Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Veľkonočná priepasť (PP-190) na Plešiveckej planine
Tibor Máté - Zoltán Jerg

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1887)

Je ráno 9 hodín, 1. apríla. Konečne voľno. Ideme kopať. Rýchlym krokom prechádzame dedinou smerom k úpätiu planiny. Najstarší z trojice, zvaný Technikus, má na sebe na franforce roztrhané zelené montérky (ktoré už asi pomaly doslúžia) a na hlave montérkovú čiapku. Akosi stále zaostáva za tými dvoma mladšímí v žltých montérkach. V ruke totálne zničené vedro, na chrbte ťažký, poloderavý transporťák, z ktorého trčí objaviteľský čakan. Vyzeráme ako hľadači pokladov z minulého storočia. Miestni "intelektuáli" ukazujú na nás, šomrúc si medzi sebou: "Aha, zasa idú hľadať zlato". Chudáci. Nechápu.
Tristo metrov prevýšenia tisíckrát prešliapaným Paškovským úvozom k Ďulovej chate je pre nás už len príjemnou rannou rozcvičkou.
Príchod k lokalite - začíname kopať - ako traja blázni. Objaviteľská vášeň je silná - možno až príliš. Objav je už na dosah. Iskry lietajú, montérky sa trhajú. Kladivo to už vzdáva. Porisko v ruke, ťažká "pucka" však už padá do útrob planiny, do nepočutia...
Žeby stovka...?
23. október 1999 je z hľadiska histórie prieskumu a dokumentácie Plešiveckej planiny jedinečným dňom. V tento deň sme objavili a zaevidovali jubilejnú, dvestú lokalitu (číslom: 200)!!! Takže máme čo robiť. Aby sme vôbec stíhali urobiť chýbajúcu dokumentáciu (mapy, identifikačné karty atď), museli sme pristúpiť k radikálnemu riešeniu - od 15. apríla ´99 sme si dali aspoň na pol roka zákaz kopania. Objaviteľská "smola" sa nám však lepí na päty. Kopeme a objavujeme, kopeme a objavujeme, nekopeme a objavujeme aj tak. Asi raz za mesiac, niekedy aj dva-trikrát. Náš rekord je zatiaľ asi dva objavy za deň (v priebehu 4-och hodín)!!! Už sa toho asi nezbavíme. Ako povedal M. Loubens - zmocnil sa nás speleologický vírus.
Za tých pár rokov sme už vykopali veľa nových dier. Sú to však len malé jaskyne a priepasti do -20 m. Asi raz za rok sa nám podarí aj nejaký ten väčší úlovok (napr. Slnečná priepasť, Nová muflónia priepasť). Stále nás však trápi jedna otázka: kedy a či vôbec sa nám podarí niekedy na Plešiveckej planine objaviť takú stometrovú?
Veľkonočná priepasť síce nemá sto metrov, ale rozhodne patrí medzi tie väčšie úlovky.

