Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Dokumentácia krasových javov Plešiveckej planiny - 2. časť
Zoltán Jerg - Tibor Máté

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 2420)

Dokumentácia - to nie je len meranie a mapovanie. Zahŕňa v sebe široké spektrum činností - meranie, určenie presnej polohy lokality v teréne a jej zakreslenie do ZM 10, zmeranie nadmorskej výšky vchodu alebo ústia, vyhotovenie identifikačnej karty lokality, označenie číslom v teréne, fotodokumentácia, atď. Pre niektorých členov Spoločnosti je to pomerne nepopulárna činnosť.
Dokumentačnej činnosti na PP sme sa v poslednom období venovali naozaj poctivo. Skoro všetok náš voľný čas sme strávili na planine, skoro každý víkend, niekedy aj viac dní za sebou. Občas sa nám stalo, že domov sme chodili len prespať a doplniť zásoby. Keď nám to už liezlo na nervy, sem-tam sme "skočili" odreagovať sa aj na ostatné planiny Slovenského krasu (napr. Koniarska planina). V zimnom období sme si dovolili kratšie - dlhšie pauzy v činnosti (hlavne preto, lebo ten v zelených montérkach sakramentsky nenávidí zimu a sneh). Ešte šťastie, že zima je len raz do roka... Vo februári sme tiež väčšinou oddychovali. Niekto doma, niekto v nemocnici. Konečne však prišiel marec, a keď sme videli ako rýchlo sa topí sneh, hneď sme sa pustili do práce.
Dokumentácia krasových javov Plešiveckej planiny (PP-01 až PP-202) sa už blíži ku koncu. Dokončená by mala byť do konca júna 2000. Výsledkom niekoľko desaťročí trvajúcej prieskumno-dokumentačnej činnosti celej plejády domácich a českých jaskyniarov bude vydanie Atlasu jaskýň Plešiveckej planiny. Tento článok je pokračovaním nášho predchádzajúceho príspevku, kde sme začali uverejňovať doposiaľ nezdokumentované, staršie lokality.

Priepasť Zasypaná Salanka (PP-13)
Lokalitu vo svojej práci popisuje M. ERDŐS (1984). Úzky vchod priepasti (0,4 x 0,5 m) sa nachádza na dne skalnatého prepadliska (priemer cca 5 m), asi 180 m na VSV od priepasti Veľká Salanka (v strednej časti planiny) v miernom svahu plochej vyvýšeniny, ktorá je obkolesená závrtmi. Nadmorská výška: 647 m n. m.
Úzky vchod priepasti sa vytvoril na krížení dvoch na seba kolmých porúch smeru 30 - 210° a 120 - 300° a padá 2 m skokom na strmý suťový svah, ktorý sa zvažuje na juh. Prekonaním 3 m stupňa na konci úzkej chodby, vedúcej spod vstupnej priepasti na JV sa dá dostať do spodnej úrovne priepasti. Tú tvorí 3 m dlhá horizontálna chodba s výskytom sintrových nátekov a plastických sintov na stenách. Dno tvorí spevnená hlina, v západnom kúte suťovy kužeľ, komunikujúci s priestormi pod vstupnou priepasťou. Prípadné sondovacie práce pod m.b. 3 nemusia byť bezvýsledné, vzhľadom na zaujímavú tektonickú situáciu priepasti. Celková hĺbka je -5,4 m (dĺžka 13,12 m).

Malá jaskyňa nad Hučiacou (PP-53)
Asi 30 m povyše od známej jaskyne Zúgó (Hučiaca, PP-52) na západnom úpätí planiny (SV od Kunovej Teplice) sa nachádza vchod do úzkej, 6,2 m dlhej jaskyne, ktorá je pravdepodobne senilným výverom Hučiacej vyvieračky. Vchod (2,5 x 1,2 m) je situovaný do výraznej skalnej steny a je dobre viditeľný od jaskyne Zúgó. Nadmorská výška: 284 m n. m.
Na vchod sa napája aj previs dlhý 8 m a vysoký 4-5 m. Za vchodom pokračuje úzka chodba puklinovitého profilu s hlinito-kamenitou výplňou dna. Končí sa (zatiaľ) neprielezným zúžením. Erózne tvary neboli pozorované. Výzdoba sa nevyskytuje. Vstupné časti boli zväčšené mrazovým zvetrávaním. O jaskyni sa stručne zmieňuje M. ERDŐS (1984). Vo vzdialenosti asi 4 m od vchodu sa v päte brala nachádza ďalšia úzka kaverna. Z obidvoch jaskýň prúdi evidentný prievan, čo dokazuje prepojenie s priestormi jaskyne Zúgó.

