Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Poznámky k jaskyniarčeniu v Slovenskom krase v zimnom období s dôrazom na pozorovanie "výduchov"

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1460)

Aj keď sú možnosti sledovania výduchov a pracovania s nimi v Slovenskom krase relatívne obmedzené v porovnaní s tým, s čím sa stretávajú chlapci napr. v Tatrách, zaujímavé jaskyniarske výsledky za posledné dva roky v Slovenskom krase ma inšpirovali k "lokálnej analýze" tohto fenoménu vo vzťahu k tomuto územiu. Svoje postrehy ponúkam nižšie.
Vysvetlenie

Za výduch označujem jav, ktorý vzniká v zime na miestach, kde vďaka relatívne teplej dutine v podzemí a relatívne chladnému okolitému prostrediu existuje lokálny teplotný gradient prejavujúci sa na povrchu v snehu jeho roztopením v istom, na viacerých faktoroch závislom objeme.

Poznámky k histórii využívania metodiky

"Výduchová" metóda vyhľadávania uzavretých, resp. čiastočne uzavretých dutín v Slovenskom krase, vychádzajúca z poznania elementárnych fyzikálnych zákonov, je stará ako cieľavedomé vyhľadávanie nových jaskýň jaskyniarmi samé. Azda najvýstižnejšie toto úsilie, korunované napokon objavom Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine, popisuje V. Rozložník: "V jedno zimné nedeľné ráno vybrali sme sa so spolupracovníkom J. Kotrčkom na Plešivskú planinu hľadať výrony teplého vzduchu z podzemia, ktoré v tuhej zime dobre vidno a ktoré prezrádzajú jaskynné dutiny" (ROZLOŽNÍK 1958, p. 110). V rámci popisu metód vyhľadávania jaskýň princíp fenoménu v skratke detailizuje †Abonyi (ABONYI in JAKÁL et al. 1982, p. 231-232), hoci ako model uvádza dynamické jaskyne s dvomi vchodmi, kde podstatnejšiu úlohu zohráva tlakový gradient. Hochmuth pripisuje zimnému obdobiu značný význam a "výpary...v mrazivých dňoch...umožňujúce objavy" stavia ako jeden z argumentov proti podceňovaniu zimného obdobia v jaskyniarstve (HOCHMUTH 1983, p. 23). Z popisu objavu Vápennej jaskyne Majkovcami na Silickej planine možno vydedukovať, že metóda prispela k úspechu i v tomto prípade (STIBRÁNYI 1983, p. 3).
Podobné elementárne poznanie, ktoré podľa mňa malo platiť aj pre povrch planiny (vertikálne jaskyne), ma s Ferä Horčíkom ešte pred založením SK Drienka zavialo v zime 1996/1997 na Dolný vrch, aby sme skontrolovali ako sa prejavujú v lete nájdené iniciálne depresie (descr. LEŠINSKÝ 1997/b/, p. 19-23). Oba v ten deň nájdené výduchy signalizovali existenciu dnes už otvorených priepastí - Priepasť Zuzanu a Priepasť Hlinoš (descr. LEŠINSKÝ 1997/a/, p. 5). Od tohto dňa sme v SK Drienka začali praktizovať systematický zimný povrchový prieskum na území Slovenského krasu zameraný na vyhľadávanie výduchov a teda potenciálne perspektívnych lokalít. Jednoducho, sezóna pre nás začína napadnutím prvého snehu (sec. LEŠINSKÝ 1997/b/, p. 22).
Poznámka: Predkladaný materiál je doplnkom k originálnej drienkovskej metóde výkopu priepastí z mnou čiastočne popísaných "iniciálnych depresií". Doteraz sa, podľa môjho názoru, nepopisovali a systematicky nevyužívali výduchy v iniciálnych depresiách, nakoľko ony samotné zostali nepovšimnuté.

