Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Dokumentácia krasových javov Plešivskej planiny - 1.časť
Zoltán Jerg - Tibor Máté

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1799)

Týmto príspevkom chceme nadviazať na článok Ing. Jozefa Grega "Speleologický prieskum Plešivskej planiny", publikovaný v zborníku Slovenský kras č.35, s 109-121. Cieľom tohoto príspevku je prezentovať výsledky speleologického prieskumu a dokumentácie krasových javov Plešiveckej planiny v rokoch 1998-99. Novoobjavené lokality sme publikovali v predchádzajúcich číslach Spravodaja. V tomto článku sme sa snažili komplexne zhodnotiť priebeh a súčasný stav dokumentácie krasových javov Plešiveckej planiny. Doteraz nepublikované "staršie" lokality budeme tiež postupne uverejňovať.
Stručná história prieskumu a dokumentácie do roku 1997

Aj keď prvá písomná zmienka o krasových "zjavoch" Plešiveckej planiny pochádza už z polovice 18. storočia, so systematickým speleologickým prieskumom planiny sa začalo prakticky až po 2. sv. vojne (História prieskumu Plešiveckej planiny zatiaľ ešte nebola komplexne spracovaná). Do roku 1945 bolo známych približne 23 jaskýň a priepastí (Lalkovič, 1997).
V období rokov 1945-1984 sa na prieskume a dokumentácii podieľalo niekoľko generácií domácich a českých jaskyniarov. Začiatkom roku 1984 zhrnul výsledky dovtedajších výskumov M. Erdös. Vo svojom zozname evidoval už 80 krasových javov (24 jaskýň, 47 priepastí, 3 prepadliská a 13 vyvieračiek, z ktorých 6 je bez jaskynného pokračovania). Zo všetkých evidovaných lokalít bolo k tomuto roku zmapovaných 61 %. Nezmapovaných zostalo 29 lokalít. (Erdös, 1984). Na tento zoznam nadviazal aj P. Mitter publikovaním priepasti "Na hrane" PP-081 a niekoľkých jaskýň pri Gerlašských skalách (Mitter, 1989).
Začiatkom osemdesiatych rokov sa rožňavskí jaskyniari začali sústredenejšie venovať dokumentácii jaskýň Plešiveckej planiny. Postupne sa zameriavali na najmenej zdokumentované miesta : na strednú časť na svahy planiny a na severnú časť. Zároveň sa venovali aj dokumentácii "starších" lokalít. Výsledkom týchto aktivít bolo, že za necelých 13 rokov stúpol počet známych jaskýň na Plešiveckej planine na takmer dvojnásobok (149) a počet zdokumentovaných lokalít stúpol zo 61 % na 79 % pričom zostalo nezmapovaných 31 lokalít (Grego, 1997). Ku koncu roka 1997 sa zvýšil počet lokalít zo 155 na 160 a stav dokumentácie bol nasledovný:

 mapaidentifikačná
karta
poloha
v ZM 10
nadmorská
výška
označenie
v teréne
Počet hotových položiek
(máp, kariet, atď.)
10688110360
Počet hotových položiek v %69%55%69%23%0%
Počet chýbajúcich položiek
(máp, kariet, atď.)
487250124160
Počet chýbajúcich položiek v %31%45%31%77%100%
CELKOM:154160160160160
Tab.1. Stav dokumentácie PP k 31.12.1997

