Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Nové objavy na Plešiveckej planine
Zoltán Jerg - Attila Jerg - Tibor Máté

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1719)

Týmto príspevkom chceme nadviazať na naše predchádzajúce články, kde sme popisovali nové lokality Plešiveckej planiny. V rokoch 1998 - 2000 sme sa intenzívne venovali o. i. aj aktualizácii Základnej mapy 1 : 10 000, kde sme dokreslili chýbajúce cesty, závrty a samozrejme všetky lokality. Zakreslili sme sem aj novú hranicu gombaseckého kameňolomu, keďže sa za posledných cca 10 rokov hranica dobývacieho priestoru posunula smerom do vnútrozemia planiny o 150 až 200 m a v súčasnosti sa tu ťažia dokonca už aj závrty !!! Takáto obnovená mapa bude súčasťou aj pripravovaného Atlasu jaskýň Plešiveckej planiny. Na niektorých povrchových akciách sme boli poriadne prekvapení, keď v známych a v minulostiach už viackrát preskúmaných oblastiach sme natrafili na ďalšie nové lokality...
Do tohto príspevku sme zaradili sedem lokalít, objavených v rokoch 1999 - 2000 a jednu staršiu lokalitu, kde sme prenikli do nového priestoru.
Popisy lokalít

Priepasť na hrane (PP-81)
Táto, pôvodne 7 m hlboká priepasť sa nachádza na západnom okraji planiny, asi 350 m na JJZ od vyústenia kunovo-teplického úvozu. Hranaté ústie 2 x 2,5 m je situované v SZ svahu väčšieho, plytkého závrtu, asi 40 m od hrany planiny, resp. 200 m na SSV od kóty 551 m. Nadmorská výška: 552 m n. m.
Priepasť objavili v roku 1984 dr. Liška a Dr. Mitter. Ešte v tom istom roku ju preskúmal a zdokumentoval P. Mitter (1985, 1988).
My sme ju prvýkrát lokalizovali a preskúmali dňa 2. 1. 1998. Pod stenu klesajúce, zasutené dno v hĺbke -7 m sa nám javilo celkom perspektívne. Na akcii dňa 15. 9. 1999 pod vedením S. Mátého sme toto miesto prekopali a cez plazivku postúpili 6 m do malej sienky s komínom a hlinitým dnom. Z množstva kostí a lebiek (tiež parohov) vyskytujúcich sa na tomto mieste vyplýva, že v priepasti skončilo svoj život niekoľko divých zvierat (azda zasutením závalu v prístupovej plazivke).

Priepasť Komín (PP-192)
Lokalitu zaregistroval A. Jerg dňa 28. 12. 1997 v závrte, len niekoľko metrov povyše Dymovej jaskyne (PP-87). V zime 1999 si tu S. Máté všimol výduch, ktorý bol rozhodujúci pri zahájení prác na tejto lokalite. Mysleli sme si, že medzi jaskyňou a nádejnou depresiou by mohol byť nejaký priestor. Toto sa potvrdilo dňa 11. 4. 1999 vykopaním metrovej sondy v škrapovitom ústí budúcej priepasti.
Ústie osmičkového tvaru 1 x 0,45 m sa nachádza v oválne vymytom škrape (jedno z najkrajších ústí na planine) asi 6 m nad Dymovou jaskyňou. Jaskyňa sa nachádza v severnom svahu skalnatej dolinky, tvorenej troma závrtmi, približne 300 m na JZ od Zákrutovej priepasti (PP-49). Nadmorská výška: 563 m n. m.
Úzka 5 m hlboká vstupná puklina (SV - JZ) sa smerom na JV rozširuje do menšej siene s rozmermi 1,5 x 3 x 3 m. Mierne klesajúce dno pokrýva hlina a napadané kamene. Výzdobu tvoria hrubé náteky bieleho plastického sintra a zopár stalaktitov. Komín v strope sienky vedie až k povrchu. Celková hĺbka je -7 m. Je neprielezne prepojená s Dymovou jaskyňou.

Okienková jaskyňa (PP-198)
Jaskyňa sa nachádza 100 m západne od frekventovanej lesnej cesty, vedúcej od vidovského úvozu na lúku Veľká Vasbánya, resp. na lúku Hatoskút (Šesť studní). Nenápadný vchod 0,5 x 1 m je situovaný na južnom úpätí 2 m hlbokého prepadliska 9 x 7 m, ktoré sa nachádza v SZ svahu závrtovej dolinky, 230 m na SSZ od kóty 532 m. Nadmorská výška: 528 m n. m.
Jaskyňu tvorí nízka, mierne stúpajúca plazivkovitá chodba, ktorá sa po 4,5 m zúži na 0,45 m a po 7 m končí v závale prepadliska. Výrazný prepad v južnej časti prepadliska presne kopíruje priebeh jaskyne pod ním. Od prepadliska je oddelená 1 m mocnou vrstvou závalu. Ide o prípad kedy sa strop krasovej dutiny vyúsťujúcej na povrch chodbou pozdĺž generálnej pukliny prepadol a vznikol tak akýsi priechod medzi závalom. V jaskyni sa vyskytujú pavúky - hlavne križiaky z rodu Meta. (Gulička 1975).