Princíp výduchu v iniciálnych depresiách

Vytopenie snehu (výduch) na povrchu planín Slovenského krasu spôsobuje predovšetkým rozdiel v teplotách medzi uzavretou, resp. čiastočne uzavretou jaskyňou a vonkajším prostredím. V jaskyni je spravidla relatívne stála teplota, ktorá sa udržiava nad nulou. V priepastiach Slovenského krasu osciluje v partiách mimo vstupnej fácie v rozmedzí 6-8°C (napr. Kamenistá priepasť, Dolný vrch, 6,1-6,7°C). Vzduch s takýmito parametrami stále stúpa nahor, pričom dochádza ku kontaktu aj so sedimentami zátky. Tá sa nahrieva v závislosti na vonkajšej teplote istý čas tým, že častice sedimentu prijímajú tepelnú energiu stúpajúcej vzdušnej hmoty. Prebytok - nepohltené teplo - odovzdáva vzduch prúdiaci mikrokanálikmi snehovej pokrývke, ktorá sa v závislosti na rôznych faktoroch (mocnosť snehovej vrstvy, štruktúra snehu, množstvo odovzdanej tep. energie ap.) začne topiť, až sa stratí úplne.

Blokdiagram výduchu

V menšej miere svoju úlohu zohrávajú i tepelne rôzne disponované kontaktné plochy sedimentu a snehovej pokrývky. Treba si uvedomiť, že svoje teplo odovzdáva jaskyňa permanentne a i v "nepriaznivých" podmienkach (prechodný vzostup vonkajšej teploty) sa zachovávajú prejavy tohto javu, avšak v modifikovanej podobe. Niekedy v počiatočnej fáze "výduch neprerazí", avšak ostáva viditeľný v podobe "tieňa" - roztopená je len spodná časť snehovej pokrývky v istom objeme, čo je však často dobre viditeľné. Pokiaľ čerstvú, vyhovujúcu, avšak mocnú vrstvu snehu výduch neprerazí, prejavuje sa aj tak v podobe "ľadového koláča" v najnižšej vrstve snehu. Spravidla je tento koláč (napr. Tibiho depresia I., Gabove depresie I. a II.; Silická planina) cca 1-2 cm kusom ľadu s elipsovitým, či kruhovitým prierezom (priemer cca 10 cm), situovaným nad zdrojovým kanálikom v sedimente. Na to, aby sa sneh topil aj vo vyšších vrstvách jaskyňa zväčša nemá energiu a tá, ktorú permanentne odovzdáva, stroskotáva na energeticky vysoko "pahltnom" koláči, ktorý na roztopenie vyžaduje vzhľadom na svoju štruktúru niekoľkonásobné množstvo tepla.
Okrem spomenutých mikrokanálikov sa zatiaľ vzácne vyskytujú makrokanály, ktorými jaskyňa vyúsťuje na povrch. V prípade Priepasti Gabriela (descr. HORČÍK 1998, p. 25) bol takýto niekoľkocentimetrový makrokanál ukrytý pod lístím, bez náznaku akejkoľvek depresie okolo. Detekovaný bol vďaka 2 cm výduchu! Podobný prípad sa udial v lete 1998, keď na Dolnom vrchu Z. Jerg (Speleo Rožňava) našiel makrokanál vedúci do Priepasti medzi dubmi I. (part. LEŠINSKÝ 1998/b/, p. 36, 38), ktorého priemer bol sotva 5 cm! Opäť bez náznaku akejkoľvek depresie - jej vzniku zabránila neuveriteľná spleť koreňov, ktorá pôsobila ako výstuž v hline. Vyvinutejší makrokanál (priemer 0,05 m) s náznakom depresie okolo (priemer 0,5 m, hĺbka 0,1 m) našiel Samu Máté 1. 11. 1999 na Plešiveckej planine (Tibor Máté in verb. 1999). Nedočkavá Jerg-Mátéovská banda premenila nález, ako inak, na priepasť (PP- 202). Tým pádom zanikla možnosť vysledovať ako sa lokalita prejaví v čase, kedy sa zjavujú výduchy a prispieť tak k objasneniu niektorých, aj v tomto článku prezentovaných súvislostí. Makrokanály sa podľa všetkého výduchmi prejavujú neúmerne k svojej veľkosti - priepasť je už prakticky otvorená a tepelná energia sa mimo ústia rýchlo stráca. Nahrievanie sedimentu okolo priameho kanála je vzhľadom na rýchle vyrovnávanie teplotného gradientu narušené. Jaskyne pod iniciálnymi depresiami fungujú zväčša v statickom režime - prievany typické napr. pre vysokohorský kras sú na planinách len veľmi ojedinelé. Mnohé "diery" pod iniciálnymi depresiami "nedýchajú" vzhľadom na zanesenie v nižších partiách. Sčasti je to podmienené historicky, vzhľadom na aktivity človeka v rozmedzí posledných cca 5000 rokov. Aj v tom je jaskyniarsky problém celého Slovenského krasu - upchatie prepojovacích kanálov hlinito-ílovitými, mocnými vrstvami splavených sedimentov (sec. LEŠINSKÝ 1998/b/, p. 35) aj vďaka historicky podmienenej erózii.
Je zrejmé, že z komplexu rôznych genetických typov a morfotypov jaskýň, ku ktorým sa vzťahujú zložité kombinácie ovplyvňujúcich faktorov a z nich vyplývajúcich fyzikálno-chemických javov vyberám a izolovane analyzujem len časť. Je to práve juvenilné štádium vývoja vertikálnej jaskyne, ktorá sa na povrchu planín v Slovenskom krase prejavuje uzavretou iniciálnou depresiou.

