Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Krasové jaskyne na Lysej hore v Merníckej pahorkatine v Beskydskom predhorí
Gabriel Lešinský - Martin Horčík

Vydané dňa 20. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1423)

Dňa 4. februára 1998 na Klube prírodovedcov v Košiciach nás na výskyt niektorých zaujímavých jaskýň v Beskydskom predhorí upozornil zoológ Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou RNDr. Peter Pjenčák.
V rámci oddychu a úniku z Dolnovršských galejí sme 28. apríla 1998 využili Petrovu ochotu sprevádzať nás do tejto speleologicky panenskej oblasti s cieľom tieto jaskyne (doteraz bez zmienky v literatúre) lokalizovať a zdokumentovať.
Za tip pre Speleoklub Drienka a sprievodcovské služby ďakujeme Dr. Petrovi Pjenčákovi a za krkolomnú jazdu až k dieram na všetkéhoschopnej NIVE Miťovi Tomaškovi z Hanušoviec nad Topľou.
Poznámky ku geomorfológii a geológii Lysej Hory
Náš prieskum sme obmedzili na podvrcholové partie Lysej hory (319 m n. m.), resp. na jej SV a JV hrebeň. Vrch sa nachádza v katastri obce Vyšný Kazimír a orograficky sa začleňuje pod Mernícku pahorkatinu tvoriacu neveľkú plošnú jednotku severne od Vranova nad Topľou, ako jej južná časť. Lysá hora sa morfologicky nevymyká z typického "flyšového" reliéfu okolitej pahorkatiny, ktorú charakterizujú pomerne hladko modelované tvary. Na ploche cca 2 km2 tu vystupujú na povrch vo forme pomerne úzkeho pásu obnažené polohy triasových dolomitov (viď Matějka et al. 1964), ktorý kontrolovaný priečnym čaklovským a vranovským zlomom (viď tamtiež) naväzuje zo západu na karbonatiká Inovca (322,4 m n. m.). V silne porušenom antiklinálnom pruhu medzi Továrnym až južne od Vyšného Kazimíra sú vyvinuté prevažne sivé až modrosivé vápence, dolomitické vápence a sivé dolomity stredného triasu, zväčša tektonicky silne rozdrobené (ex. Matějka et al. 1964).
Povrchové krasové javy na Lysej hore prakticky nie sú vyvinuté i keď povrch niektorých brál má vďaka žliabkovitým formám škrapovitý charakter. Krasovatenie je tu minimálne. Početné depresie lievikovitého profilu sú evidentne antropogénneho pôvodu a sú pozostatkom vápeniek. Ručné spracovanie horniny nám potvrdil i starosta obce Vyšný Kazimír.
Zaregistrovali sme tu 3 horizontálne jaskyne a 1 kavernu. Lokality sme zamerali kompasom a sklonomerom. Meračské body sme nestabilizovali. Keďže miestne názvy nám neboli známe, jaskyniam sme pridelili nami vytvorené názvy.
Popisy krasových javov
Veľká jaskyňa na Lysej hore (IČO: 1)
Jaskyňu tvorí dómovitý priestor s rozmermi cca 6 x 6 s viac menej nízko položeným stropom. V priestore dominantnej poruchy sa dá postaviť. Steny, strop a komínky v západnej časti dómu sú korozívnou činnosťou vody pekne vyhladené. Výzdoba je minimálna a obmedzuje sa na pizolitické výrastky a skutočne len náznaky nátekov. Jaskyňa je vlhká, živá. Výplň dna tvorí suť, hlinité sedimenty a organický materiál. Samotný vchod tvaru kosodĺžnika (0,7 x 0,8 m) sa nachádza v suťovom kuželi pod nevysokou uklonenou skalnou stenou. Genéza jaskyne, ktorej vznik predisponovala puklina smeru SV/JZ, je zmiešaná a dominantne sa na nej podieľalo rútenie. Akcesoricky boli priestory domodelované koróziou. Jaskyňa je známa miestnym občanom, o čom svedčia odpadky v jej priestoroch. Je miestne významným refúgiom podkovára malého (Rhinolophus hipposideros). Zaregistrovali sme jedného jedinca, ktorý tu preletel z neďalekej jaskyne č. 2. Polygónový ťah má dĺžku 14,95 m.
