Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Depresia v krase - inšpirácia pre nespokojných

Vydané dňa 20. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1904)

Ako takmer každý jaskyniar, ktorý sa pohybuje na území Slovenského krasu, i ja som si všimol viac, či menej nápadné depresie približne okrúhleho prierezu (s priemerom od 1-3 m) a lievikovitého profilu - tzv. prepadliny, prepadliská, iniciálne depresie, začínajúce priepasti, neotvorené priepasti, či jednoducho "jamy" alebo "diery".
Na planinách sa to nimi len tak hemží. Nemám v úmysle špekulovať nad terminom technicom pre tento možno nenápadný, ale často veľmi významný prvok krasového reliéfu. Nakoniec, s explicitným zaradením, pomenovaním a funkčným ohodnotením tohto fenoménu som sa zatiaľ v literatúre nestretol. Spomína sa však v súvislosti s objavmi nových lokalít. Rád by som som sa podelil o svoje skúsenosti s ním. Otváranie takýchto depresií a ich premena na pekné vertikály má v Slovenskom krase vďaka prirodzeným procesom mnohotisícročnú tradíciu. Dá sa povedať, že priepasti sú ako ľudia - rodia sa, starnú a zomierajú. Mnohé driemu skryté pod povrchom ako dieťa v tele matky a na svet(lo) ich privdie príroda, alebo ich "odrodia jaskyniari". Hlavne o maďarských speleológoch sa traduje, že na Dolnom vrchu priepasti priam vyrábajú. Aj v našej partii sme okúsili pocit pôrodníkov a že novonarodených "detí" nepribúda geometrickým radom, to si vysvetľujem existenciou niekoľkých fígľov:
  • Fígeľ č. 1. Z hľadiska neurčiteľného množstva práce sú tieto depresie príliš nevábne až "neperspektívne"
  • Fígeľ č. 2. Nie každá depresia je novou priepasťou
  • Fígeľ č. 3. Ak je, tak ústie nemusí byť prielezné
  • Fígeľ č. 4 Systém "Radšej si pôjdem zaliezť"
K fígľu č. 1. môžem povedať, že moja osobná skúsenosť je od cca 2 minút (Komínovitá priepasť Zuzana) do 5 akcií (Priepasť Hlinoš) a to hovorím o pozitívnom výsledku práce v piatich prípadoch. K fígľu č. 4 niet čo dodať. Fígeľ č. 2. resp. 3. robí jaskyniarskemu entuziazmu najviac problémov. Predpokladám, že všeobecne je možné stretnúť sa o. i. s týmito genetickými typmi depresií:
  1. krasové
    • primárne uzavretá priepasť (zrútený prekorodovaný strop; Lácova priepasť, Priepasť Hlinoš - Dolný vrch, Szálasi II. - Silická planina)
    • sekundárne uzavretá priepasť (druhotne zavalená resp. zanesená už predtým otvorená priepasť; Východná priepasť - Dolný vrch)
    • umelo zakryté a v zápätí zanesené ústie priepasti (predpokladané)
    • neprielezné pukliny (Kostkova priepasť - Dolný vrch)
    • v celom profile zanesené vertikálne kaverny (Prútiková priepasť - Dolný vrch)
  2. prirodzené nekrasové
    • depresia po vývrate stromu
  3. animálne
    • predovšetkým nory líšok a jazvecov
  4. antropogénne
    • vápenky (Slovenský kras všeobecne)
    • materiálové jamy (Dolný vrch)
    • zákopy (Slovenský kras všeobecne)
    • prieskumné (?) šachty (Horný vrch)
(Pripomínam, že skúsenosť je empirická a uvedené členenie v rámci bodu 1. môže byť zavádzajúce už len vzhľadom na to, že existujú viaceré teórie o vývoji priepastí. Napr. teórie, ktoré rozviedli Maďari Kósa (1971) a Müller et Sárváry (1971) sú vzájomne antagonistické.)
V teréne je mnohokrát náročné správne identifikovať pôvod depresie a teda priradiť jej stupeň perspektivity (dá sa vykopať i neexistujúca priepasť). Dôležité je poobzerať sa vôkol, pretože vyvrátené stromy sa často rozpadnú skôr ako sa zanesie jama po vývrate a tak isto staré, zubom času nahlodané vápenky pôsobia vyslovene mätúco. V zásade platí, že depresia musí byť voči terénu nevyvážene negatívna t.j. pri obryse ústia by nemal byť val (prítomný v prípade vápenky, zákopu, nory, vývratu a pod.). Ako totiž logika káže, pôvodná výplň krasových depresií by mala miznúť splavená v podzemí. A ak aj logicky, či intuitívne "kopneme v tej správnej diere", nemusíme mať vyhrané. Depresie s priemerom viac ako 2,5 m a hĺbkou viac ako 1 m nám zväčša dajú zabrať a dá sa počítať, že zátka bude slušná a treba sa modliť, aby nebola balvanovitá. V priemere majú takéto zátky mocnosť cca 2-5 m napr. Slnečná priepasť, Pňová priepasť, Priepasť Hlinoš - Dolný vrch). Skúsenosť českých jaskyniarov na Dolnom vrchu je dokonca až 7 m. Závisí to od svetlosti vstupnej šachty a jej priebehu, čo sú faktory skutočne nevyspytateľné.