História objavenia a prieskumu

Počas povrchového prieskumu dňa 4.10.1997 bolo T. Mátém a A. Jergom nájdené plytké prepadlisko (priemer 5m) s hĺbkou -1m na hrebeni medzi dvoma závrtmi. Objaviteľov vtedy zaujala i 20m vzdialená lokalita - prepadlisko, o čosi hlbšie s ráznymi kolmými stenami. Avšak ako logika káže na sondovanie sa im viacej pozdávalo to prvé, menšie ústie - menšia zátka (neskôr sa ukázalo, že výnimka potvrdzuje pravidlo...). Tak sme sa pustili do práce. Dokonca sme v niektorom zo závrtov našli napoly hrdzavé vedro (ktoré neskôr dobre poslúžilo pri kopaní v Slnečnej priepasti PP-161), takže sme si robotu značne uľahčili. V ten deň sme vykopali asi 0,5 m hlbokú sondu, pričom sme narazili na prvý voľný priestor - akúsi medzeru medzi kameňmi. Lokalita dostáva pracovné označenie P3 a 20m vzdialené prepadlisko P4.
Na druhý deň (5.10.1997) lokality navštívil T.Máté. V P3 pokračoval v rozširovaní včerajšej sondy a v P4 odstránil hrubú, korienkami prerastenú humusovú vrstvu na dne. Týmto dňom sa končí prvá etapa výskumov v okolí P3. V nasledujúcom období sme našu pozornosť sústredili na iné lokality a objavom Slnečnej priepasti P3 upadla do zabudnutia.
K lokalitám sa podarilo vrátiť Z. Jergovi o poldruha roka neskôr, dňa 28.3.1999 počas sťahovania pracovného náradia. Pôvodne mal presondovať P4 ale jej rozmery ho odradili, a tak skúsil šťastie v P3. Po vyhodení zopár kameňov zo starej sondy, bola priepasť objavená. V sondovaní ďalej nepokračoval a naradostený sa pobral domov.
Dňa 1.4.1999 na deň bláznov, tradičná trojica - A. Jerg, Z. Jerg a T. Máté spriechodňuje ústie. Aby sme obnažili masív do konečného stavu museli sme vyhádzať a porozbíjať ešte asi 1m kameňa. Do večera sme boli hotoví. Priepasť síce nemá bohvieaký široký vstup, no bude sa dať preliezť. Nový objav dostáva názov: Veľkonočná priepasť.
Dňa 4.4. T. Máté a Z. Jerg začínajú s prieskumom priepasti. Vstupná úžina si názov "Krutoš" vskutku zaslúži. Zostupujeme úsekom strmých chodieb a malých kolmých stupňov až po "Križovatku". Priepasť pokračuje, no my si všímame mohutnú puklinovú odbočku - "Chodbu eufórie", vysokú 10 - 12m. So sledovaním smeru chodby ihneď padajú prvé nesmelé dohady o prepojení s P4. Po preskúmaní chodby zlaňujeme z "Križovatky" priepasťou hlbšie, spolu s prieskumom krátkych bočných vetiev. Asi 5m nad akýmsi dnom nám lano končí a my musíme pomýšľať na výstup. Cestou hore ešte dobudovávame kotvenia.
V prieskume pokračujeme hneď na druhý deň (5.4.1999). Zostupujeme na "Prízemie". Odtiaľ to už do väčšej hĺbky asi nedotiahneme (?). Po vylezení do komína nad dnom objavujeme relatívne horizontálne pokračovanie spolu so "Zadným dómom" s unikátnou kvapľovou výzdobou (tiež "Kvapľový dóm") a "Jazernou plazivkou". Tu na konci jaskyne si zablahoželáme a spokojní vystupujeme nahor.

