Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Prieskum svahov Plešiveckej planiny
Tibor Máté - Zoltán Jerg

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1895)

Je sobota ráno. Akosi sa mi nechce vstávať. Z predchádzajúcich akcií už viem, čo ma dnes čaká. Zase ideme na povrchovku do toho po...o svahu. Ale čo iné nám zostáva. Ak chceme vydať knižku o planine, dokumentáciu musíme dokončiť. Raňajky dáko nechutia. Horko-ťažko napchávame do seba zopár rožkov, ktoré zapíjame mliekom. Balíme švestky (okrem iného čiernu farbu, riedidlo a ručnú vŕtačku) a o chvíľu vyrážame. Vláčime sa do Kunovej Teplice a ideme hore úvozom asi do polovice svahu. Cestou stretávame hŕstku čiernych spoluobčanov, ktorí (ako každý deň) aj dnes idú "upratovať" už aj tak priveľmi preriedený lesný porast. Nakoľko majú svah určite dobre prechodený, hneď sa vypytujeme, či nevedia o dajakej jaskyni. Jeden z nich vraví, že raz našiel takú jaskyňu, že by sa do nej zmestilo 10 tankov a 20 tatroviek (!!!), ale že sa nedá ísť dnu, lebo vchod sa zavalil a on sa už ani nepamätá, kde vlastne je. Žeby to bol potomok A. T. Horáka? Opúšťame zanedbanú úvozovú cestu a obávaná akcia vo svahu sa môže začať...
Týmto príspevkom chceme nadviazať na článok J. Grega "Jaskyne svahov Plešiveckej planiny" publikovaný v Spravodaji SSS 1/1993. V rámci kompletizácie dokumentácie krasových javov PP sme počas roka 2000 uskutočnili niekoľko akcií do ťažko prístupných svahov planiny. Náročnosť takýchto akcií potvrdzuje aj fakt, že napr. Jaskyňu Železné vráta (PP-114) sme hľadali skoro pol dňa, pričom má obrovský vstupný portál 9 x 9 m viditeľný voľným okom z doliny Štítnika. Na týchto akciách sme doplnili chýbajúce údaje o starších lokalitách a zároveň sme ich aj všetky očíslovali. Novoobjavené jaskyne (celkovo 15 jaskýň) sme hneď zdokumentovali. Nakoľko svahy planiny patria ešte stále medzi najmenej preskúmané oblasti, je veľká pravdepodobnosť nájdenia ďalších lokalít. Jaskyne opísané v tomto príspevku boli lokalizované v období rokov 1998 až 2000.