Výsledky pozorovaní

Uvedené výsledky a konštrukcie odvodzujem z doterajších pozorovaní svojich i sprostredkovaných (* HORČÍK 1998, in verb., ** JERG et MÁTÉ 1999/a/, p. 36, 37 et in verb., *** JERG et MÁTÉ 1999/b/, p. 18 et in verb.) a zahŕňam k nim tieto signifikantné prípady (part. LEŠINSKÝ 1996-1999):
krasový objekt
(geom. celok: Slov. kras)
podcelok
(planina)
priemer
depresie
hĺbka
depresie
priemer
výduchu
mocnosť
zátky
Klenova priepasťDV1,5 m-0,3 m0,02 m0,5 m
Priepasť HlinošDV2,5 m-0,8 m0,01 m3,0 m
Priepasť ZuzanaDVbezbez0,01 m/bez0,3/3,5 m
Priepasť Hlinoš II. - BratskáDV1,5 m-0,5 mbezvyše 5 m
Priepasť Polyfemova dieraSP2,5 m-1,5 m0,4 m0,5 m
Priepasť Gabriela*SPbezbez0,02 m1,0 m
Jaskyňa zapadajúceho slnka**PP1,0 m-0,4 m0,04 m2,0 m
Novoročná priepasť***PP2,0 m -0,8 m0,4 m0,5 m
Ponor pri Škridlicovom salašiSP2,0 m-1,0 m0,4 m?
Depresie T/I., G/I., II.SP1-2,0 m-0,5 m0,05 m?
Poznámka: Okrem uvedených kritérií má význam sledovať atmosferické podmienky, mocnosť snehovej vrstvy, počet výduchov, ich umiestnenie v depresii a súvislosti vhodne doplní i svetlosť priestorov po vykopaní jaskyne. V budúcnosti mienime sledovať predovšetkým hodnotu teplotného gradientu, ktorý určite nejako ovplyvňuje niektoré kritériá týkajúce sa prejavu výduchu.
Uvedené pozorovania interpretujem v týchto tézach:
1. za vhodných podmienok je možné vzájomne korelovať kritériá priemer výduchu a mocnosť zátky
2. kritériá priemer depresie a hĺbka depresie skôr nekorelujú s mocnosťou zátky
komentár ad 1.: čím je väčší výduch, tým menšia je mocnosť zátky a teda prekopanie sa (pri výduchoch nad 0,3 m /"väčšie ako Tiborova hlava"/) je otázkou možno jednej akcie. V prípade Klenovej priepasti je nutné podotknúť, že vchod do priepasti sa nenachádza pod depresiou, ale v jej boku a vstupná chodba je viacmenej vodorovná. Deficit v priemere výduchu vzhľadom na mocnosť zátky sa dá vysvetliť nahrievaním stropu chodby a zátky v smere osi chodby. V prípade Priepasti Hlinoš II. - Bratská - nebol za dve zimy zaznamenaný nijaký výduch. Pochopiteľne, zátka v krásnej studni má mocnosť vyše 6 m! Depresiu Hlinoš II. sme začali prolongovať na základe jej takmer totožného charakteru s depresiou Priepasti Hlinoš.
komentár ad 2.: v tomto zmysle dopĺňam svoj výrok (LEŠINSKÝ 1997/b/, p. 21) "depresie spriemerom 2,5 m a hĺbkou viac ako 1 m nám dajú zabrať...a dá sa počítať, že zátka bude slušná..." tým, že nemusí to platiť všeobecne. V Polyfemovej diere s priemerom depresie 2,5 m nebola vstupná zátka mocná, ale čo chýbalo hore a v blízkom okolí, to sa v celej svojej mohutnosti (desiatky kubíkov zmesi ílu a hliny) zviezlo o 8 m nižšie. V Chvostovej diere (LEŠINSKÝ 1997/b/, p. 21) na Dolnom vrchu za cca tých istých podmienok (dúfame len, že tých kubíkov nebude toľko, preboha!) dtto - gro je o 4 m nižšie.