Opis podzemných priestorov

Oválne ústie 1,6 x 1,9 m sa otvára na dne plytkej cca 0,5 m hlbokej depresie priemeru 5 m v južnej časti Plešiveckej planiny. Z dôvodu ochrany a obmedzenia návštevnosti neuvádzame jej presnú polohu.
Za úzkou, šikmo uklonenou vstupnou puklinou ("Krutoš"), hlbokou 3 m (profil cca 0,4 x 1,2, sklon 60°) pokračuje úzky, smerom dole sa postupne rozširujúci, strmo klesajúci meander s hlinitým dnom. Na úrovni m.b. 5 je menšia kvapľová galéria. Tu sa z hlavného ťahu odpája mierne stúpajúca chodba (profil cca 1,6 x 4,5 m, rez B-B´), dlhá 6m.
Od m.b. 8 priepasť padá 6 m hlbokým stupňom na hlinitý kužeľ "Križovatky". Táto je vytvorená na krížení dvoch výrazných tektonických porúch smeru SZ-JV a SV-JZ, kde je zo stropu vypadnutý obrovský blok (rez H-H´). Odtiaľ na SZ odbočuje "Chodba eufórie", ktorá je najväčším priestorom priepasti. Mohutná puklinovitá chodba široká 3 m a vysoká 10 m (rez C-C´) smerom na SSZ mierne stúpa a po 15 m končí neprieleznou zasintrovanou plazivkou. Dno chodby pokrýva drobná suť a sintrový nátek. Na konci chodby sa nám podarilo vyliezť aj na balkón vo výške 5 m, no žiadny veľký objav sa nekonal. Mierne stúpajúca chodba sa po 4 m končí (komín v strope komunikuje s Jarnou priepasťou).
Od "Križovatky" smerom na SV priepasť klesá po strmom suťovom svahu a od m.b. 16 padá kolmo 17 m šachtou na dno "Prízemia" v hĺbke -42,5 m. Traverzom ponad šachtu sa dá dostať do 8 m dlhej, puklinovitej chodby s hlinitým dnom (rez E-E´), zvanej "Meander". Pri m.b. 19 šachtu prerušuje menší medzistupeň, ktorého dno je pokryté zväčša nánosmi hliny. Na rovnom dne "Prízemia" (dĺžka 6 m, šírka 1,5 m) nie je žiadny náznak vertikálneho pokračovania.
Oknom (komínom) vo výške 5 m sa dá dostať do zadných častí priepasti. Na druhej strane klesá šikmý 5 m hlboký stupeň do nízkej sieňky, ktorej dno tvoria nánosy hliny (-43 m). Pri m.b. 26 sa hlina dvíha až po strop. Voľným lezením po stene sa dá z okna pri m.b. 23 vyliezť na malú plošinku (m.b. 27), na konci ktorej sa nachádza malé zasintrované okno (m.b. 28). Z okna klesá 3 m hlboký stupeň na začiatok "Zadného dómu", ktorý je najkrajším priestorom v celej priepasti.
"Zadný dóm" tvorí väčšia puklinovitá chodba vytvorená na poruche SSZ-JJV (rez F-F´). Dno tvorí väčšinou drobná zasintrovaná suť a medzi m.b. 30-31 mohutný sintrový vodopád. Po 10 m sa dóm náhle zužuje a končí 8 m dlhou, stúpajúcou, extrémne úzkou "Jazernou plazivkou" (rez G-G´).
Jednotlivé priestory priepasti sú vytvorené pozdĺž puklín, resp. na ich krížení. Uplatňujú sa hlavne tieto smery tektonických porúch:
  • SV-JZ (V časť "Križovatky")
  • SZ-JV ("Chodba eufórie", "Jazerná plazivka")
  • SSZ-JJV ("Zadný dóm")
  • ZSZ-VJV ("Prízemie")
  • Z-V (koniec "Meandra", chodba oproti "Galérii")
  • S-J ("Krutoš")
Priepasť pozostáva z dvoch výrazných horizontálnych úrovní (pasáží). Prvú úroveň tvoria priestory cca 23-28 m pod povrchom. Je to "Chodba eufórie, Križovatka a Meander" (m.b. 13-10-14-18). Druhú úroveň tvoria priestory cca 38-43 m pod povrchom. Je to "Prízemie a Zadný dóm" (m.b. 30-28-23-21). Pasáže sú s povrchom alebo navzájom medzi sebou prepojené priepasťovitými úsekmi. Dĺžka priestorov priepasti je 162 m.