Objavené jaskyne

ZÁPADNÝ SVAH PLANINY
VEĽKÝ PREVIS NAD ZÁVODOM (PP-212)
Jedná sa o najväčší previsový útvar planiny. Nachádza sa v západnom svahu planiny nad závodom SMZ v Kunovej Teplici. Prístup: Od spomínaného závodu treba vyšľapať cez lúčinu kolmo hore svahom na Kunovo - Teplický úvoz. Asi v 1/3 úvoz križuje prvý mohutný žľab. V tomto žľabe sa nachádza Veľký previs, približne 150 výškových metrov nad cestou, v strede žľabu. Výstup žľabom je náročný, v dolnej časti sú strmé svahy zarastené hustým krovím. Previs je situovaný už v lese, v nadmorskej výške 560 m n. m.
Previs tvorí asi 30 m dlhá a 10 - 14 m vysoká skalná stena, ktorá je kolmá na smer žľabu. Vlastný previs je široký 14 m a vhĺbený do masívu najviac 3 m. V južnom rohu na krížení porúch sa vytvorila mierne klesajúca krátka jaskynka. Výška stropu previsu je 6 - 7 m, jaskynka je nízka, s výškou max. 1,5 m. Dno vypĺňa suchá prachovitá hlina a menšie kamene. Previs je pozostatkom svahovými procesmi zdenudovanej jaskynnej dutiny, o čom svedčia mohutné zvetralé náteky na stenách.
KVAPLÍKOVÁ DIERA (PP-213)
Jaskyňa sa nachádza asi 15 m na SZ od Veľkého previsu, pod stenou toho istého skalného stupňa v nadmorskej výške 555 m n. m. Vchod (1,2 x 1 m) vedie do nízkej chodby, s dnom pokrytým suchou hlinou a kameňmi, ktorá sa po 3 m zužuje na sotva prieleznú puklinu a končí po 5 m od vchodu. Výzdoba sa vyskytuje v zadnej časti, kde sa nachádzajú dobre zachovalé náteky a stalaktity. Jaskyňa vznikla tektonickým poklesom okrajového brala.
JASKYŇA PYRAMÍDA (PP-214)
Približne 50 m na S od Kvaplíkovej diery bol lokalizovaný vchod do Jaskyne Pyramída, v nadmorskej výške 551 m n. m. Vchod do jaskyne dlhej 5,6 m tvorí 1 m vysoký stupeň na dne so šikmo klesajúcim dnom, ktoré cez úzke pukliny komunikuje s povrchom poniže vchodu. Šikmé dno klesá do extrémne úzkej plazivky a vyúsťuje do malej siene s rozmermi 2,5 x 2 m. Výzdobu reprezentujú len slabé náteky. Na veľkom balvane vo vchode sú zaujímavé drobné kryštáliky v tvare trojuholníka.
PLASTICKÁ JASKYŇA (PP-215)
Bola lokalizovaná asi 200 m na S od Gotickej jaskyne (PP-117) v nadmorskej výške 575 m n. m. v južnej stene nevýrazného zalesneného žľabu. Nízky vchod (1,3 x 0,3 m) pod malou skalnou stienkou klesá do horizontálnej, nízkej, no širokej chodby dlhej 5,8 m na dne s hlinou a kameňmi. V jednom mieste sa vyskytuje podlahový sinter. Na stenách a strope je bohatý výskyt plastického sintra. Na konci jaskyne na dvoch miestach sa nachádzajú iniciály L. V. (???). Pred jaskyňou je malé plató.
SMRADĽAVÁ DIERA (PP-216)
Približne 35 m pod Plastickou jaskyňou sme v nadmorskej výške 540 m n. m. lokalizovali ďalšiu jaskyňu, pomenovanú podľa intenzívneho zápachu v jej priestoroch počas dokumentácie. Vchod pod malou stienkou v krovinatom poraste ústi do dutiny s nízkym stropom. Popri západnej stene dutiny je výška stropu od 1,5 - 2 m. Dno pokrýva hlina a suť. Jaskyňa je dlhá 5 m, bez výzdoby.
JASKYŇA V SEDIELKU (PP-217)
Nachádza sa asi 150 m severne od Plastickej jaskyne v nadmorskej výške 642 m n. m., tesne pod okrajom planiny, južne od mohutných skalnatých žľabov, ktoré sa tiahnu spod Ostrého vŕška (775 m n. m.). Nízky vchod klesá do puklinovitej chodby vyplnenej suťou. Hneď za vchodom sa na hlavnú puklinu priečne napája ďalšia puklina so stúpajúcim dnom, kde sme počas dokumentácie evidovali Podkovára malého. Jaskyňa ja dlhá 3 m a je bez výzdoby.
SKRYTÁ DIERA (PP-221)
Jaskyňu sme lokalizovali asi 50 m na JV od Gotickej jaskyne (PP-117) v nadmorskej výške 617 m n. m. pod nevysokou, asi 20 m dlhou skalnou stenou. Vchod je dokonale maskovaný pri prístupe z dola malým suťovým kužeľom, ktorý zneviditelňuje otvor aj z malej vzdialenosti. Nízky vchod (1,5 x 0,3 m) vyúsťuje do oválnej dutiny s nízkym stropom. Dno je rovné so suchou hlinou. Je bez výzdoby. V jaskyni sme našli starú motyku. Celková dĺžka je 3 m.
FAKĽOVÁ JASKYŇA (PP-222)
Vchod tejto významnejšej jaskyne sa nachádza približne 150 m na S od Gotickej jaskyne (PP-117), v skalistom, severnom hrebeni prvého žľabu (susediaci so žľabom Bielej diery PP-118). Úzky vchod pod 4 m stenou hrebeňa sa otvára 100 výškových metrov pod hranou planiny v nadmorskej výške 595 m n. m. Na malej plošinke pred vchodom rastie niekoľko stromov, ktoré sa dobre vynímajú v okolitom lúčno-krovinatom poraste. Vstupná chodba klesajúca od vchodu s rozmermi 0,3 x 2,5 m vyúsťuje cez menší stupeň do vysokej (3,5 m), pohodlnej chodby dlhej 6 m. Puklinovitá chodba je vyplnená suťou, ktorá klesá k zasintrovanej plazivke, širokej len 0,3 m. Za ňou sa napája užšia chodba dlhá 4 m pokračujúca 2 m puklinou na záver jaskyne. Steny jaskyne sú biele, pokryté suchými sintrami a menšími stalaktitmi. Dno vypĺňajú kamene a suť, na jednom mieste (pri plazivke) podlahový sinter. Dĺžka priestorov jaskyne je 17,1 m. Pravdepodobne má gravitačný pôvod. Jaskyňa dostala svoje pomenovanie podľa starej fakle, nájdenej pred vchodom, ktorú tu zanechali predchádzajúci návštevníci.
***
...Zase som spadol. Už ani neviem koľkýkrát. "Chodiť" po takomto svahu veru nie je sranda. Všade suťoviská, žľaby a krovie. Občas sa doslova plazíme, menšie skalné steny riskantne preliezame voľne, aby sme sa dostali ďalej. Na jednom mieste to skúša Tibor. Zrazu sa mu pošmykne noha a nasleduje 3,5 m pád rovno do krovia. Okrem zopár škrabancov a modrín sa mu dokopy nič nestalo. Oprášil sa a ideme ďalej.
Dokumentácia nám ide vcelku dobre. Jožove jaskyne sme našli bez väčších problémov. Až na jednu, 3,5 m dlhú Bielu dieru (PP-118). Už nachádzame šiestu novú jaskyňu, ale tú malú "blbodieru" nie a nie nájsť. Nech ju porazí! Teraz sa kvôli jednej diere musíme trepať do svahu ešte raz.
Vo vchode Lanej jaskyne (PP-136) sme natrafili na diviaka aj s malými! No zbohom. Tak to nám ešte chýbalo, aby nás "zožral" diviak. Okamžite sme povyskakovali na najbližší strom. Našťastie odfrčal kdesi do svahu a tým sa nám naskytla príležitosť jaskyňu zdokumentovať. Kým Attila dôkladne pozoroval okolie zo stromu (čo keď sa diviak vráti?), my sme zatiaľ jaskyňu v rekordne krátkom čase zdokumentovali. Ešte zopár exkluzívnych záberov malých diviačikov a okamžite sme mazali preč. Nechýbalo veľa a mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Predstavte si pohľad, ako sa na Vás z jaskyne rúti rozzúrený diviak. Tým sa však naše trápenie ešte neskončilo...

