Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Nové objavy na planine Dolný vrch v Slovenskom krase - 2. časť

Vydané dňa 20. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1510)

Týmto článkom nadväzujem na predchádzajúcu časť "seriálu" publikovanú v Spravodaji SSS 3/1997. Okrem členov SK Drienka uvedených v prvej časti participovali v tomto prípade na prieskumných a dokumentačných prácach Jozef Čepela a Albert Ščavnický z SK Drienka ako i Róbert Staňo (čakateľ) a Miroslav Kolesár.
Poďakovanie

Za pomoc spojenú so spracovaním čiastkových výsledkov prieskumu Jaskyne Prastarý výver ďakujeme PhDr. Elene Miroššayovej, CSc. z VPS AÚ SAV Košice. Za pomoc pri vyhotovovaní jaskynných plánov patrí vrelá vďaka Ing. Darine Vackovej z jaskyniarskeho odd. SMOPaJ LM, pracovisko Košice a za zmysluplné konzultácie i pochopenie šéfovi tohto oddelenia Ing. Jurajovi Sýkorovi. Fotografický materiál láskavo poskytla s. f. FOTONICA SLOVAKIA v Košiciach.

Metodika

V tomto článku chcem zamerať pozornosť jaskyniarskej verejnosti na zaujímavé novoobjavené lokality - Jaskyňu Prastarý výver a Priepasť Havranie. V oboch prípadoch sa jedná o krasové javy vytvorené v severných svahoch centrálnej časti planiny Dolný vrch. Tektonická predispozícia je zjavná, genetické súvislosti vyplývajú z polôh, výplne a celkového charakteru obidvoch jaskýň. Ich objavy sú prirodzeným výsledkom náročného, systematického povrchového prieskumu vo svahoch planiny. Metodicky sme vychádzali zo všeobecne známeho poznatku o existencii vyšších úrovní súčasných vyvieračiek ako aj z faktu, že intenzívne svahové procesy a denudácia môžu pravdepodobnosť úspechu v hľadaní podstatne znížiť. Povrchový prieskum svahov sa realizoval v rojnici s intervalom v z ávislosti na konfigurácii terénu. Prebádané boli svahy pozdĺž takmer celej planiny a zvláštna pozornosť sa venovala partiám nad súčasnými vyvieračkami. Už v šesťdesiatych rokoch potvrdil prieskum SKP Praha (Vojíř, V. 1965, 1966) existenciu svahových jaskýň, ktoré majú charakter výverových jaskyní (napr. Komária jaskyňa, Trativodná jaskyňa) a ležia v línii vyvieračka - povrch planiny. Okrem nižšie uvedenej jaskyne bolo SK Drienka objavených niekoľko ďalších, ktoré by mohli mať priamu súvislosť s predpokladaným hydrografickým systémom planiny. V tejto súvislosti chcem podotknúť zaujímavú vec: v korešpondencii s I. Sárvárym z VITUKI v Budapešti (Water Resources Research Centre - Institute of Hydrology) píše ako spoluautor v post scriptum na konci nám zaslaného separátu (P. Müller - I. Sárváry 1971) nasledujúce: "Planina Dolný vrch a celý masív sa dvíha: niet tam teda horizontálnych jaskýň."
Snáď doplním, že severné svahy Dolného vrchu sú mimoriadne rozrušené a podobne ako v prípade Silickej planiny (Grego, J. 1997), charakter svahových priepastí svedčí o ich ústupe.

