Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Holubia priepasť (Horný vrch) vo vzťahu k svahovým vertikálam v Slovenskom krase

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1670)

V roku 1997 sme sa s Máťom Horčíkom v Hrhovskej krčme dopočuli o zabudnutých zaujímavých lokalitách na Hornom vrchu. Bližších informácií okrem nejasnej lokalizácie však nebolo a tak sme sa venovali iným podcelkom v krase. Keď sa začalo stmievať nad Dolným vrchom a Veľkým Paklánom, a hrozila búrka vyhlásením tzv. chráneného ložiskového územia, čo by znamenalo rozsudok smrti nad týmito skvostami v Turnianskej kotline, stretli sa naše cesty s obetavými Hrhovčanmi, ktorí si spomenuli na viacero jaskyniarsky zaujímavých miest na južnom svahu Horného vrchu. Holubia priepasť sa pritrafila nečakane pri ich preverovaní a príjemne nás všetkých prekvapila.
História objavu

Je krátka a "história" je vari i príliš vznešeným slovkom. Pred cca štvrťstoročím si dobrý znalec okolitého terénu hrhovčan p. Emil Mihálik, s ktorým nás zoznámil strarosta obce Hrhov Tibor Izsák, všimol akúsi dieru priamo v masíve Holubej skaly, ktorá by nás, reku, mohla zaujímať. A tak, 21. 1. 2001, keď sme si na odporúčanie oboch pánov obzreli podľa pôvodnej dohody jedno zaujímavé miesto vo svahu planiny, vybrali sme sa k impozantnej Holubej skale oživiť spomienky p. Mihálika. Keď sme si o 9:50 zastali oddýchnuť na plateau pod Holubou, vyriekol som vetu, po ktorej Bäbä (Maťo Gaško) vyvrátil oči k nebu, lebo zvyčajne zaváňala objavom: "Idem na povrchovku". Už o 9:55 som zaručal smerom k nemu i Jožovi Psotkovi, aby dobehli aj s čelovkou. Našiel som novú dieru! Za pár minút som jej aj dal meno - Holubia priepasť. Objavná perforácia v stene žľabu mala rozmery 0,15 x 0,1 m a ledva sa tam vopchala päsť s kameňom, ktorý padal nehlboko, ale padal a čelovka ukazovala neznáme priestory. Ručne sme spolu s Bäbäm, a Jožim odvalili časti zvetranej steny a puklinu zväšili na 0,3 x 0,1 m. Otvor bol neprielezný - situácia vyžadovala náradie. 27. 1. 2001 som bol v časovej tiesni, ale vďaka spoluobjaviteľskému tímu: Bäbä Gaško, Ferä Horčík, Vladmän Papáč, JožäČar Psotka a p. Emil Mihálik, s ktorými sme sa vyslovene vrhli na dieru, som si mohol o 11:50 vychutnať prvozlez a o 12:06 už trieliť dolu žľabom, aby som za 15 minút dobehol na autobus pri Hrhovských rybníkoch. V diere zatiaľ pracoval [knieža] Vlad, ktorý rozširoval dovtedy neprielezné pokračovanie, aby ho vzápätí, ako prvý, pokoril. Objavili sme celkom pozoruhodnú jaskynku. 8. 2. 2001 na lokalitu nabehla klasická dokumentačná partia: autor tohto článku a Máťa Horčík, ktorí jaskyňu zamerali, zdokumentovali, prepojili vstupnú šachtičku zavalenú zvetralinami s dómovitou sieňou a konštatovali sklamanie pokiaľ ide o perspektivitu jaskyne.
Mimochodom, dieru p. Mihálika sme na 1. akcii (21. 1.) nenašli, aj keď sme preliezli celú ním označenú časť Holubej skaly a skromný Bäbä, "fujurás, resp. hegyi-tóth" a expert na voľné lezenie, povestný opakovaním výroku "daj cucnuť", sa trúsil až do značne exponovaných partií tohto mohutného vápencového útesu, odkiaľ si, podľa povesti, vojaci uhorského kráľa Bela IV. naznášali vajec skalných holubov (IZSÁK 2001, in verb.).

Poznámky ku administratíve, geológii a geomorfológii okolia priepasti

Lokalita spadá do cca centra katastrálneho územia obce Hrhov (ZM 10 37-41-11) v okrese Rožňava v Košickom kraji.
Priepasť sa vytvorila v masívnych svetlosivých wettersteinských vápencoch ladinsko-kordevolského veku v rifovom komplexe centrálnej časti planiny Horný vrch (auct. MELLO 1996). Lokalita je situovaná v nadmorskej výške A2*/510 m n. m., v cca hornej tretine južného svahu planiny, resp., sensu LIŠKA (1990, pp. 50, 51): v strmej, erózno-denudačnej vápencovej stráni so sklonom vyše 30°, ktorá tvorí transportný úsek s výstupom materskej horniny. Samotný objaviteľský lokus bol nájdený v sčasti deštruovanej stene žľabu.
Žľaby podľa LIŠKU (1990, p. 51) rozčleňujú tieto stráne a samotné sú najčastejšími cestami transportu sutí z vyšších polôh. Ich vek je kvartérny; podľa LOŽEKA (in LIŠKA 1990, p. 62) sa vytvárali v strednom pleistocéne na tektonicky predisponovaných miestach. Nakoľko plnia/plnili žľaby hydrologickú funkciu je otázne, ale niektoré minimálne sezónne koncentrujú/koncentrovali vody počas meteorologicko-hydrologických maxím (napr. topenie snehu, prietrže mračien, dlhodobé výdatné zrážky), čo bolo už napokon viackrát v Slovenskom krase registrované. Takéto sezónne toky mohli, mimochodom, ovplyvniť speleogenézu jaskýň vo svahoch i keď v prípade Holubej priepasti to nepredpokladám.
Výskyt priepastí vo svahoch planín je abundančne, v pomere k známym vertikálam v Slovenskom krase, veľmi nízky, nehovoriac už o polohách v žľaboch. Priepastí sa pravdepodobne v svahoch vyvíja menej, hoci treba zdôrazniť, že svahy planín sú najmenej preskúmané a že ústia mnohých svahových vertikál môžu byť prekryté suťovými plášťami - predovšetkým práve v žľaboch. Pokiaľ ide o Horný vrch sensu stricto (vyjmúc masív Drieňovca, Borčiansku planinu a Borčiansku brázdu), podľa mojich vedomostí sa v južnom svahu planiny nachádza 7 a v jej severnom svahu 4 vertikálne jaskyne; spolu teda 11.
*A2: nadm výška odčítaná zo ZM 10.

