Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Zadné Dúpne - jaskyne, názvy a legendy (Príspevok k poznaniu pseudokrasových jaskýň Čergova)
Ján Ducár - Gabriel Lešinský - Tibor Máté Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 2280)

Na zaujímavé pseudokrasové lokality v Čergove, kde podľa Zoznamu jaskýň (Bella et Holúbek 1999, p. 15) figurovala doteraz len jedna diera, nás na Speleomítingu´99 upozornil Jano Ducár a zároveň nás požiadal o ich zameranie. Radi sme vyhoveli - pseudokras má svoje čaro. Na akcii sa zúčastnili i ďalší "Raslavkameňáci", otec a syn Peťovia Szabóovci. Lokalizačný a situačný plán zverejníme, keď zídu z Čergova záľahy snehu. (gl)
Čo je "Zadné Dúpne"?

Prvotným názvom celej lokality - sedla, resp. hrebeňa SV od Stredného vrchu (968,2 m n. m.) v katastroch obcí Kríže a Livov v okrese Bardejov, bolo podľa p. Juriča (viď nižšie) "Vrchdomarské", resp. "Domarské". Tento názov je nejasný, vzťahuje sa na širšie okolie - skôr k údoliu potoka smerom k obci Kríže. Prikláňame sa teda k názvu "Zadné Dúpne", ktorý mi prvý raz oznámil informátor z Prešova, rodák z Livova. Názvy jaskyniam (doteraz bez zmienok v speleologickej literatúre) sme pridelili po vzájomnej dohode 21. 11. 1999 (viď nižšie).(jd)

História prieskumu "Zadného Dúpneho"

Jaskynný "systém" poznali obyvatelia okolitých obcí (Livova, Krížov, v katastroch ktorých "Zadné Dúpne" leží, Bogliarky, Livovskej huty, Kružlova a pod.) istotne už v dávnej minulosti. Okrem pastierov a drevorubačov tu pravdepodobne pôsobili aj zbojníci, v 20. storočí možno aj partizáni. Zhruba pred 20 rokmi tu primitívny prieskum urobili mládenci z Michaloviec, avšak zápisky sa nezachovali. Prvá písomná zmienka o jaskynnom "systéme" bola uverejnená na základe "expedície" zo dňa 23. 11. 1997 (DUCÁR 1998). Tejto sa zúčastnili: Ing. Ján Ducár, Ing. Peter Szabó, Michal Bencko a sprievodca Milan Jurič z Bardejova, rodák z Bogliarky. Dňa 21. 11. 1999 sa členom Združenia Raslavkameň podarilo na lokalitu priviesť jaskyniarov z SK Drienka Gabriela Lešinského a Tibora Máté, ktorí jaskyne preskúmali a zamerali (viď popisy a plány jaskýň). Na jar roku 2000 by sa malo dodatočne uskutočniť povrchové zameranie polôh vchodov jaskýň za účasti vyššie menovaných.(jd)

Poznámky ku geomorfológii a geológii oblasti "Zadné Dúpne"

Záujmová oblasť - "Zadné Dúpne" - s výskytom pseudokrasových jaskýň sa nachádza neďaleko hlavného hrebeňa cca v centrálnej časti pohoria Čergov, v blízkosti Stredného vrchu (Stredné Dúpne) 968,2 m n. m. Tvorí ju gravitačnými poruchami postihnutý hrebeň tejto kóty pretiahnutý v smere SV/JZ, resp. jeho SZ a JV stráň. Vznik dutín tu podmienil pravdepodobne gravitačný kryhový zosun blokov, typický často pre flyšový reliéf, ktorý sa tu udial na pomerne veľkej ploche po oboch stranách hrebeňa. Výraznejšie sa však prejavil na JV stráni, ktorá má terasovitý charakter. Špecifikom lokality je výrazné roztápanie snehu v okolí dutín v smere predisponujúcich porúch a viditeľné výrony teplého vzduchu z podzemia. Jav svedčí a pomerne silnej cirkulácii vzduchu v "podzemí", ktorá nepriamo poukazuje na stupeň deformácie, či deštrukcie horniny budujúcej masív hrebeňa. Inak sme sa bližšie geomorfológii okolia nevenovali.
Záujmovú oblasť geologicky tvoria flyšové súvrstvia psamitického, resp. peliticko-psamitického vývoja /paleocén - stredný eocén/ (auct. LUKNIŠ et al. 1972), ktoré tvoria sedimentárny základ čergovskej podzóny magurského pásma (auct. LUKNIŠ et al. 1972, p. 121). Materská hornina kavern - pieskovec - sa vyznačuje lavicovitou odlučnosťou; v psamitickej frakcii obsahuje pomerne veľké zrná úlomkov hornín nami bližšie nešpecifikovaných.(gl)