Popisy krasových javov

Jaskyňa Prastarý výver
Jaskyňa patrí medzi (z viacerých hľadísk) významné lokality na tejto planine. Objavená bola 15. 1. 1997 prieskumnou skupinou SK Drienka - G. Lešinským, M. Horčíkom, F. Horčíkom a M. Chovancom. Napriek tomu, že všetky dostupné informácie svedčia o jej jaskyniarskom prvoobjave, je nutné zmieniť sa o pravdepodobnej, pohnutej histórii tejto jaskyne.
Počas letnej expedície SKP Praha v roku 1965, mal Jozef Bukovič "chodiaci sem loviť zver" zaviesť členov expedície k niekoľkým neznámym jaskyniam vo svahu planiny. Podľa jeho slov sa mala vo svahu nachádzať o. i. aj jedna veľká jaskyňa (viď Vojíř, V. 1965). Vzhľadom na to, že v dohodnutý deň a čas sa na miesto schôdzky nedostavil, vykonali českí jaskyniari predbežný prieskum spolu s bačom Gejzom Rusznyákom (mimochodom objaviteľom väčšiny známych priepastí na Dolnom vrchu) sami a objavili Jaskyňu nad Paklánom, Komáriu jaskyňu a niekoľko menších jaskýň. Predpokladáme, že tou "veľkou jaskyňou" bola práve Jaskyňa Prastarý výver.
Potvrdzuje to aj fakt, že na jej konci sme našli ohnisko zanesené blatom, staré zopár desaťročí. J. Bukovič, ktorý sa poznal s jaskyniarmi a čosi o ich činnosti aj vedel, chcel pravdepodobne zistiť ťah z ďalších priestorov. Tento predpoklad potvrdzuje fakt, že ohnisko bolo v najnemožnejšej časti jaskyne (neslúžilo teda na prípravu jedla) a na druhej strane, jaskyniar obklopený zo všetkých strán nádhernými bielymi sintrovými nátekmi by oheň neurobil. Mimoriadne úzky vchod (pôvodne 0,6 x 0,2 m, v súčasnosti 1,5 x 0,5 m) do pomerne mohutnej jaskyne sa otvára v neprehľadnom, mimoriadne rozrušenom a strmom svahu planiny pod nenápadnou skalnou stienkou, cca 80 výškových metrov pod jej hranou. Poloha lokality nasvedčuje, že je viazaná na významnú závrtovú líniu a významný ponor na povrchu planiny a že môže byť najvyššou senilnou úrovňou významnej vyvieračky. Jaskyňu tvorí jediná mohutná chodba starého riečiska, ktorá sa ohýba na JZ.
Vstupnú časť tvorí uklonený suťový kužeľ, ktorý postupne prechádza do hlinito-ílovitých nánosov dna vypĺňajúcich profil jaskyne. Cca 5 m od vchodu sa na strope v chumáči koreňov nachádza hniezdo spevavca a trochu ďalej i archeologická sonda (viď ďalej). Profil jaskyne je typicky erozívny, čo dokumentujú skalné galérie v rôznych úrovniach, celkový meandrovitý charakter chodby a predovšetkým výplň. Mocné nánosy sedimentov stúpajú plynule až do výšky takmer 4 m vzhľadom k najnižšiemu bodu jaskyne. Jaskyňu predisponovala mohutná porucha cca S/J a v nektorých častiach do sahuje jaskyňa výšku aj viac ako 6 m. Morfologicky je profil jaskyne zjavný z jaskynného plánu. Výplň tvoria predovšetkým hliny, íly a balvanovitá aj kamenitá suť. Zaujímavá by bola stratigrafia jaskynnej výplne. Chemickú výplň (speleotémy) tvoria predovšetkým sintre v rôznych formách. Prevládajú mohutné povlaky bieleho plastického sintra, v menšej miere stalaktity a sintrové záclonky. Na galériách sintrové hrádzky. Výzdoba je živá.
V povrchových vrstvách sedimentu vo vstupnej časti boli objavené J. Čepelom a A. Ščavnickým z SK Drienka keramické i osteologické fragmenty. Keramiká zaradila Dr. E. Miroššayová z AÚ SAV v Košiciach do obdobia kyjatickej kultúry. Osteologické nálezy budú odovzdané na katedru antropológie a zoológie PF UPJŠ v Košiciach za účelom analýzy.
V jaskyni bolo osadených 7 stabilizovaných meračských bodov s plastickými plaketkami poradia. Polygónový ťah má dĺžku 37,15 m, jaskyňa je teda zatiaľ najväčšou horizontálnou jaskyňou na slovenskej časti Dolného vrchu. Lokalita je speleologicky nádejná a po splnení formalít SK Drienka prikročí k prolongácii.
Chiropterofaunu zastupovali podľa mojich záznamov adultné exempláre Myotis myotis, Rhinolophus hipposideros a R. ferrumequinum. Nevylučujem ani R. euryale. Vstupné partie stropu pokrývajú povlaky zelených a fialových rias.
Vzhľadom na význam jaskyne z archeologického hľadiska neposkytujeme lokalizáciu. Jaskyňa bola pomenovaná podľa svojej predpokladanej hydrologickej funkcie. Jej objav pripisujeme pamiatke významného slovenského jaskyniara Vojtecha Benického.