SEVERO-ZÁPADNÝ SVAH PLANINY
ĽADOVÁ DIERA (PP-186)
Nachádza sa približne 100 m od vyústenia úvozu zo Štítnika po severo-západnej časti planiny, asi 10 m pod hranou planiny v skupine menších, rozrušených skál, v nadmorskej výške 674 m n. m. Trojuholníkový vchod (1 x 0,7 m) klesá do úzkej meandrovitej chodby s výškou 2 m. Pri dne sa steny chodby rozširujú do strany. Dno vypĺňa suchá prachovitá hlina premiešaná s kamennou drťou. Výzdoba sa vyskytuje len v podobe slabých nátekov. Dĺžka jaskyne je 4,2 m.
ZIMNÁ JASKYŇA (PP-187)
Previsovitý vchod jaskyne sa nachádza asi 50 m JZ od Ľadovej diery v nadmorskej výške 650 m n. m. a asi 10 m nad Štítnickým úvozom pod malou skalnou terasou. Previs má šírku 2,5 m a postupne sa smerom dnu zužuje až na nízky prielez (1 x 0,4 m), za ktorým sa napája priečna chodba, vzniknutá gravitačným poklesom svahu. Výška chodby je 2 - 3 m, šírka max. 1 m. Dno jaskyne je vyplnené hlinou a kameňmi. Jaskyňa na severnom konci komunikuje s povrchom. Celková dĺžka je 9 m.
NÁHODNÁ JASKYŇA (PP-206)
Krátku jaskyňu (3 m) so širokým vchodom sme lokalizovali asi 15 m severne od Ľadovej diery v nadmorskej výške 675 m n. m. Výška stropu nepresahuje 0,7 m, dno je prachovité. Je bez výzdoby.
SKALNÁ DIERA (PP-209)
Nachádza sa asi 5 m nad skalnou terasou, pod ktorou sa nachádza Zimná jaskyňa. Vchod sa otvára v nadmorskej výške 668 m n. m. a je prístupný po vylezení asi 5 m vysokej skalnej steny. Pred vchodom je len úzka polica zarastená krovím, ktoré jaskyňu maskuje. Chodba s dĺžkou 3 m so skalným dnom vznikla pravdepodobne vypadávaním materiálu po vrstevnej ploche so sklonom 40°. Steny sú holé, bez výzdoby, zvhlčené presakujúcimi atmosfirickými vodami pozdĺž puklín.
VŠIA DIERA (PP-207)
Na túto jaskyňu nás upozornil V. Kóňa s tým, že pri Blšej jaskyni (PP-148) sa má nachádzať ďalšia plazivkovitá jaskynka. Osamotený bralný útes s týmito jaskyňami sa nachádza asi 700 m na S od oblasti jaskýň pri Štítnickom úvoze (Ľadová d....), medzi kótami 756 m a 733,5. Jej vchod je situovaný asi 10 m na SV od Blšej jaskyne v nadmorskej výške 712 m n. m. a ústi do plazivkovitej chodby dlhej 7 m. Na konci stúpa ku nepreskúmanému záveru. Dno je prachovité a nesie stopy po obývaní lesnou zverou (líšky ?). Výzdoba sa obmedzuje na slabé náteky. Obe jaskyne vznikli plošným gravitačným poklesnutím svahu smerom k JZ.
***
...Ponáhľať vo svahu sa veru neoplatí. Keď som chcel krížom prejsť cez suťové more, pošmykol som sa. V zlomku sekundy som zaregistroval, že vedľa mňa stojí nejaký tenký strom a okamžite som sa ho chytil jednou rukov, aby som tak zabránil pádu. Aj tak som spadol, lebo som ten "strom" okamžite aj pustil. Musel som, lebo to nebol strom ale 3 cm hrubá stopka šípky s 2 cm dlhými tŕňmi! Mal som síce rukavice, ale stisk mojej ľavej ruky bol prisilný. Nuž čo. Aspoň nedostanem reumu. Ale nadával som fest.