Jaskyňa sa nachádza na predĺženom úzkom, severovýchodnom hrebeni Lysej hory, pod skalnou stenou, ktorá je súčasťou výraznej skalnej skupiny vystupujúcej na ukončení tohto hrebeňa. Od vrcholu Lysej hory je jaskyňa vzdialená povrchových cca 250 m východne.
Malá jaskyňa na Lysej hore (IČO: 2)
Neveľkú jaskyňu tvorí objemovo i dĺžkovo neveľký priestor pretiahnutý a zároveň od m. b. 2 i uklonený v smere cca V/Z. Steny kaverny sú hladko zarovnané koróziou. Jaskynka je živá, avšak prakticky bez výzdoby. Dno tvorí suť, v menšej miere hlina a lístie. Vchod má profil rovnostranného trojuholníka so základňou 1 m a výškou 0,4 m vo vrchole nad ňou. Otvára sa v boku rovnakej skalnej skupiny ako jaskyňa č. 1, avšak relatívne vyššie a na jej severnej strane. Jaskyňa má podobnú genézu ako predchádzajúca lokalita. Je refúgiom podkovára malého. Polygónový ťah má dĺžku 3,65 m. Od jaskyne č. 1 sa táto lokalita nachádza v smere cca 323° vo vzdialenosti povrchových cca 20 m.
Dvojitá jaskyňa na Lysej hore (IČO: 3)
Morfologicky zaujímavú jaskyňu tvorí mohutné vyhladené vstupné abri relatívne trojuholníkovitého prierezu s rozmermi 2,1 x 2 m, z ktorého vybiehajú na J dve paralelné chodby predelené skalnou stenou cca 2 m od vchodu. Steny sú hladké, zaoblené. V západnej chodbe sa nachádza vykorodovaný neveľký komín. Výzdoba je podobne, ako v predošlých prípadoch, len minimálna. Miestami sa vyskytujú pizolitické výrastky. Jaskyňa je známa miestnym občanom, o čom svedčí ohnisko s odpadkami pred vchodom. Polygónový ťah má dĺžku 8,36 m.
Jaskyňa sa nachádza pod cca 5 m vysokou skalnou stenou, povrchových cca 200 m severovýchodne od kóty 319 m n. m. (Lysá hora).
Diera
Jedná sa o neveľkú kavernu s dĺžkou do 2 m. Tvorí ju úzka dutina vytvorená koróziou na šikmo uklonených vrstevných plochách. Kaverna je bez výzdoby. Keďže nevyhovuje kritériám pre jaskyňu, nebola nami zameraná ani detailnejšie dokumentovaná. Nachádza sa na severnej strane vyvýšeniny s jaskyňou č. 3, v relatívnej vzdialenosti cca 25 m.
Záver
Vzhľadom na geologické faktory (mocnosť, plochu a povahu karbonátových vrstiev) nepokladáme uvedené krasové javy za perspektívne zo speleologického hľadiska. Majú však svoju dokumentačnú a ekologickú hodnotu. Ich existencia poukazuje na možnosť výskytu relatívne väčších dutín krasového pôvodu (do 15 m) v pomerne neveľkých polohách karbonátov aj v speleologicky nezaujímavých regiónoch.
Literatúra
MATĚJKA, A. et al.: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1: 200 000, M-34-XXII - M-34-XXVIII, Zborov Košice. ÚÚG, Bratislava, 1964, pp. 61, 192 (príloha; tektonická skica); geologická mapa 1: 200 000.
Dokumentačné formuláre SK Drienka, 1998

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Rumunsko 2005
Lúka Poiana Florilor – v pozadí Piatra Galbenei, v popredí pod stromom náš tábor, foto: J. Psotka
zobrazení: 929
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.