Lokalizácia, opisy jaskýň a legendy

Poznámka: Priepasť Tunel, Jaskyňu Bublina, Hubovú a Jazvečiu jaskyňu spracoval T. Máté. Priepasť Dymnica, Zbojnícku jaskyňu a Jaskyňu Hrobka - G. Lešinský. Kurzívou sú spracované doplnky J. Ducára k názvom jaskýň a ich možnej histórii. Pri jaskyniach zatiaľ neuvádzame nadmorské výšky, keďže povrchový polygón potiahneme na jar 2000. Zaradíme ich teda do situačného plánu, ktorý zverejníme neskôr. V zátvorkách za názvom pseudokrasového objektu uvádzame katastrálnu príslušnosť.

Priepasť Dymnica
- (kat. Livov); nachádza sa v SZ stráni hrebeňa, cca 5 m od hrebeňovej cesty; hrebeň v mieste výskytu jaskýň má charakter sedla pod Stredným vrchom. Charakter vstupnej časti jaskyne je vertikálny s horizontálnym pokračovaním v podobe puklinovitej chodby v smere 42°. Ústie má rozmery (4 x 3 m), pričom šírka pukliny v ústí nepresahuje vo výške 1,5 m nad dnom 1 m. Dominantná porucha je uklonená pod uhlom cca 20° smerom na JV. Svetlosť priestorov vo vstupnej fácii chodby charakterizujú rozmery 3 m (v) x 1 m (š). Strop s narastajúcou pôdorysnou dĺžkou jaskyne klesá. Chodbu pretína na konci strihom menej výrazná puklina, ktorá predisponovala vznik bočných výklenkov. Dno tvorí balvanovitá i kamenistá suť, v ústí v zmesi s hlinou a hrabankou. Polygón má dĺžku: 8,4 m; hĺbka: 6,5 m.
Jaskyňa svoj názov dostala od mohutných, periodických výronov teplého vzduchu, ktorý v ústí kondenzoval na paru a v návaloch vystupoval von. Do jaskyne je bezpečný prístup zo Z strany ústia, kde je sklon svahu prijateľný pre klasický zostup. Pri ústí rastie vzrastlý buk.

Priepasť Tunel
- (kat. Livov); nachádza sa v SZ stráni hrebeňa, cca 10 m SZ od predchádzajúcej jaskyne. Priepasťovitý vchod s rozmermi 4 x 1,2 m vedie 3 m skokom na dno pukliny smeru 240 - 60°. Odtiaľ na JZ vybieha krátka, vysoká chodba, prepojená v strope s povrchom. Kolmo na smer poruchy vybiehajú 2 krátke pukliny, končiace sa zúžením. Smerom na SV je nízky prielez (cez kameň) do úzkej , výrazne puklinovitej chodby, vysokej spočiatku 2 m. Strop sa zníži a po 5 m klesajúca chodba končí úžinou, s intenzívnym prievanom. Dno jaskyne pokrýva suť a hlina. Steny sú značne rozrušené. Celková dĺžka kaverny je 12 m. Nad vchodom rastie mladá jedľa.
Názov dostala jaskyňa podľa svojej podoby na banské dielo so závalmi na koncoch. V smere zavalených priestorov sa na povrchu objavujú vytopené depresie. Názov sme zvolili aj z úcty k ľudovej legende, ktorá spomína majiteľa blízkych sklární - pána Kuchynku (skutočne jestvujúca postava z minulosti). Ten vraj chodil tunelom - chodbou z jednej doliny (a sklárne v nej) do druhej doliny (a inej sklárne). Táto jaskyňa je najvhodnejšia pre vznik tejto legendy. Samozrejme, nie je tunelom, ani vysekanou chodbou.