Prieskum a dokumentácia v rokoch 1998-99

Rok 1998
Objavom Slnečnej priepasti PP-161 začína na Plešiveckej planine "nová éra" objavov. Vstupom do SSS na začiatku roka sa na scéne objavuje 4- členná Jerg-Máteovská partia. Na základe z predchádzajúcich rokov získaných poznatkov a perfektnej znalosti tunajšieho terénu sa zameriavajú predovšetkým na otváranie perspektívnych prepadlísk a iniciálnych depresií v južnej časti planiny. V priebehu roka bolo objavených /resp. lokalizovaných/ 24 nových jaskýň, priepastí a prepadlísk /v priemere to znamená jeden objav na každý druhý víkend !!!/, čím sa zvýšil počet lokalít na 184 /nárast o 15 %/. Celkove sme objavili 320 m podzemných priestorov, pričom najvýznamnejším objavom tohto roka bola 70 m hlboká Nová muflonia priepasť PP-172 s dĺžkou priestorov asi 200 m, kde prieskum ešte nie je ukončený.
Uskutočnili sme veľké množstvo povrchových terénnych akcii. Vykonali sme rozsiahlu revíziu základných máp 1:10 000. Do ZM sme zakreslili, resp. sme upresnili polohy 132 lokalít. Na základe povrchových akcií dokresľujeme do ZM chýbajúce cesty, závrty atď. Kontrolné merania nadm. výšok švajčiarskym výškomerom Thommen /od SMOPaJ - Košice/ preukázali značné nepresnosti v udávaní nadm. výšok vchodov predchádzajúcimi prieskumníkmi. Nadm. výšky udávané pracovníkmi Krasovej sekcie SNM Praha zo 60-tych a 70-tych rokov väčšinou vôbec nekorešpondujú so ZM 1:10 000. Ako najpresnejšie sa ukázali nadm. výšky udávané P. Mitterom /jaskyne pri Gerlašských skalách/. V roku 1998 sme zmerali alebo sme upresnili nadm. výšky vchodov 34 lokalít.
Nadviazali sme na dokumentačnú prácu J. Grega a pokračovali sme v kompletizácii dokumentácie. Priebežne sa pod vedením L. Leštáka a V. Kóňu vykonávali prieskum a dokumentácia kras. javov aj v severnej časti planiny /Čistá studňa, Ľudská priepasť a iné/. Spolu bolo zameraných 24 lokalít /437 m podzemných priestorov/. Vyhotovili sme 9 identifikačných kariet. Počas celého roka sme sa venovali aj fotodokumentácii a uskutočnili sme vyše 95 akcií.

 mapaidentifikačná
karta
poloha
v ZM 10
nadmorská
výška
označenie
v teréne
Počet hotových položiek
(máp, kariet, atď.)
13097132340
Počet hotových položiek v %73%53%72%18%0%
Počet chýbajúcich položiek
(máp, kariet, atď.)
488752150184
Počet chýbajúcich položiek v %27%47%28%82%100%
CELKOM:178184184184184
Tab.2. Stav dokumentácie PP k 20.12.1998

Rok 1999
V roku 1999 sme pokračovali v kompletizácii dokumentácie. Kým v predchádzajúcom roku sme viac kopali a objavovali ako merali, v tomto roku sme museli "priškrtiť'" naše objaviteľské chúťky a venovali sme sa hlavne dokumentácii. Počas intenzívnej dokumentačnej činnosti sa nám však "náhodou" podarilo objaviť ďalších 18 lokalít, čím sa ich počet zvýšil na rekordných 202 (nárast o 10 % ) !!!
V dvoch starších lokalitách /PP-81,172/ sme objavili nové priestory. Celkove sme objavili 351 m podzemných priestorov. Najvýznamnejším objavom v roku 99 'bola 43 m hlboká Veľkonočná priepasť PP-190 s bohatou sintrovou výzdobou a dĺžkou priestorov 162 m. Zamerali sme 55 lokalít, čo v celkovej bilancii znamená 736 m zameraných priestorov. Vyhotovili sme 72 identifikačných kariet, do ZM 1:10 000 sme dokreslili polohy 42 lokalít a výškomerom sme zmerali nadm. výšky vchodov 113 lokalít. Počas celého roka sme sa venovali aj fotodokumentácii a uskutočnili sme celkove vyše 133 prac. akcií. Z východnej časti planiny (okolie Slaveckého salaša) sme vyhotovili podrobnú povrchovú mapu.

