šachty urobil G. Lešinský a 4. mája 1997 bola priepasť prvýkrát kompletne zlezená i zameraná P. Holúbkom a G. Lešinským.
Úzka, uklonená a zahlinená vstupná plazivka (4,2 m) ústi úzkym oknom na hlinený medzistupeň hlavnej šachty, ktorá má kruhový prierez a svetlosť cca 1,5 m. Jej dno je suťovité a pokrývajú ho, rovnako ako steny priepasti, nánosy hliny. Výzdoba je chudobná a markantné sú len korozívne tvary na stenách. Dno je zároveň pravdepodobne miestom, kde sa šachta láme a v tomto kolene bude snáď možné pokročiť ďalej.
Priepasť má hĺbku 30,0 m. Pomenovaná je podľa Javora horského - klena, rastúceho priamo v ústí priepasti.

Vystrojenie

Lácova priepasť i Priepasť Hlinoš sú na medzikotveniach vystrojené expanznými nitmi. V Lácovej priepasti pri m. b. č. 8 je osadený nit potrebné doistiť hodinami. Zvýšenú opatrnosť si vyžaduje vstup do tejto priepasti (objemnejším jaskyniarom sa nemusí podariť návrat) a pohyb na jej závalovom dne. Pri zlaňovaní oboch priepastí je nutné osadiť plaketky so skrutkami 13 mm. Priepasti sú pohodlne zleziteľné. Klenova priepasť limituje prístup do svojich útrob v závislosti na objeme jaskyniarskeho tela. Nie je vystrojená a zostup vyžaduje aspoň 3 pevné syntetické hadice na previsy.

Záver

Záverom môžem konštatovať, že na slovenskej strane Dolnom vrchu je reálne zvýšiť počet priepastí na 100. To je zároveň, okrem komplexnej dokumentácie a ochrany Dolného vrchu, jeden z cieľov Speleoklubu Drienka v najbližšom čase. Záujemcom dodáme presnú lokalizáciu všetkých troch priepastí v ťažkom a neprehľadnom teréne.

Literatúra

KÓSA, A.: Stages in development of karst shafts on the Alsóhegy plateau (Bódvaszilas, North Hungary). Karszt és Barlangkutatás, 6 (1968-1971), Budapest, 1971, p. 69-78
LIŠKA, M.: in Slovenský kras (Rozložník et Karasová /ed/), SAŽP, Brzotín, 1995, p. 23
LYSENKO, V. a kol.: Dolný vrch - Vecsembükk 1974. Závěrečná zpráva. Zpráva geologická, p.8
MELLO, J. a kol.: Geologická mapa Slovenského krasu. Geologická služba, Bratislava, 1996
VOJÍŘ, V.: Dolný vrch. 1. etapová zpráva o speleologickém průzkumu. SKP Praha, Praha, 1973, nestránkovaný dokument
Speleoklub Drienka: Pracovné dokumentačné formuláre, Košice, 1997

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Povrch pod snehovou pokrývkou
Povrch bol pod takmer súvislou snehovou pokrývkou, foto: J. Psotka
zobrazení: 1196
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.