Zbojnícka jaskyňa
- (kat. Kríže); predstavuje najpriestrannejšiu dutinu v Zadnom Dúpnom. Vchod (0,8 x 0,6 m /š/) je pomerne úzky, subhorizontálny a ústi do siene cca obdĺžnikového pôdorysu, horizontálne situovanej, s prieleznou perforáciou v strope vo výške 2,5 m nad dnom. Sieň je založená na viacerých poruchách, pričom dominuje puklina SV/JZ uklonená na JV. V strede siene sa nachádza vertikálna šachtovitá dutina, ktorú determinoval zával mohutných blokov, tvoriacich inak dominantnú, autochtónnu výplň jaskyne. Jaskyňa je fotická a v čase núdze môže poslúžiť ako refúgium. Skutočná dĺžka jaskyne: 8 m.
Nazvali sme ju podľa záhadného nápisu pri vchode (vpravo) a tiež preto, že je najväčšia a najrozsiahlejšia, vhodná pre obývanie. Dodnes tu majú miestni chlapci pripravené drevo. Nápis bol prekreslený (DUCÁR 1998). Informátor, rodák z Livova tvrdil, že je to znak zbojníkov (nôž /dýka/, lyžica a vidlička). Ďalšia indícia pochádza od Ernsta Theodora Kriegera (KRIEGER 1841, p. 39). Pri opise obce Livov sa spomína Zbojnícka jaskyňa a taktiež neznáma jaskyňa (z kontextu nie je jasné, či sa nejedná o tú istú jaskyňu). V Jednej neznámej jaskyni (unbekannte Höhle) boli okolo roku 1839 nájdené zvierací zub (Thierzahn), veľmi dobre zakonzervovaný obrázok Márie z ocele, zhrdzavený kľúč (verrossteten Schlussel) a všelijaké staré železo (allerhand altes Eisen). Hneď nasledujúca veta o severne od tejto jaskyne ležiacom vrchole - vrchu Minčol však lokalizáciu Zbojníckej jaskyne podľa Kriegera do nami opisovanej lokality Zadné Dúpne trochu spochybňuje. Pravdu bude veľmi tažké zistiť. Je možné, že aj južne pod vrcholom Minčola jestvuje jaskyňa.
Neodpustím si hypotézu o Zbojníckej jaskyni. V Bardejovskom archíve uschovávajú veľkú raritu - list zbojníkov družiny F. Hlavatu bardejovským mešťanom. V tomto výhražnom liste sľubujú zbojníci odplatu za svojich troch obesených "nevinných" druhov. Ak by sa niektoré znaky z listu zhodovali alebo podobali na tie, ktoré sú vytesané v Zbojníckej jaskyni, moja hypotéza by mohla za jedno zo sídel zbojníkov označiť lokalitu Zadné Dúpne. V okolí operovali ale aj iné družiny, resp. vojenskí zbehovia v časoch rôznych vojen a povstaní. Je tu však ešte aj tajomný nápis (letopočet a znaky) na kameni severne od Zadného Dúpneho, v mieste zvanom Banisko a ten zasa nevylučuje činnosť prútikárov a hľadačov drahých kovov.

Jazvečia jaskyňa
- (kat. Kríže); nachádza sa v najspodnejšej skupine brál pod Zbojníckou jaskyňou. Vchod (1,3 x 1,2 m) sa napája cez menší stupeň na puklinu 250 - 70°, dlhú 3 m. Pod stupňom klesá úzka chodba, ktorá nesie stopy po obývaní pravdepodobne jazvecom. Puklina sa v dvoch miestach neprielezne otvára na povrch. Dno je prachovité, vo vstupe s väčšími kameňmi. Celková dĺžka je 5,2 m. Zaujímavé sú zlepencové okrúhliaky odkryté na stene pred vchodom, pripomínajúce brúsny papier. Objavená bola 21. 11. 1999 - v deň prieskumu lokality Zadné Dúpne.
Jaskyňa bola pomenovaná podľa stôp, pravdepodobne jazvečích.

Hubová jaskyňa
- (kat. Kríže); vchod do 4 m dlhej, plazivkovitej jaskyne sa otvára v bočnej stene pukliny, asi 3 m na S od Jazvečej jaskyne. Nízky otvor s rozmermi 1 x 0,4 m vedie do puklinovitého priestoru (smer 300° - 120°) v strope s komínom spojeným s povrchom. Jaskyňa na konci neprielezne vyúsťuje na povrch. Dno pokrýva suť a prachovitá hlina. Objavená bola v deň prieskumu Zadného Dúpneho - 21. 11. 1999.
Jaskyňa bola pomenovaná pri jej zameriavaní podľa huby, ktorá tu rástla.

Jaskyňa Bublina
- (kat. Kríže); krátka kaverna s vertikálnym vstupom (1,3 x 0,7 m; -1 m) sa nachádza cca 10 m na SZ od jaskyne Hrobka, pod previslou skalnou stienkou. Na JZ stúpajúce dno nízkej chodby pokryté prachovitou hlinou a kameňmi sa po 3 m končí. Objavená bola v deň prieskumu Zadného Dúpneho - 21. 11. 1999.
Tvar jaskyne pri pohľade zvnútra pripomína svojím zaoblením pravidelnú dutinu.