Morfológia a výplň priepasti

Jaskyňu tvorí rozmerovo málo presvetlená, v smere SV/JZ pretiahnutá priepasťovitá kaverna s meandrovitým zvlnením stien, ktorá sa približne kolmo na žľab ukláňa do širšej bázy Holubej skaly.
Umelo rozšírený vchod má v náryse tvar rovnoramenného trojuholníka s parametrami 0,7 x 0,25 m (v x š) a prechádza do vstupnej šachtičky, cca 2,8 m hlbokej, ktorá po odstránení závalu M. Horčíkom komunikuje s nižšie položenými priestormi. Pri strope úzkej (0,3 - 0,5 m) dominantnej poruchy je možné prejsť k zasintrovanej prepážke, ktorou je puklina, v týchto miestach extrémne zúžená, predelená. Severovýchodnejší otvor bol umelo rozšírený na 0,2 m no napriek tomu je stále extrémne úzky a môže spôsobovať problémy. Pozdĺž predisponujúcej poruchy sa ním dá zostúpiť do dominanty priepasti - relatívne vysokej uzavretej siene s rozmermi (1,2 /š/ x 3 /d/ x 4,5 m /v/).
Výplň - dno - tvorí sčasti odkorodovaná suť rôznej frakcie, od kamenistej, cez balvanitú (zasintrovanú) na dne a drobnozrnný viac-menej suchý hlinitý sediment. Chemogénnu výplň reprezentujú hojné, dobre vyvinuté pizolitické formy na stenách v celej priepasti, stalaktity (až 0,3 m), sintrové náteky a záclony - všetko v odtieni hnede a okru. Jaskyňa je vlhká, avšak nie mokrá. Bez výraznej cirkulácie vzduchu. Priepasť je klasicky zleziteľná.
Polygónový ťah dosiahol dĺžku 15,32 m pri denivelácii 5,93 m.

Náčrt predpokladanej genézy priepasti

Vznik jaskyne predisponovala nevýrazná vertikálna porucha smeru 210°/30°, ktorá má charakter rozsadliny vytvorenej horizontálnym gravitačným posunom svahovej kryhy, pričom vo svojom priebehu preráža, resp. napája sa na svahový žľab. Na povrchu je vysledovateľná aj niekoľko desiatok metrov opačným smerom. Celkový habitus priepasti modelovali dominantne korózne procesy v dôsledku pôsobenia vertikálne cirkulujúcich atmosferických vôd, ktoré výrazne rozšírili svahovú diskontinuitu, a nakoniec prispeli aj procesy rútenia i akumlácie rezíduí rútenia. V čase zameriavanie jaskyne bola roztopená v širokom okolí snehová pokrývka a z mnohých puklín v jaskyni kvapkala voda prestupujúca masívom. V zmysle BELLU (1994) Považujem jaskyňu za korózny genetický typ jaskynných priestorov.
V tejto súvislosti by som rád nepriamo citoval výrok Peťa Holúbeka v jednom našom rozhovore (24. 1. 2001), že teórie [genézy jaskýň] majú síce svoj zmysel, ale jedinečnosť a zložitosť týchto procesov i okolností hovoria, aby sme sa na vznik jaskýň pozerali skôr srdcom. Cítim to takisto, i keď vyššienapísané riadky svedčia o neustálej snahe človeka hľadať vysvetlenia, vyslovovať predpoklady, hoci s rizikom, že ich raz zmetie zo stola čas, či ľudia. K pravdám sa ale často dá dostať vyvrátením predpokladov. V tomto zmysle považujem úvahy o speleogenéze za zmysluplné a inšpirujúce.

Záver

Holubia priepasť je ďalšou z veľmi mála planinových svahových vertikálnych jaskýň v Slovenskom krase. Obohacuje monotónny svah planiny minimálne svojou atypickou expozíciou a nenápadnou, skromnou krásou.

Použitá literatúra

BELLA, P. (1994): Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát. In: Slovesnký kras, XXXII, SMOPaJ Liptovský Mikuláš/ROSA Žilina, Žilina, pp. 3-22
LIŠKA, M. (1990): Geomorfologické pomery CHKO Slovenský kras. Záverečná správa tematickej úlohy č. VI.-5-5-01-02, ÚŠOP Liptovský Mikuláš/SROP Bratislava, Bratislava, pp. 80 + prílohy a mapy
MELLO, J. et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1: 50 000. Regionálne geologické mapy Slovenska. Geologická služba SR, Bratislava. Mapa.

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Stupne, skoky ...
Stupne, skoky ... , foto: M. Miškov
zobrazení: 1190
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.