OSTATNÉ JASKYNE
JASKYŇA V LOME PLEŠIVEC (PP-204)
Na najjužnejšom cípe Plešiveckej planiny sa nachádza opustený lom zvaný Čepkov (SV od Plešivca), v ktorom sme lokalizovali krátku jaskyňu vytvorenú v labilných brekciách pozdĺž pukliny VJV-ZSZ. Jej otvor je situovaný do V steny lomu. Úzka chodba stúpa do vzdialenosti 3 m, kde sa neprielezne zužuje. Ojedinele sa vyskytuje kryštalická výzdoba.
VÝMRAZOVÁ JASKYŇA (PP-210)
Nachádza sa v SV svahu Plešiveckej planiny, SV od kóty 802 m - Červený kopec, v nadmorskej výške 692 m n. m., na úpätí asi 20 m vysokej skalnej steny (s krkavčím hniezdom), z ktorej je pekný výhľad do Rožňavskej kotliny. Pomerne veľký vchod má charakter previsu s dĺžkou 5 m a výškou 2,5 m. Chodba jaskyne dlhá 4 m vznikla odrobovaním materiálu po vrstevných plochách a mrazovým zvetrávaním. Výzdoba sa nevyskytuje, dno je tvorené červenou hlinou a kameňmi.

Záver

Večer sedím pri stole - píšem denník a obávam sa toho najhoršieho. Komáre neboli, kliešťa som nenašiel, ale aj tak som akýsi nesvoj. Sem-tam sa poškrabem. To je ešte v norme. Ale o polnoci sa škrabem každých päť minút. A je to tu! Zase ma napadli trombikuly. Ten, kto bol aspoň raz vo svahoch Slovenského krasu (s výnimkou zimy a neskorej jesene) určite vie o čom hovorím. Akcia vo svahu tiež nebola sranda ale ozajstné utrpenie len teraz začína...škrab, škrab...

Literatúra:

GREGO, J., 1993: Jaskyne svahov Plešiveckej planiny. Spravodaj SSS, 24, 1, Liptovský Mikuláš, pp. 4-12.
MÁTÉ, T. - JERG, Z. - JERG, A., 1998-2000: Denníky z akcií + TD z rokov 1998 až 2000. Manuskript, Košice - Rožňava.

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Začiatok Kryštálovej chodby
Začiatok Kryštálovej chodby, foto: V. Papáč
zobrazení: 1148
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.