Číslovanie

V minulosti sa na planine zaviedlo viacero spôsobov označovania lokalít v teréne:
  • - zelené čísla - Krasová sekcia SNM Praha
  • - červené čísla - číslovanie J. Procházku
  • - čierne čísla - číslovanie J. Grega
Po dôkladnom zvážení, z viacerých dôvodov (napr. nesúlad zelených a červených čísiel s aktuálnym zoznamom, krátka životnosť) sme sa rozhodli zaviesť na planine nový, jednotný spôsob označovania lokalít, ktoré má umožniť jednoznačnú identifikáciu tej-torej lokality v teréne. Číslovanie je obdobné s číslovaním na planine Dolný vrch.
Na dobre viditeľné a prístupné miesto v tesnej blízkosti vchodu, resp. ústia sa čiernou farbou vykreslí plný krúžok pr. 70 mm, do stredu ktorého sa skrutkou 4 x 20 mm pripevní duralová plaketka. Na 1-2 mm hrubej duralovej plaketke pr. 30 mm je 8 mm vysokými číslicami vyrazené identifikačné číslo lokality. Výrobu plaketiek zabezpečili Z. Jerg a T. Máté (PP-01 až PP-250). V čase od 02.07 do 31.10.99 sme na Plešiveckej planine týmto spôsobom očíslovali v teréne spolu 151 lokalít / 75 % z evidovaných 202 /. Zvyšných 25 % lokalít bude očíslovaných v priebehu tohoto roka. Staré čísla sme sa snažili (pokiaľ to bolo možné) odstrániť. Čísla sme zásadne umiestňovali na skalný masív (len vo výnimočných prípadoch na veľký balvan alebo strom).
Ak sa tento spôsob číslovania osvedčí, časom sa môže zaviesť aj na ostatných planinách Slovenského krasu (jednotnosť).

 mapaidentifikačná
karta
poloha
v ZM 10
nadmorská
výška
označenie
v teréne
Počet hotových položiek
(máp, kariet, atď.)
182169174147151
Počet hotových položiek v %93%84%86%73%75%
Počet chýbajúcich položiek
(máp, kariet, atď.)
1433285551
Počet chýbajúcich položiek v %7%16%14%27%25%
CELKOM:196202202202202
Tab.3. Stav dokumentácie PP k 31.12.1999

Dokumentácia starších lokalít

Kvôli viacerým nejasnostiam, týkajúcich sa presnej lokalizácie jaskýň vo vých. časti planiny v okolí slaveckého salaša sme tu v uplynulých rokoch uskutočnili niekoľko desiatok povrchových akcií. Zložitú situáciu v okolí Peňažníc sa nám však ešte stále nepodarilo rozmotať (chaos okolo lokalít PP-08,09,10). Tento problém bude predmetom samostatného, pomerne rozsiahleho príspevku.
Naďalej otvoreným problémom ostáva v starších literatúrach uvádzaná Snežná priepasť PP-100. Aj napriek veľkej snahe sa nám ju doteraz nepodarilo lokalizovať. Celkom sa však nedá vylúčiť ani alternatíva, že ide o iný názov už známej lokality. Do 1. časti tohto "seriálu" sme zaradili dve jaskyne z veľkého množstva starších, doposiaľ nepublikovaných lokalít.

