Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Výskyt sov, dravcov a spevavcov v jaskyniach a priepastiach Slovenského krasu

Vydané dňa 20. 02. 2006 (Počet prečítaní: 2604)

Okrem zástupcov typických jaskynných cenóz bezstavovcov a niektorých vertebrát (hlavne chiropterofauna) som v krasových dutinách zaregistroval i niektoré druhy vtákov - predovšetkým z radov Strigiformes, Passeriformes a ojedinele Accipitriformes (in litt).
Vzhľadom na to, že podobné údaje sa v literatúre zoologickej, či speleologickej takmer nevyskytujú, okrem vlastných údajov si dovoľujem publikovať aj údaje niektorých speleológov, ktorí mi ich ochotne poskytli. Za konzultácie ďakujem MVDr. Samuelovi Pačenovskému zo Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku. V rámci klasifikácie kavernikolov patria tieto živočíchy k okazionálnym trogloxénom (Gulička in Jakál et al. 1982). Mechanizmus ich vstupu do jaskynných priestorov je evidentne aktívny. Pre vtákov majú jaskyne i priepasti, resp. ich časti charakter refúgia.
Sovy (Strigiformes)
Najstarší údaj v dostupnej literatúre o výskyte sov v priepastiach je od Engelharta (in Lalkovič et Tarnócy 1985), ktorý sa zmieňuje o zimovaní týchto vtákov v Silickej ľadnici. Všeobecne sa o výskyte sov v jaskynnom prostredí zmieňujú i Ložek (1959), Kunský (1950). Vo všetkých prípadoch autori bližšie detaily nešpecifikujú. Zaujímavú dedukciu ponúkajú staré miestne názvy niektorých priepastí: Malá Sovia priepasť, Veľká sovia priepasť, Priepasť Priateľ (synonymum Sovia p.) na Dolnom vrchu, Baglyok szakadéka (Priepasť sov) - na maďarskej strane Dolného vrchu, Sovia priepasť - Plešivecká planina. Okrem iného svedčia o tom, že tento fenomén bol už dávno známy miestnemu obyvateľstvu.
Sovy v priebehu dňa vyhľadávajú predovšetkým vstupné partie vertikál ako odpočinkové miesta s priaznivými mikroklimatickými a svetelnými podmienkami, kde konzumujú aj ulovenú korisť. Svedčia o tom množstvá vývržkov a zvyšky tiel hlavne hlodavcov. Niektoré pozorovania (Hradecký et al. 1974, Hromas 1996 in verb.) potvrdzujú predpoklad, že tieto refúgia obsadzujú pravidelne a dlhodobo. Jedná sa hlavne o výklenky v stenách priepastí, či skalné galérie, ktoré obsadzujú. Napriek niektorým predpokladom, že sovy v priepastiach aj hniezdia (Hradecký et al. 1974), neexistuje zatiaľ potvrdzujúci dôkaz - pozorovanie mláďat. I keď (viď ďalej Spevavce), vylúčiť sa takýto predpoklad nedá. Sovy podľa môjho názoru nemajú dôvod meniť svoju prirodzenú etológiu pokiaľ ide o hniezdenie. Jaskynné priestory sú podľa všetkého iba vhodným doplnkom v dynamike ich biológie.
Zvláštnym prípadom sú stretnutia s jaskyniarmi. Pozorovania potvrdzujú dva typy reakcií: opustenie priepasti (Kavčia priepasť) a zotrvanie na mieste (Malá Bikfa). Oba prípady limituje pocit ohrozenia. Zatiaľ nie je známy prípad napadnutia jaskyniara sovou.
Nasledujúce záznamy výskytov sov v priepastiach sa obmedzujú na dva naše druhy: Strix aluco (Sova obyčajná) a Bubo bubo (Výr skalný).

Dolný vrch
  • Obria priepasť (Óriás) - Strix aluco (leto 1996)
  • Malá Sovia priepasť - nedeterminované; pravidelne (členovia ZO ČSS 1-11 Barrandien 1996 in verb.)
  • Veľká Sovia priepasť - nedeterminované; pravidelne (členovia ZO ČSS 1-11 Barrandien 1996 in verb.)
  • Priepasť Priateľ - nedeterminované; pravidelne (Hromas 1996 in verb.)
  • Priepasť Fajka - Strix aluco (leto 1996)
  • Priepasť č. 13 - Strix aluco (leto 1997)
Horný vrch
  • Čertova diera - Bubo bubo; pravidelne (Stibrányi 1996 in verb.)
Silická planina
  • Malá Bikfa - Strix aluco ( jeseň 1996)
  • Silická ľadnica - zimovisko sovy; (Engelhart in Lalkovič et Tarnócy 1985)
  • Mestská priepasť - Bubo bubo; (Stibrányi 1996 in verb.)
  • Kavčia priepasť - Bubo bubo; fyzický stret s jaskyniarom (Stibrányi 1996 in verb.)
Dravce (Accipitriformes)
Existuje jediný literárny údaj (Hradecký et al. 1974), ktorý sa zmieňuje o odchyte mladého jastraba (Accipiter sp. ?) v priepasti, ktorá bola po ňom i pomenovaná. Pravdepodobne sa jednalo o náhodný vlet juvenila do pomerne mohutného ústia priepasti v stene závrtu.