Umiestnenie výduchov

Zaujímavé je rozmiestnenie a počet výduchov v jednej depresii. Výduchy môžu byť situované na dne - centrálne i excentricky - vo svahu depresie. Ich počet v jednej depresii závisí, zdá sa, od abundancie zdrojových kanálikov v sedimente zátky. V sledovaných prípadoch ich počet nepresahoval 2/dep. pričom umiestnenie môže a nemusí signalizovať špecifiká v morfológii vstupných priestorov. Tu je potrebných viac pozorovaní.

Praktické východiská

Na základe našich doterajších skúseností (škoda, že zima je len raz do roka, a tak ťažko sa v tom snehu robia rozsiahle povrchovky) by som čiastkové závery sformuloval takto:
  • vyhľadávanie depresií (v Slovenskom krase) v zime, či v lete a ich kontrola v zime je vzhľadom na možnosti nových objavov značne efektívna
  • výduch za štandardných podmienok znamená novú jaskyňu
  • práca na depresii s výduchom sa počíta na "človekohodiny", nehovoriac o pohodlnosti práce na povrchu a iných výhodách (sensu LEŠINSKÝ 1998/a/, in prep.)
  • najvhodnejším obdobím na výduchy je začiatok zimy s prvými mrazmi a malou mocnosťou snehovej pokrývky
  • pravdepodobnosť nájdenia signifikantných výduchov stúpa priamo úmerne s hodnotou teplotného gradientu
  • najvhodnejší je suchý, čerstvý, sypký sneh. Firn na povrchu snehovej pokrývky znemožňuje prejavenie sa výduchov. V tomto prípade je možné použiť metódu "tieňa" alebo "ľadového koláča"
  • najvhodnejšie je výduch nechať "dozrieť" - trvá to cca 3-7 dní (v závislosti na mocnosti zátky a teplotnom gradiente), kým sa za stáleho počasia v plnej miere prejaví
  • systém "v zime nájsť, na jar vykopať, v lete (najviac komárov) preskúmať, zamerať a zdokumentovať a na jeseň "povegetiť" umožňuje pracovať s mnohými depresiami paralelne, čo v ideálnej situácii môže viesť až k objaviteľskej a dokumentačnej "nestíhačke" (dá sa prejesť objavov?)
Poznámka: napriek tomu, že zimné obdobie spravidla trvá 4 mesiace, vhodných intervalov je veľmi málo. Ak je ich viac za sebou s rôznymi časovými odstupmi, po prvom tie nasledujúce takmer strácajú zmysel, pokiaľ sa zachová po prechodnom oteplení stará pokrývka snehu. Výduchy už vtedy neprerážajú. Odlišná môže byť situácia vo vysokohorskom krase, kde sú riadne prievany. Slovenský kras poskytuje vďaka silne zahlineným zátkam veľakrát výduchy neveľkej prieraznosti na hranici zaragistrovania.Údajov o nich je málo hlavne preto, že v čase intervalu, na ktorý človek čaká celý rok, musí trčať napr. v robote a najbližší víkend je už odmäk.