Jaskyňa Miškov potok PP-75
Jedná sa o malú, občasnú krasovú vyvieračku, ktorá je súčasťou odvodňovacieho systému Vidovskej vyvieračky, odvodňujúci rozsiahlu južnú časť Plešiveckej planiny (Erdös, 1984). Úzke, puklinovité pokračovanie vyvieračky rozširovali v 50-tych rokoch plešivskí jaskyniari pod vedením Š. Óváriho, st., čím objavili menšiu prietokovú jaskyňu, v ktorej naďalej pracovali na rozširovaní jej úzkych častí (Erdös, 1981). Práce boli zrejme pozastavené kvôli koncovému, neprieleznému sifónu.
Jaskyňa sa nachádza na južnom úpätí Plešiveckej planiny, v katastri obce Vidová, cca 600m na SV od známej Vidovskej vyvieračky, nachádzajúcej sa priamo v intraviláne obce. (245 m n.m.) Ako vyvieračka funguje len počas jarného topenia sa snehu, prípadne v daždivých letných mesiacoch. Voda sa objavuje asi 7 m od vchodu do jaskyne, vo vystrieľanom (?) koryte a odteká voľne rozptýlená na pole, kde sa vytvára plytká vodná zdrž ("močarina"). Priestory jaskyne však nikdy nevysýchajú /podklad tvorí pravdepodobne ílovitý sediment (?), čím sa v jaskyni vytvárajú jazerné až polosifónovité úseky len so slabým prúdením vody. Najmenšia vodná hladina je v zimnom období, kedy sme jaskyňu navštívili a zdokumentovali.
Od vchodu, ktorý sa nachádza na konci koryta (pod labilnou skalnou stenou) klesá nízka plazivkovitá chodba a cez zával (otvorený uzáver) vyúsťuje ku vodnej hladine (l. jazera"). Odtiaľ pokračuje vodná chodba, v dĺžke 14m, pravdepodobne značne pozmenená prieskumníkmi od pôvodného tvaru. V závere cez nízku plazivku chodba prechádza do vysokého meandra (siene). Smerom na JZ stúpa dvoma priepasťovitými úsekmi akýsi fragment horného poschodia. Strop tejto časti jaskyne asi nebude ďaleko od povrchu (korienky stromov). Jaskyňa ďalej pokračuje z meandra proti prúdu potoka úzkou plazivkou do II. vodnej chodby dlhej 18m kde sa neprielezne zužuje a sifónovite uzatvára ďalšie pokračovanie. Celková dĺžka jaskyne je 59 m. Jej vznik podmienil pravdepodobne výrazný (predpokladaný) zlom, tiahnúci sa naprieč južnou časťou planiny pod tzv. Lipovým hrebeňom (medzi Paškovou a Vidovou) prechádzajúci i cez priľahlú Silickú planinu. Zlom zohrával významnú úlohu pri vývoji planiny (Grego, 1997). V jaskyni sú tiež zaujímavé stmelené sedimenty, nachádzajúce sa v hornom poschodí (riečne štrky-?), ktoré by si akiste zaslúžili detailný prieskum.

Jaskyňa Závodná vyvieračka PP-78
Známa krasová vyvieračka na západnom úpätí planiny, (245 m n.m.) priamo za areálom miestneho strojárenského závodu v Kunovej Teplici. Vody vytekajú z malej prietokovej jaskyne, ktorej vchod sa nachádza mimo závodu, v oplotenom vodohospodárskom objekte (asi 150m na S od kóty 250 m n.m.). Prietok vyvieračky sa pohybuje od 0,8 až 7001/s.
Vlastný vstupný otvor tvorí uzamykateľný železný uzáver (70x70cm), ktorý ústi do malej, "umelej" ( vybetónovanej ) miestnosti, kde je vybudovaná odberná nádrž, spolu s prepadom prebytočnej vody. Voda z vyvieračky totiž slúži ako zdroj pitnej a technologickej vody pre miestny závod. Do nádrže ústi prívodné potrubie s filtrom, ktoré samospádom napája vodojem v objekte závodu. "Prírodný" otvor do jaskyne sa nachádza hneď za odbernou nádržou (objem asi 7 m3). Jaskynná chodba ma spočiatku rozmery 4x1,5 m, potom sa mierne rozširuje do malej siene 8x4 m. Tu sa jaskyňa lomí o 90 stupňov, strop sa zníži a ďalej pokračuje v podobe tunelovitej chodby, kde po ďalšom lomení končí 41m od vchodu. Voda do jaskyne priteká cez sifón, spod steny "centrálnej" siene.
Jaskyňa je vytvorená v deluviálnych sedimentoch rieky Štítnik (Mello, 1996), v zastúpení balvanitej frakcie (do 0,5 m, ojedinele l m). Balvany sú dobre opracované a prepojené spolu s prachovito-ílovitým tmelom s piesčito-štrkovou prímesou. Dno je tvorené materiálom spadnutým zo stropu. Vzhľadom na rozmery a geologickú stavbu je kaverna nestabilná a dá sa predpokladať, že dôjde k zrúteniu jej stropu (Krejčík-Nakládal,1997).
Jaskyňa bola využitá ako úkryt obyvateľov počas 2.sv. vojny, kedy bola aj prerazená asi 10m dlhá štôlňa (tunelovitá chodba) na konci jaskyne, vystužená v tom čase výdrevou, ktorá však už zhnila (Rozložník, 1955). Dnes po nej neostali žiadne stopy (okrem zopár trámov váľajúcich sa po dne).
Z jaskyniarskeho hľadiska je kaverna bezvýznamná, keďže je celá vytvorená iba v sedimentoch, pevné "skaly" sú vzdialené cca 200 m od vchodu (Rozložník,1955).
Naše poďakovanie patrí starostovi obce Kunova Teplica - p. Štefanovi Donovi a riaditeľovi strojárenského závodu Vojtechovi Balázsovi, za umožnenie prieskumu a tiež miestnemu robotníkovi, ktorý mal hodinku strpenia, kým sme jaskyňu zdokumentovali.