Portálovitá priepasť (PP-61)
V prvom závrte na juh od horárne (teraz už poľovníckej chaty) Veľký vrch (Barkay, modrá turist. značka) sa nachádza impozantný vchod Portálovitej priepasti (v tom istom závrte sa nachádza aj vchod do 38 m hlbokej šachty Mínovej priepasti, PP-30). Nadmorská výška: 603 m n. m.
Západný svah závrtu, kde sa nachádza otvor priepasti je rozbrázdený mohutnou tektonickou poruchou smeru 335 - 155° (v podobe škrapmi ohraničeného žľabu), pozdĺž ktorej sa vyvinuli priestory priepasti. Roklinovitý vstup klesá po strmom hlinenom svahu do jaskynnej chodby so suťovitým dnom. Puklinovitá chodba vysoká 10 m je v polovici výšky predelená mohutným skalným blokom. Nižšie chodba padá cez dva väčšie balvany na dno priepasti v hĺbke -20,5 m (dĺžka polyg. ťahu je 31,35 m), tvorené suťou. Steny sú pokryté zvetralými sintrovými nátekmi. Ide o perspektívnu lokalitu, kde sa po rozsiahlejšich sondážnych prácach dajú očakávať nové priestory. Popísaná M. ERDŐSOM (1984).

Ochranárska jaskyňa (PP-62)
Jaskyňa opísaná tiež M. ERDŐSOM (1984) s nesprávne udávanou dĺžkou 6 m. Nachádza sa asi 140 ZSZ od Portálovitej priepasti (PP-61) v severnom svahu väčšieho závrtu. Oválny vchod leží v škrapoch neďaleko (ochranárskeho) chodníka smerujúceho k horárni Veľký vrch. Nadmorská výška: 617 m n. m.
Jaskyňa predstavuje nízku tunelovitú chodbu pokrytú zväčša humusom a dvoma kameňmi. Výzdoba sa vyskytuje len sporadicky (náteky, menšie stalaktity). Dĺžka jaskynnej chodby je 3,3 m.

Hlivákova priepasť (PP-151)
Priepasť bola preskúmaná členmi SK Badizer na základe informácií p. Hliváka, poľovníka zo Štítnika (J. Grego in verb., 1998). Na jeseň 1998 priepasť opäť lokalizovali a preskúmali jaskyniari z SK Badizer a Speleo - Rožňava (K. Cselényi, J. Grego, J. Stankovič, A. Jerg a Z. Jerg). Na tejto akcii bola objavená a preskúmaná dovtedy neznáma tzv. Horná chodba. Lokalitu sme komplet zdokumentovali o rok neskôr (Speleo - Rožňava a SK Drienka).
Priepasť leží v spodnej štvrtine západného svahu planiny pod Železnými vrátami, medzi Kunovou Teplicou a Štítnikom. Nachádza sa asi 1,4 km severne od jaskyne Zúgó (PP-52), v nadmorskej výške 415 m n. m.
Ústie 1,3 x 5 m vedie do pomerne priestrannej 15,5 m hlbokej puklinovitej šachty, vytvorenej na poruche SSZ - JJV (šírka: 1,5 - 2 m, dĺžka: 16 m). Na jej stenách sa nachádzajú staré, značne zvetralé sintrové náteky. Mierne klesajúce dno pokrýva hlina, suť a napadané drevo. Na SZ konci pukliny, 7 m nad dnom je okno 0,6 x 2 m, vedúce do 20 m dlhej meandrujúcej chodby. Chodba sa na konci zužuje a končí 6 m hlbokou neprieleznou (?) puklinou (zmerané olovnicou). Výzdoba je tvorená predovšetkým rôznofarebnými sintrovými nátekmi, drobnými stalaktitmi a pizolitmi. Dno je prevažne hlinité, silne zasedimentované. Celková dĺžka priepasťovitej jaskyne je 46 m. Veľká halda vegetáciou porastenej sutiny pred ústím, ako aj stopy v hornej chodbe svedčia o tom, že sa tu v minulosti realizovali výkopové práce.
L. B. Bartolomeides vo svojej monografii o Gemeri z rokov 1806 - 1808 sa okrem iného zmienil aj o existencii jaskyne s názvom "Trnava", ktorú lokalizoval v okolí Štítnika (LALKOVIČ 1997). V Základnej mape 1:10 000, l. č. 37 - 32 - 06 z roku 1990 je na úpätí planiny pod Hlivákovou priepasťou lesný porast (alebo pozemok, pasienky, lúka) s názvom Trnava (v katastri obce Štítnik). Na základe týchto údajov predpokladáme, že Hlivákova priepasť môže byť (čo ale nie je isté) Bartolomeidesom spomínaná jaskyňa "Trnava".