Dolný vrch
  • Jastrabia priepasť - odchyt, (Hradecký et al. 1974)
Spevavce (Passeriformes)
O výskyte zástupcov tohto radu v jaskynných priestoroch existujú minimálne údaje a v dostupnej literatúre som sa s ničím podobným nestretol.
Na rozdiel od sov je doložené hniezdenie a výskyt spevavcov vo vertikálnych i horizontálnych jaskyniach (napr. Priepasť Jama, Jaskyňa Prastarý výver). Mechanizmus je analogický ako u sov - jedná sa o aktívne vyhľadávanie podzemných priestorov. Motivačným faktorom u spevavcov je s najväčšou pravdepodobnosťou bezpečnosť úkrytu, ktorý špecifické prostredie poskytuje.
Vzhľadom na dennú aktivitu spevavcov je výskyt týchto vtákov v jaskynných priestoroch zaujímavejší a evokuje v budúcnosti snahu detailizovať tento fenomén.
Výber miesta sa podľa doterajších pozorovaní obmedzuje na skalné galérie, či výklenky v stenách priepastí (Priepasť Jama, Priepasť č. 135), na dne prepadlísk medzi vápencovými blokmi (Prepadlisko č. 55) a pomerne neobvyklý habitát - veľmi mierne klenutý strop chodby v horizontálnej jaskyni vo výške cca 2 m, vo vzdialenosti cca 5 m od mimoriadne úzkeho vchodu (Jaskyňa Prastarý výver). V Prepadlisku č. 55 sa mi podarilo pozorovať adultný exemplár. Znášku vajec som pozoroval v 3 prípadoch: Prepadlisko č. 55, Priepasť Jama a Priepasť č. 135 (belasé, dĺžka cca 1,5 cm).
Dá sa predpokladať, že v podzemných priestoroch sa usídľujú viaceré druhy spevavcov z už vyššie spomenutých dôvodov. Údaje potvrdzujú pravidelný a dlhodobý pobyt týchto vtákov v jaskyniach.
Dolný vrch
  • Prepadlisko č. 55 - Erithacus rubecula, hniezdenie (leto 1996)
  • Jaskyňa Prastarý výver - nedeterminované; hniezdenie na strope (15. 1. 1997)
  • Priepasť Jama - nedeterminované, hniezdenie v stene šachty (jar 1996)
  • Priepasť č. 135 - leto 1996 (hniezdenie vo výklenku steny priepasti, belasé vajíčka, dĺžka 1,5 cm)
Záver
Napriek nepočetným a nedetailným záznamom (nezáujem jaskyniarov resp. extrémne prostredie pre ornitológov) je fenomén výskytu zástupcov všetkých troch radov vzhľadom na špecifické krasové prostredie prirodzený a očakávam, že môže zahŕňať aj zástupcov iných radov. Žiada sa preveriť detaily hniezdenia a prípadné ďalšie modifikácie v etológii resp. biológii v jaskynných priestoroch vyskytujúcej sa avifauny.
Prosba: V prípade, že máte k dispozícii ďalšie údaje o výskyte vtáctva v jaskyniach, prosím zašlite akékoľvek informácie (vrátane lokality, autora, dátumu a času pozorovania), prípadne fotografie na nižšie uvedenú adresu. Veľmi cenné by boli nazbierané vývržky sov. Ďakujem.
MVDr. Samuel Pačenovský, Tatranská 2, 040 01, Košice
tel: 095/644 51 24, 62 565 51, fax:644 51 23
Literatúra
GULIČKA, J. In: Jakál et al.: Praktická speleológia, Osveta, Martin, 1982, p. 163
HRADECKÝ, P. et al.: Propasti planiny Dolný vrch ve Slovenském krasu. Československý kras, 26, NČAV, Praha, 1974, p. 67
KUNSKÝ, J.: Kras a jeskyně. PN, Praha, 1950, p. 112
LALKOVIČ, M. et Tarnócy, Ľ.: Jaskyne na Slovensku v diele Andreasa Engelharta. Slovenský kras, 23, Osveta, Martin, 1985, p. 304.
LOŽEK, V.: Význam krasových oblastí pro paleontologii kvartéru. Československý kras, 12, NČAV, Praha, 1959, p. 126
Záznamy Batracho - Herpetologickej Asociácie, 1996-1997, Košice
Pracovné dokumentačné formuláre a materiály SK Drienka 1996-1997

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Jeden z parádnych kaňonov v Albánsku
Jeden z parádnych kaňonov v Albánsku, foto: M. Miškov
zobrazení: 1326
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.