Záver

Za posledné dva roky sme dosiahli výrazný pokrok v dokumentácii krasových javov Plešiveckej planiny. Výsledky, ktoré sme dosiahli, o tom jednoznačne svedčia.
Počas 228 terénnych akcií bolo objavených 42 nových lokalít (nárast o 26%), 671 m podzemných priestorov; zameraných bolo 79 lokalít (39 % z evidovaných 202 ). Celkove sme zamerali 1173 m priestorov. Vyhotovili sme 81 identifikačných kariet (40 % z 202 ). Do ZM 1:10000 sme zakreslili polohy 64 lokalít (32 % ). Výškomerom boli zmerané nadmorské výšky vchodov 147 lokalít (73 %) a v teréne bolo očíslovaných 151 lokalít (75 %).
Tým pádom je Plešivská planina jednou z najkomplexnejšie spracovaných planín v Slovenskom krase, čo sa týka dokumentácie (táto je ku koncu roka 99 spracovaná na 84 %). Dokumentácia bude dokončená v prvej polovici t.r.
Avšak nie je vylúčené, že dovtedy zase stihneme "vyrobiť" zopár nových "dier"... Dvesto lokalít už máme, ale dvestovku ešte nie.

Literatúra

ERDÖS M., 1981: Definitívny súpis krasových javov Plešiveckej planiny, záverečná správa, archív SMOPaJ-Košice.
ERDÖS M., 1984: Zoznam preskúmaných jaskýň, priepastí a vyvieračiek Plešiveckej planiny v Slovenskom krase. In: Slovenský kras 22, pp. 187-212.
GREGO J., 1997: Speleologický prieskum Plešivskej planiny, In: Slovenský kras 35, PP. 109-121.
JERG Z., 1999: IK krasových javov PP, mnscr., Rožňava.
KREJČÍK P.- NAKLÁDAL P., 1997: Speleologický průzkum vodního zdroje pro slévárenský a metalurgický závod v Kunové Teplici, In: Speleo 25, p. 13.
LALKOVIČ M., 1997: Krasové javy Slovenského krasu vo svetle súčasného poznania, In: Ochrana krasových javov a krasových území, Zborník referátov, Brzotín,1997.
MÁTÉ T. - JERG Z., 1999: TD + denníky z akcií, mnscr., Košice- Rožňava.
MELLO J. et al., 1996: Geologická mapa Slovenského krasu, In: Regionálne geologické mapy Slovenska 1: 50 000, Geologická služba SR - Bratislava.
MITTER P., 1989: Krasové javy v okolí Gerlašskej skaly. In: Spravodajca SSS, 2/1989, pp. 7-13.
ROZLOŽNÍK V., 1955: Vyvieračky Plešiveckej planiny, In: Krásy Slovenska 32, pp. 468-472.

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Sonda nad Päťročnicou
Razená chodbička, foto: T. Máté
zobrazení: 1031
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.