Jaskyňa Hrobka
- (kat. Kríže); nachádza sa cca VJV od Zbojníckej jaskyne. Predstavuje ju priestor vytvorený vďaka posunom blokov horniny v subhorizontálnom i vertikálnom smere. Z povrchového, vzhľadom k smeru dutiny excentricky situovaného prepadliska (poklesu; 3 x 1 m), ústi vstupný otvor (0,5 x 0,4 m) subvertikálne do horizontálnej dutiny, ktorá sa sa ku koncu pravidelne, neprielezne zužuje a vetví. Výplň počvy tvorí gravitačný opad rôznej frakcie zo stien jaskyne. Skutočná dĺžka jaskyne: 9,5 m.
Svojím vstupným otvorom (pravidelné rovnobežné hrany pripomínajúce zárubňu dverí) a stálym pološerom pripomína jaskyňa umelú stavbu - kryptu.

Ďalšie legendy: Zbojnícka legenda má svoje pokračovanie v rozprávke o miestnom mládencovi - odvážlivcovi z Krížov, ktorý sa ako najsmelší odhodlal zobrať z kopy zlata v pukline. Zbojnícky poklad strážil had. Náš hrdina sa odvážil nahnúť sa ponad neho a klobúkom odobrať z veľkej kopy zlatých dukátov. Zo zlata dal pre kostol v Krížoch zhotoviť kalich pre bohoslužobné účely. Podľa tejto legendy boli v jaskyni niekoľko dní, kým našli poklad; a na cestu si svietili primitívnymi lojovými sviečkami.
Ďalšia legenda hovorí o kačičke so zvončekom na krku. Predpokladá dobré vedomosti o geografii pohoria Čergov a okolia. Podľa nej bola do jaskyne v Zadnom Dúpnom vpustená kačička, ktorá prešla podzemnou chodbou k Hanigovskému hradu a po riečke Ľutinke do Pečovskej Novej Vsi, odkiaľ plávala po rieke Toryse až ku Veľkému Śarišu, kde ju aj videli pod ruinami Šarišského hradu.
Nemožno nespomenúť domienku p. Juriča, ktorý na základe tradovaných legiend nevylučuje pôsobenie sklárov aj v tejto oblasti. Počas jestvovania sklární boli okolité lesy úplne vyrúbané; skláreň sa potom ťahovala vyššie proti prúdu potoka za drevom. Vtedy istotne celá lokalita vyzerala inakšie a podzemné priestory mohli byť väčšie.(tm, gl, jd)

Záver

V opisovanej oblasti je ešte niekoľko ďalších, menších pseudokrasových útvarov, napr. plaziviek navzájom napojených na hlavné opisované útvary, sledujúc tak mikrotektoniku lokality. Nové priestory je možné objaviť aj odstránením závalu z depresií, predovšetkým v okolí Tunela a Zbojníckej jaskyne. V budúcnosti tu môže teda niekoľko nových jaskyniek ešte pribudnúť.(jd)

Literatúra a použité podklady

BELLA, P. et HOLÚBEK, P. (1999): Zoznam jaskýň na Slovensku. MŽP SR-SMOPaJ-SSS, Bratislava
DUCÁR, J. (1998): Legendy treba preverovať, alebo prekvapenie v Čergovskom pohorí. Krásy Slovenska, 5-6, Bratislava
HOCHMUTH, Z. (1995): Pseudokrasové gravitačné jaskyne v pohorí Bachureň (centrálnokarpatský flyš). In: GAÁL, Ľ. /ed./ (1995): Proceedings of International Working Meeting Preserving of Pseudokarst Caves, SAŽP, Banská Bystrica, pp. 61-67
KRIEGER, E. T. (1841): Das Sároser Komitat in Ober - Ungarn. Müller, Wien
LUKNIŠ, M. et. al. (1972): Slovensko. Príroda. Obzor, Bratislava (geologická mapa)
SVOBODA, J. et al. (1983): Encyklopedický slovník geologických věd. 1. a 2. zv. Academia, Praha
Čergov. Turistická mapa 1: 50 000. VKÚ, Harmanec, 1996
Pracovné dokumentačné formuláre SK Drienka 1999. Mnscr., SK Drienka, Košice

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok

.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Sonda nad Päťročnicou
Zväčšovanie profilu, foto: T. Máté
zobrazení: 934
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.