Priepasť Havranie
Objav tejto svahovej priepasti prináša nové poznatky o genéze a evolúcii priepastí na Dolnom vrchu i v Slovenskom krase. Je to podľa posledných informácií jedna z dvoch svahových priepastí na tejto planine. Objavená bola 22. 3. 1997 prieskumnou skupinou SK Drienka - G. Lešinským, F. Horčíkom a M. Chovancom. Nijaké doterajšie záznamy neuvádzajú ani v hmlistých náznakoch existenciu svahových priepastí na Dolnom vrchu s výnimkou informácie G. Stibrányiho, ktorý sa zmienil o Novoročnej priepasti objavenej členmi OS J. Majka, hlbokej cca 6 m v oblasti Pavlovského vrchu. Popis, ani pamäťový náčrt Priepasti Havranie mu ju nepripomínal (Stibrányi M. Horčíkovi in verb. 1997).
Jedná sa o senilnú priepasť, ktorá sa nachádza v oblasti kóty 574 m n. m. (Havraní vrch) v katastri Jablonova n. Turňou. Samotná priepasť sa nachádza vo výške 465 m n. m. Priebeh priepasti je jednoduchý - vstupná šachta sa rozširuje po cca 4 m do priestoru dómovitého charakteru a končí závalom balvanov a blokov. Vytvorila sa na krížení uklonených puklín cca JZ/Z. Ústie (2 x 2 m) ležiace v nálevke (3 x 3 m) kruhovitého prierezu sa nachádza v strmom a rozrušenom svahu planiny. Pôvodná šachta bola svahovými procesmi a denudáciou "zbrúsená" na dnešnú úroveň o čom svedčia staré zvetralé sintre na stenách ústia. Cca 4 m hlboká šachta prechádza do dómu cca 5 x 5 m, z ktorého v smere hlavnej JZ pukliny vybieha nahor široký, horesa zužujúci komínovitý priestor až do výšky samotného ústia.
Vo vstupnej šachte i dóme sa nachádzajú zaklinené obrovské bloky vápenca. Ich zrútenie je len otázkou času. Výplň dna je suťovitá a sekundárne k jej povahe prispieva i napadaný organický materiál. Logické sú časté kostrové pozostatky napadaných zvierat. Výzdoba je z väčšej časti mŕtva, zvetralá a reprezentujú ju predovšetkým nátekové formy sintra. Steny priepasti sú výrazne korodované.
V priepasti sme stabilizovali neoznačené meračské body a dĺžka polygónového ťahu je 10,80 m. Hĺbka priepasti je 7,9 m.
V priepasti som zaznamenal adultné exemláre amfíbií - skokana hnedého (Rana temporaria), čo je zatiaľ jediný údaj z Dolného vrchu, ktorý ináč masívne obývajú skokany štíhle (Rana dalmatina). Z netopierov hibernujú v priepasti podkováre malé (Rhinolophus hipposideros).
Napriek sonde nepovažujeme priepasť za speleologicky zaujímavú. Lokalizácia je záujemcom k dispozícii na kontaktoch v Spravodaji 3/1997. Hoci priepasť nie je vystrojená, je pri troche opatrnosti klasicky zleziteľná.
Priepasť bola pomenovaná podľa Havranieho vrchu, pod ktorým sa nachádza. Zaujímavá je skutočnosť, že na Dolnom vrchu sa havrany (Corvus frugilegus) nikdy nevyskytovali. Obývajú ho iba krkavce (Corvus corax).
Objav Priepasti Havranie pripisujeme pamiatke jaskyniara Ondreja Majda Hraška, ktorého priepasť s mŕtvym Nemcom a mŕtvym koňom na Silickej planine nie a nie nájsť.

Záver

Záverom konštatujem skutočnosť, že svahy Dolného vrchu sú stále jaskyniarsky zaujímavé. Pravdepodobne skrývajú aj ďalšie veľké jaskyne, či priepasti. Na úpätí planiny je 18 výverov krasových vôd, ktoré sú aktívne, či inaktívne vzhľadom na viaceré faktory. Nad týmito vývermi existujú určite ďalšie - staré úrovne prístupné človeku. Veríme, že intenzívne svahové procesy tieto poklady neprikryli navždy a pri troche trpezlivosti a šťastia sa dostaneme ďalej ako 37 m.

Literatúra

GREGO, J.: Jaskyne a vyvieračky svahov Silickej planiny. In: Spravodaj SSS 3/1997, Liptovský Mikuláš, p. 8.
MÜLLER, P. et SÁRVÁRY, I.: Pure corrosive model of the development of vertical karst - shafts. In: IGU, European Regional Conference, Symposium on karst-morphogenesis, Budapest, 1971 + dodatky.
VOJÍŘ, V.: Předběžná zpráva o výsledcích I. expedice speleologického kroužku UDPMJF v Praze na Slovensko. In: Geobuch 1965. SK UDPMJF, Praha, 1965, p. 2 - 3.
VOJÍŘ, V.: Zpráva o stavu speleologického průzkumu Dolného vrchu v Jihoslovenském krasu, kres Rožňava, k srpnu 1966. In: Geobuch, SKP Praha, Praha, 1966, p. 3, 26 - 27.
Záznamy Batracho - Herpetologickej Asociácie, Košice, 1997 (mnscr.)
Dokumentačné formuláre SK Drienka, Košice, 1997 (mnscr.)

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Horský masív nad Bajram Curri
Horský masív nad Bajram Curri, foto: J. Psotka
zobrazení: 945
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.