Záver

V tomto materiáli som prezentoval predovšetkým svoju skúsenosť na základe našej práce v SK Drienka. Vzhľadom na to, že je krátkodobá a prísne lokálna, nenárokoval som si na všeobecné zanalyzovanie metód, princípov a možných kombinácií javov, ktoré súvisia s výmenou vzdušných más (jaskyňa-povrch) a teplotným gradientom.
Mojim cieľom bolo poukázať na tento jav viac-menej izolovane - na území Slovenského krasu - čomu som prispôsobil výber literatúry i počet jej položiek. Má slúžiť skôr ako inšpirácia pre praktikov pohybujúcich sa na tomto rozsiahlom, tak málo preskúmanom území.
Za starostlivé prečítanie rukopisu, kritické pripomienky a cenné doplnky ďakujem Máťovi Horčíkovi (SK Drienka) a za dlhodobú spoluprácu pri prácach s depresiami a ich sledovaní Ferä Horčíkovi a Tiborovi Máté (obaja SK Drienka). Na akciách súvisiacich s vyhľadávaním a otváraním depresií v poslednom období v Slovenskom krase sa ďalej zúčastnili: Zoltán Jerg, Attila Jerg (obaja Speleo Rožňava), Samuel Máté (Košice), Róbert Staňo a Martin Podolinský (obaja SK Drienka).

Literatúra a použité podklady

ABONYI, A.: Speleologický výskum a prieskum, Metódy vyhľadávania jaskýň. In: JAKÁL, J. (ed.): Praktická speleológia. Osveta, Martin, 1982
HOCHMUTH, Z.: Jaskyniar v zime. Spravodaj SSS, 4/1983, Osveta-MSKOP L.M., Martin-Liptovský Mikuláš, 1983
HORČÍK, M.: Priepasť Gabriela - nový objav na Silickej planine. Spravodaj SSS, 3/1998, SSS, Liptovský Mikuláš, 1998
JERG, Z. et MÁTÉ, T./a/: Nové lokality Plešiveckej planiny (2.časť). Spravodaj SSS 1/1999, SSS, Liptovský Mikuláš, 1999
JERG, Z. et MÁTÉ, T./b/: Nové lokality Plešiveckej planiny (4.časť). Spravodaj SSS 3/1999, SSS, Liptovský Mikuláš, 1999
LEŠINSKÝ, G./a/: Nové objavy na planine Dolný vrch v Slovenskom krase. Spravodaj SSS, 3/1997, SSS, Liptovský Mikuláš, 1997
LEŠINSKÝ,G./b/: Depresia v krase - inšpirácia pre nespokojných. Spravodaj SSS, 4/1997, SSS, Liptovský Mikuláš, 1997
LEŠINSKÝ, G./a/: Súčasný stav, východiská a perspektívy dobrovoľného jaskyniarstva v Slovenskom krase. Zborník referátov "Hrádok 1998" (?), SAŽP-CHKO BR Slovenský kras, Brzotín (?), in prep.
LEŠINSKÝ, G./b/: Modelové stanovenie perspektivity dobre vyvinutých priepastí v Slovenskom krase. Spravodaj SSS, 3/1998, SSS, Liptovský Mikuláš, 1998
LEŠINSKÝ, G.: Elektronická databáza (.xls) krasových objektov severnej časti Silickej planiny. Mnscr. Speleoklub Drienka, Košice, 1996-1999
ROZLOŽNÍK, V: Brzotínska jaskyňa. Slovenský kras, I, Osveta, Martin, 1958
STIBRÁNYI, G.: Vápenná jaskyňa v Slovenskom krase. Spravodaj SSS, 4/1983, Osveta-MSKaOP, Martin-Liptovský Mikuláš, 1983
TURNOVEC, I.: Nový ponor na Silickej planine. Slovenský kras, III, 1959-1960, Osveta-MSK L.M., Martin-Liptovský Mikuláš, 1961
Dokumentačné formuláre SK Drienka 1997, 1998, 1999, Košice

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Jaskyňa Drienka
Chodba, foto: Gabriel Lešinský
zobrazení: 1088
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.