Prepadlisko pri Erike (PP-153)
Táto perspektívna lokalita leží pod Lipovým hrebeňom, asi 250 m západne od poľov. chaty Erika na lúke Ojtovány sár (Pozn.: Chata v minulom roku zhorela do tla, teraz tam stojí maringotka). Prepadlisko sa nachádza medzi závrtmi, asi 100 m na S od Poľovníckej jakyne (PP-23), v nadmorskej výške 546 m n. m.
Prepadlisko má tvar polovičného lievika s polomerom 5 m. Suťové dno strmo klesá pod 8 m širokú skalnú stienku, ktorá tvorí západné ohraničenie prepadliska. Spolu s 1 m vykopanou sondou je hlboké 4 m. Dno tvorí veľký balvanovitý zával. Perspektivitu lokality nám svojimi informáciami potvrdil aj J. Grego (in verb., 1998).

Prepadlisko nad Salankou (PP-154)
Najväčšie prepadlisko Plešiveckej planiny sa nachádza asi 1,4 km na JV od poľov. chaty Veľký vrch (Barkay), resp. 80 m východne od priepasti Veľká Salanka (PP-11), na temeni plytkého kopca, v nadmorskej výške 654 m n. m.
Ide o mohutné prepadlisko zhruba oválneho tvaru so šírkou 20 m a dĺžkou 60 m. Je orientované v smere S - J. Jeho ohraničenie tvoria strmé svahy a na viacerých miestach 3 - 4 m vysoké skalné steny. na dne rastú stromy. Na sev. okraji prepadliska je výrazný prepad lievikovitého tvaru s vonkajším priemerom 10 m, hlboký 5,5 m. Dno, tvoria veľké bloky. Ide o jediné perspektívne miesto tejto lokality, ktoré však vyžaduje veľmi náročné sondovanie.

Literatúra

ERDŐS, M., 1984: Zoznam preskúmaných jaskýň, priepastí a vyvieračiek Plešiveckej planiny v Slovenskom krase. Slovenský kras 22, pp. 187 - 212
JERG, Z., 1999: Identifikačné karty lokalít Plešiveckej planiny. Mnscr., Rožňava
MÁTÉ, T., JERG, Z., 1998 - 99: Technické denníky a denníky z akcií. Mnscr. Košice - Rožňava
LALKOVIČ, M., 1997: Krasové javy Slovenského krasu vo svetle súčasného poznania. Ochrana krasových javov a krasových území, Zborník referátov, Brzotín, pp. 12 - 21
Základná mapa SR 1:10 000, 1990: List č. 37 - 32 - 06. Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 4. obnovené vydanie

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Že by tie kamene niekto z tej trávy vyzbieral ?
Že by tie kamene niekto z tej trávy vyzbieral ?, foto: J. Psotka
zobrazení: 1065
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.