Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Nové lokality Plešiveckej planiny - 1. časť
Zoltán Jerg - Tibor Máté

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1524)

Systematickým speleologickým prieskumom južnej a východnej časti Plešiveckej planiny v rokoch 1997-98 sa nám podarilo lokalizovať, resp. sondovacími prácami objaviť zhruba 15-20 nových lokalít (jaskyne, priepasti a prepadliská). Lokality boli očíslované podľa časovej následnosti ich objavenia. Najvýznamnejším objavom našej štvorčlennej partie neúnavných kopáčov (rodina Mátéovci a Jergovci) bolo na jeseň 1997 objavenie 65 m hlbokej Slnečnej priepasti PP-161 (?).
Hlavným predmetom nášho speleologického prieskumu je už niekoľko rokov južná časť Plešiveckej planiny. Avšak kvôli viacerým nejasnostiam týkajúcich sa presnej lokalizácie jaskýň v okolí slaveckého salaša sme v uplynulých dvoch rokoch uskutočnili niekoľko desiatok pracovných akcií aj vo východnej časti planiny (in prep.). Do tohto príspevku sme zaradili šesť lokalít (4 z východnej časti planiny a 2 z južnej). Tri lokality sú objavom našej partie. Nadmorské výšky vchodov lokalít boli zmerané barometrickým výškomerom Thommen 3B4, ktorý láskavo poskytlo SMOPaJ pracovisko Košice. Situačný plán bol vyhotovený podľa podkladov J. Grega.
Prieskumných, objavných a dokumentačných prác sa zúčastnili: Attila Jerg, Zoltán Jerg (obaja Speleo Rožňava), Tibor Máté (SK Drienka) a Samuel Máté (Košice).