Depresie s priemerom menším ako 1,5 m a hĺbkou do 0,5 m môžu prekvapiť úzkym, v horšom prípade až neprielezným ústím (Priepasť Troch - Silická planina; Bábková priepasť, Klenova priepasť - Dolný vrch), avšak sú kôli časovej náročnosti pomerne radostne prijímané (od 1-3 hod.). Zdá sa, že medzi priemerom a hĺbkou depresie na jednej strane a svetlosťou potenciálneho vertikálneho priestoru vo vstupnej časti na strane druhej existuje priama úmernosť (Priepasť Hlinoš, Chvostova diera - Dolný vrch).
Potiaľ moja skúsenosť, ktorá má však od tvrdenia ešte veľmi ďaleko. Príkladom nevyspytateľnosti bola napríklad málo vyvinutá zahlinená depresia (priemer cca 1m a hĺbka cca 0,3 m), pod ktorou sa ukrývalo skalnaté ústie priepasti (založené na krížení puklín) s rozmermi 2 x 1m, ktoré si kaverna zachováva viac-menej až do hĺbky 4 m (Prútiková priepasť). Osobitým príkladom sú aspoň vo vstupných častiach neprielezné kaverny, často aj značnej hĺbky; napr. komíny, pukliny (Komínovitá priepasť Zuzana, Kostkova priepasť - Dolný vrch) Ideálna depresia krasového pôvodu pre objav by teda mala mať priemer aspoň 2 m, sklon svahov 45° a hĺbku aspoň 0,8 m.
Je otázne, nakoľko sa dajú zovšeobecniť uvedené prípady, ale predpokladám, že za priaznivých okolností (samozrejme po správnej identifikácii) môže byť úspešnosť 80 %. Tých 20 % pripisujem nesprávnej identifikácii, neprieleznosti, extrémnej náročnosti obnaženia, resp. iným nepriaznivým okolnostiam. Z pomôcok, ktorými si napodiv uľahčujeme v teréne situáciu, môžem uviesť tieto:
  1. zimná - z vytipovaných depresií vhodných rozmerov odstránime hrabanku a v zime sledujeme, či sa na jej dne v snehu neprejaví "výduch". Ak sa prejaví, istota, že ide o neotvorenú vertikálu je 100 %-ná. Lokalita Pavlovská (Dolný vrch) je výnimkou, ktorá potvrzuje pravidlo. Pripomínam, že 105,4 m hlboká Priepasť Hlinoš mala výduch veľký ako malíček...
  2. stromová - ako vyplýva z niektorých náčrtov, často v iniciálnych depresiách figuruje strom. Nejde o náhodu. Vzhľadom na to, že vychlípeniny rhizodermy koreňovej sústavy stromov absorbujú zrazenú vzdušnú vlhkosť i vo voľných priestoroch (je to pre ne výhodnejšie ako predierať sa k vode v drobných puklinách v masíve), poslúži strom často ako doplnkový indikátor - zvýši pravdepodobnosť prítomnosti voľných priestorov.
  3. batrachologická - empirická a vzhľadom na biológiu amfíbií i logická skúsenosť hovorí (hlavne v zimnom období bez snehu), že ak nájdete na dne depresie v hrabanke zimujúcu žabu, môže tam byť priepasť. Obojživelníkom ako ektotermným stavovcom stačí na úspešné prezimovanie tepelné rozmedzie vytvorené vďaka "dýchajúcej" priepasti, i keď sa tento teplotný gradient ináč na povrchu neprejavuje, resp. prejavuje sa málo. Je zaujímavé, že z 5-ich pozitívne otvorených deperesií 3 boli zimným úkrytom pre ropuchu obyčajnú resp. skokana štíhleho v rádovo centimetrovej vrstve hrabanky! Bolo by špekuláciou uvažovať nad tým, či tieto refúgiá vyhľadávajú aktívne, alebo ide len o náhodu. Samozrejme, táto pomôcka je bez záruky.
Ostatne, zaujímavé situácie môžu nastať i v prípade horizontálnych jaskýň. Na záver uviesť príklad, keď vysoká miera entuziazmu knokautuje takmer ideálny stupeň subjektívnej neperspektivity. Z diery veľkosti ľudskej päste a dĺžky cca 0,8 m pod skalnou stenou vo svahu je dnes po sotva piatich pracovných akciách vďaka dvom optimistom z SK Drienka - Jožovi a Bercovi - krásna jaskyňa s rozprávkovým dómom so stropom posiatym takmer 0,5 m dlhými brčkami. Okrem iného tento prípad dokazuje, že v krase je všetko možné a "ciťák" má častokrát naozaj opodstatnenie. Pre kumšt otvárania depresií to platí dvojnásobne.

Literatúra

Záznamy Batracho - Herpetologickej Asociácie, Košice, 1997
Pracovné dokumentačné formuláre, SK Drienka, Košice, 1997

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Dracoaia - prototyp jaskynného vchodu
Dracoaia - prototyp jaskynného vchodu. Foto: T. Máté
zobrazení: 1914
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.