Výzdoba

V celej priepasti sa nachádza neobyčajne pekná a bohatá sintrová výzdoba. Dominantu tvoria predovšetkým sintrové náteky a pizolity. Steny sú nimi zdobené už 5 m pod povrchom. Pizolity sa nachádzajú hlavne na "Prízemí a v Zadnom dóme". Hojne sa vyskytujú aj stalaktity ("Zadný dóm, Chodba eufórie"), stalagmity ("Zadný dóm, Chodba eufórie, Križovatka, Galéria pri m.b. 5"), stalagnáty ("Zadný dóm, Galéria pri m.b. 5") a drobné brčká (do 10 cm). Obzvlášť pozoruhodný je kvapľový stĺp (stalagnát) na "Galérii pri m.b. 5", vysoký 3 m s priemerom 0,4 m a tiež sintrový vodopád v "Zadnom dóme" vysoký 5 m. Ojedinele sa vyskytujú aj excentrické útvary ("Zadný dóm"). Steny priepasti ako i prevažná časť výzdoby sú sfarbené v rôznych odtieňoch červene.

Perspektívy

Už v priebehu prvých dvoch prieskumných akcií sa objavili všetky ľahšie dostupné priestory priepasti. Zatiaľ nebola realizovaná akcia, ktorá by sa sústredila na niektoré konkrétne miesto s cieľom preniknúť ďalej (až na jednu - presekávanie úžiny pri m.b. 13, avšak bez úspechu).
Nádejnejšie miesta v jaskyni sú tri:
  1. Úžina pri m.b. 18 (treba ju však asi odstreliť).
  2. Komín nad m.b. 27 (medzičasom bol vylezený a objavený krátky priestor, dlhý asi 4 m, nebol však zameraný a preto nie je vykreslený do mapy).
  3. Hlinená plazivka pri m.b. 26 (vidno asi 3 m dopredu, mierne stúpanie).
Jarná priepasť PP-191
S objavom Veľkonočnej priepasti je úzko spätý aj objav tejto lokality. Sondovať tu začal T. Máté ešte v roku 1997 (2 akcie), avšak seriózne výkopové práce sa tu realizovali až po objave Veľkonočnej priepasti.
Na podnet prieskumníkov (strop "Chodby eufórie" vyzeral veľmi nádejne na prepojenie oboch lokalít) začínajú 10.4.1999 S. Máté a A. Jerg hĺbiť sondu na dne prepadliska P4. Aké bolo ich prekvapenie, keď sa po 1 m kopania objavili voľné priestory priepasti. Kamene však padali len asi 8 m do hĺbky.
Dňa 11.4.1999 vchod spriechodňuje dvojica S. Máté a Z. Jerg (v ten deň bola tiež objavená ďalšia lokalita - Priepasť Komín PP-192. V priebehu 11 dní tri objavy).
Objavný otvor sa nachádza na dne oválneho prepadliska, priemeru 6 m, asi 20 m na SZ od Veľkonočnej priepasti a vedie malým 6 m kolmým stupňom do nízkeho chodbovitého pokračovania na dno priepasti. Asi v polovici stupňa stúpa krátka chodba, končiaca sa závalom. Hĺbka priepasti je -9,5 m.
Jarná priepasť predstavuje pravdepodobne hornú, senilnú (čo sa týka výplne) úroveň Veľkonočnej priepasti. Sintrová výzdoba je identická s výzdobou v najvrchnejšej časti "Chodby eufórie". Obe lokality sú pravdepodobne prepojené človeku neprielezným spojovacím komínom. Tomu nasvedčuje aj uhynutý hlodavec nájdený na konci "Chodby eufórie" priamo pod spomínaným komínom, ktorý sa sem určite nemohol dostať zo strany Veľkonočnej priepasti. Spojenie by bolo potrebné overiť akustickou alebo dymovou skúškou.
Veľkonočná a Jarná priepasť predstavujú ďalší unikátny jav na Plešiveckej planine (a celkom určite aj v Slovenskom krase), čo sa týka genézy, jaskynnej výplne ako aj morfológie priepastí v tunajších krasových podmienkach.
Naše poďakovanie patrí Ing. Jurajovi Sýkorovi (SMOPaJ L. M. prac. Košice) za láskavé zapožičanie objektívu potrebného pre fotodokumentáciu priestorov priepasti.

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
V tábore
V tábore. Foto: V. Papáč
zobrazení: 1278
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.