Opisy jaskýň

Jaskyňa Ivanova Peňažnica (PP-129)
Otvor do jaskyne sa nachádza v plytkom lieviku, na južnej, mierne uklonenej strane závrtu, cca 200 m na východ od Priepasti Veľká Peňažnica (PP-07), neďaleko slaveckého úvozu. Nadmorská výška vchodu: 639 m n. m.
Priepasťovitý vchod vedie tesnou, 3 m hlbokou šachtičkou cez úzky prielez do pomerne vysokej jaskynnej chodby, ktorá spočiatku strmo klesá ku m. b. 3. Tu sa strop znižuje a chodba končí malým výklenkom pri m. b. 4 vo vzdialenosti 9 m od vchodu. Dno chodby vypĺňajú hlinité sedimenty. Výzdoba v jaskyni je skromná a vyskytuje sa len v okolí m. b. 3 a to v podobe nátekov a menších stalaktitov. Celková hĺbka priepasťovitej jaskyne je - 5,6 m. Jaskyňa bola pravdepodobne objavená členmi českej expedície začiatkom sedemdesiatych rokov (Grego 1998 in verb.).
Jaskyňa Líščia Nora (PP-164)
Jaskyňa sa nachádza tesne pod severnou hranou mohutného závrtu, asi 90 m od Bartókovej priepasti (PP-09), južne od slaveckého salaša. Vchod sa otvára na povrch pod 3 m vysokou skalnou stenou v nadmorskej výške 654 m n. m.
Priebeh jaskyne je jednoduchý. Za nízkym vchodom (0,7 x 0,4 m) pokračuje plazivkovitá chodba, ktorá strmo klesá a po 5 m končí neprielezným zúžením. Dno pokrýva suchý čierny humus a organický materiál. Jaskyňa je bez sintrovej výzdoby. Je obývaná pravdepodobne líškami, o čom svedčí aj intenzívny zápach. Pod morfologicky zaujímavou skalnou stenou sa nachádzajú ďalšie krátke kaverny bez väčšieho významu.
Prepadlisko pri Kravskej (PP-166)
Patrí medzi početné lokality v okolí slaveckého salaša. Bolo objavené 4. 8. 1997 Z. Jergom počas povrchového prieskumu vo východnej časti planiny.
Prepadlisko sa nachádza 30 m napravo (východne) od lesnej cesty vedúcej od "Šesť studní" (Hatos kút) k slaveckému úvozu, 400 m západne od kóty 680 m n. m. (ZM 10 37-32-17). Od Kravskej priepasti PP-63 je vzdialená asi 80 m na juhozápad. Veľké priepasťovité ústie je situované do severného okraja veľkého, v dolnej časti lúčnatého závrtu. Nadmorská výška: 638 m n. m.
Prepadlisko má zhruba oválny tvar rozmerov 8,5 x 12,5 m a smerom ku dnu sa zužuje na puklinu 3,5 m širokú a dlhú 10 m. Dno je rovné, suťovité. Vo veľmi strmých svahoch prepadliska rastie viac stromov. Celková hĺbka: - 4,3 m. Lokalitu vzhľadom na jej rozmery nepovažujeme za perspektívnu, má však svoju estetickú i dokumentačnú hodnotu.
Priepasť Myšia diera (PP-170)
Dňa 26. 4. 1998, počas povrchového prieskumu v juhozápadnej časti planiny bola T. Mátém objavená depresia kruhového pôdorysu, priemeru asi 3,5 m, hlboká cca 1,4 m. Prekopaním 0,4 m mocnej suťovitej zátky bola priepasť 8. 5. 1998 objavená a ešte v ten deň aj preskúmaná autormi tohto príspevku.
Priepasť sa nachádza v juhozápadnej časti planiny, asi 50 m západne od lesnej cesty vedúcej od Ďulovej chaty na Číkovu lúku (Csík rét), resp. 120 m na SSV od poľovníckej chaty na severnom okraji tejto lúky. Pekne modelované kruhové ústie depresie priemeru 3,5 m je situované do južného, mierne ukloneného svahu závrtu. Nadmorská výška: 507 m n.m.
Vlastný otvor priepasti rozmerov 0,5 x 0,4 m sa otvára v severnej stene depresie v hĺbke - 1,8 m a tesným prielezom klesá do menšieho priestoru (0,8 x 1,2 x 1 m). Od m. b. 3 dno strmo klesá do veľmi nízkej plazivkovitej chodby, ktorá po 1 m končí. Steny priepasti majú korozívny charakter. Výzdoba sa vyskytuje len sporadicky (zopár malých brčiek bielej farby, dĺžky max. 4 cm. Dno pokrývajú kamene a hlinité sedimenty. Celková hĺbka priepasti je - 5 m.
Jaskyňa Samova diera (PP-171)
Dňa 14. 6. 1998 sme uskutočnili pracovnú akciu do Slnečnej priepasti (PP-161). S. Máté sa zatiaľ venoval povrchovému prieskumu v okolí priepasti. Po skončení akcie v Slnečnej nám s radosťou oznamoval, že objavil novú "dieru"!? Nakoľko okolie Slnečnej priepasti už bolo viackrát preskúmené, nechceli sme tomu uveriť. Narýchlo sme sa zbalili a okamžite sme sa presunuli k tejto novej lokalite.
Medzitým, kým sme boli v Slnečnej priepasti, našiel Samo veľké, avšak plytké prepadlisko. /asi 2 x 7 m, hĺbka -0,3 m/, a na jeho severnom okraji stihol za niekoľko hodín holými rukami vykopať asi 2 m hlbokú sondu. Kamene vhodené pomedzi veľké balvany padali niekoľko sekúnd do neznámych priestorov. Nakoľko sme boli bez náradia, stihli sme odstrániť ešte niekoľko veľkých kameňov.
Najbližšiu sobotu pokračujeme v hĺbení sondy. Väčšinu akcie trávime rozbíjaním niekoľkých, vyše metrových balvanov. Do večera je už ústie obnažené, ale sú v ňom zaklinené ešte tri väčšie kamene. Keď je už taká tma, že nevidíme ďalej od nosa, začíname si uvedomovať, že by sme už mali prestať a ísť domov.
Na druhý deň ešte odstraňujeme posledné kamene zátky a o chvíľu je ústie priepasti v plnom profile obnažené a tým aj spriechodnené. Následne T. Máté vykonal prvozostup a konštatoval, že sme objavili priepasťovitú jaskyňu. Preskúmali sme ju a ešte v ten deň i zamerali.
Jaskyňa sa nachádza asi 300 m na VSV od Slnečnej priepasti (PP-161), resp. 15 m napravo vedľa lesnej cesty, vedúcej z južného okraja lúky "Veľký prešovský prieloh" na juh, cca 300 m poniže lúky. Priepasťovité ústie pretiahnutého tvaru rozmerov 0,6 x 1,6 m sa nachádza v rovinatom teréne medzi závrtmi na severnom okraji plytkého prepadliska 2 x 7 m. Nadmorská výška: 561 m n. m.
Za 6 m hlbokou vstupnou priepasťou jaskyňa pokračuje na juh strmo klesajúcou, meandrujúcou puklinovitou chodbou dlhou asi 15 m. Chodba je vysoká 2,5 až 4 m a dosahuje šírku max. 1,3 m. Medzi m. b. 5 a 6 je chodba široká len 0,4 m (rez D-D°, viď plán). Dno jaskyne pokrýva niekoľko metrov mocná vrstva hlinitých sedimentov. Vstupné partie sú bez výzdoby, v dolnej časti sa na stenách nachádzajú sintrové náteky červenohnedej farby, jeden sintorvý vodopád bielej farby a pizolity. Medzi m. b. 3 a 4, cca 3,5 m nad dnom chodby sme objavili malé okno s rozmermi 0,5 x 0,5 m, ktoré vedie do sotva prieleznej, horizontálenej plazivky. Chodbička sa po 2 m neprielezne zužuje.
Pod m. b. 6 sme vykopali asi 2 m hlbokú sondu, zatiaľ sa nám však nepodarilo preniknúť do nových priestorov. Jaskyňa má výrazne puklinovitý chrakter. Celková dĺžka polygónového ťahu je 22 m pri denivelácii -14,5. Je jednou z mála priepasťovitých jaskýň na Plešiveckej planine. Svojím charakterom sa podobá známej Zbojníckej priepasťovitej jaskyni (PP-20) s dĺžkou 42 m a hĺbkou 26 m.
Jaskyňa Nová Peňažnica (PP-173)
Patrí k pekným objavom na Plešiveckej planine v roku 1998. Bola objavená 23. 8. 1998, keď sa našej skupinke v zložení A. Jerg, Z. Jerg a T. Máté konečne podarilo prekopať 2 m hrubý "štupeľ" v plytkej depresii s rozmermi 2,8 x 1,4 m, ktorá svojim charakterom spĺňala všetky kritériá iniciálnej depresie (Lešinský 1997).
Vchod sa nachádza vo východnej časti planiny, cca 150 m na severovýchod od Priepasti Veľká Peňažnica (PP-07), resp. 40 m na východ od Priepasti Pod vyvrátenýnm stromom (PP-37), na hrebeni medzi dvoma závrtmi. Nadmorská výška: 666 m n. m.
Pekne modelovaný vchod (1,1 x 1,2 m) vedie do úzkej, mierne uklonenej vstupnej šachty (-6 m), ktorá je pre trochu šikovnejších a tenkých jaskyniarov klasicky zleziteľná. Na jej dne, smerom na juh, odbočuje krátka chodbička, končí však zasintorvaným závalom (pri m. b. 5). Hlavný ťah jaskyne vedie do strmo sklonenej, širokej, no nízkej chodby, ktorá tvorí akýsi centrálny dómik s pôdorysnými rozmermi 7,5 a 7 m. Chodba strmo klesá až na najnižšie miesto jaskyne (pod m. b. 9). Dno tejto časti vypĺňa prevažne ostrohranná sutina. V SV rohu dómu je nízky, umelo prekopaný prielez do vedľajšej chodby, ktorej steny sú bohato vyzdobené sintrovými nátekmi a vyskytujú sa aj kryštály kalcitu. Chodba končí po 5 m plazivkou (pri m. b. 13).
V jaskyni sa vyskytuje bohatá sintrová výzdoba, Steny sú pokryté sintrovými nátekmi rozličných tvarov v hnedej aj snehovobielej farbe. Gravitačné formy reprezentujú 30 cm dlhé stalaktity, priesvitné brčká a nechýbajú ani stalagmity vyrastajúce z kamenných blokov na dne dómu. Pri m. b. 10 sa sediment dvíha až po strop, kde sa nachádza komín so zaseknutými balvanmi. Presne nad týmto miestom je na povrchu pozorovateľná plytká depresia, východne od vchodu do jaskyne. Ide pravdepodobne o druhý vchod, zatiaľ neotvorený prirodzenou cestou. Jaskyňu považujeme za speleologicky nádejnú s možnosťou preniknúť ďalej do neznámych priestorov a to v miestach v okolí m. b. 9 (zával na dne dómu). V jaskyni bolo stabilizovaných 12 meračských bodov (z celkového počtu 14). Polygónový ťah má dĺžku 30,55 m pri denivelácii -10,8 m.
Objav Jaskyne Nová Peňažnica pripisujeme českým speleológom, ktorí nás navštívili pri kopáčskych prácach a neverili našim optimistickým predpokladom objaviť práve na tomto mieste jaskyňu, ako aj zablúdenému poľovníkovi, ktorý takisto neveril vlastným očiam.

Literatúra a použité podklady

ERDÖS, M.: Zoznam preskúmaných jaskýň, priepastí a vyvieračiek Plešiveckej planiny v Slovenskom krase. Slovenský kras 22, Liptovský Mikuláš, 1984, pp. 187-212
LEŠINSKY, G.: Depresia v krase - inšpirácia pre nespokojných. Spravodaj SSS, 4/1997, Lipt. Mikuláš, pp. 19-23
JERG, Z. et MÁTÉ, T.: Denníky z akcií 1996-1998. Mnscr.
GREGO, J.: Situačná mapa Plešiveckej planiny /PP-01-155/

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Ústie doliny Sighistel
Ústie doliny Sighistel, foto: T. Máté
zobrazení: 1211
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.