Zabudnutá jaskyňa (PP-199)
Aj napriek tomu, že sa jedná o malú bezvýznamnú lokalitu, jej história je veľmi zaujímavá. Pri vchode je ešte stále dobre viditeľné staré červené číslo 32 (číslovanie V. Lysenka z Krasovej sekcie SNM Praha), z čoho vyplýva, že bola objavená v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Poloha tejto jaskynky je zaznačená aj na povrchovej mape J. Procházku z roku 1976, avšak bez čísla a názvu. Neskôr sa na túto lokalitu akosi pozabudlo, pretože nefiguruje ani v jednom zo súpisov M. Erdősa, ani J. Grega. Pritom leží v tesnej blízkosti frekventovanej žltej turistickej značky.
Lokalitu sme znovu-objavili a zdokumentovali v roku 1999. Nachádza sa 660 m južne od Lastovičej diery (PP-05), resp. 215 m na ZJZ od kóty 663 m. Vchod 1,5 x 0,5 m je situovaný pod 2 m vysokou skalnou stenou, tesne pod SSZ hranou mohutného lúčnatého závrtu, asi 30 m východne od žltej turistickej značky. Nadmorská výška: 656 m n. m.
Vchod vedie do nízkej, mierne klesajúcej plazivkovitej chodby, ktorá po 3,5 m končí. Dno tvorí lístie a humus. Je bez výzdoby.

Priepasť bratrancov (PP-200)
Počas povrchového prieskumu (v rámci dokumentačnej akcie) východnej časti planiny bola dňa 28. 10. 1999 T. Mátém lokalizovaná úzka puklina s nevyjasneným pokračovaním do hĺbky, situovaná v severnej strane menšieho závrtu. O tri dni nato, dňa 31. 10. 1999 sme pred neprielezným vchodom pukliny vykopali cca 1,5 m hlbokú sondu. Odkryli sme tak pokračovanie pukliny, ktorá v týchto miestach je široká len asi 0,35 m. Vchod novej priepasti sme pomocou sekáča a kladiva rozšírili v rohu tejto pukliny.
Priepasť sa nachádza tesne nad dnom plochého, v dolnej časti lúčnatého závrtu asi 250 m na SV od Priepasti pod čerešňou (PP-51), resp. 150 m na SZ od kóty 674 m vo východnej časti planiny ("nad Brzotínom"). Nadmorská výška: 664 m n. m.
Extrémne úzka vstupná puklina vyúsťuje z boku do 12 m hlbokého stupňa. V hornej časti značne úzke (0,4 m) a kompaktné steny dutiny sa smerom nadol rozširujú (3 m) do podzemnej siene predĺženej v smere hlavnej pukliny V - Z, kde smerom dohora stúpa hlinou vyplnená chodba, ku koncu s rozrušenými stenami a krátkym výbežkom k JV. Dno tu tvoria väčšie balvany zrútené zo stropu na krížení smerov tektonických porúch. Na opačnú stranu dno siene strmo klesá a cez 4 m stupeň padá na šikmé dno koncovej puklinovej chodby v hĺbke -21,2 m. Dno tvorí zával. Výzdoba sa v priepasti vyskytuje len ojedinele, podobe nátekov a menších stalaktitov. Keďže smer generálnej poruchy je kolmý na sklon svahu závrtu, možno predpokladať, že pri vzniku zohralo významnú úlohu gravitačné "odsadnutie" závrtu.

Priepasť Humus (PP-201)
Otvorený vchod tejto lokality bol nájdený T. Mátém dňa 23. 10. 1999. Pri prieskume bol neskôr Z. Jergom prekopaný prechod hlbšie, za nepríjemnú vstupnú plazivku.
Nachádza sa v SV stene veľkého závrtu (na dne s kótou 517 m) južnej časti planiny, cca 200 m na SV od Zbojníckej priepasťovitej jaskyne (PP-20). Depresia s lokalitou je umiestnená asi v strede závrtu na okraji mohutných škrapov. Nadmorská výška: 536 m n. m.
Priepasťovitá jaskyňa predstavuje šikmo uklonenú poruchu (sklon 40°) v úvode so vstupnou plazivkou, ktorá je vysoká len 0,35 m. Dno je vyplnené výkalmi neznámeho zvieraťa (názov jaskyne vznikol práve pri plazení sa týmito časťami). Plazivka vyúsťuje v strope asi 3 m vysokej sienky s rozmermi 2,5 x 4 m. Na stenách sa nachádzajú sintrové kôry hnedej farby a tiež zvláštny kvapľový útvar (nátek) bielej farby podobný dutým útvarom v priepasti Zombor (PP-04). Dno dva metre hlbokého stupňa v rohu sienky pokračuje do neprieleznej, perspektívnej plazivky záveru jaskyne.
Nakopené kamene pred vchodom jaskyne svedčia o tom, že sa tu v minulosti už pokúšal niekto sondovať.

Priepasť Žumpa (PP-205)
Dňa 27. 2. 2000 bola A. Jergom objavená v južnej časti planiny iniciálna depresia s priemerom 4 m a hĺbkou -1,5 m. Výduchy v snehu na dne depresie len podporili ďalší prieskum tejto zaujímavej lokality, ktorej polohu sme doteraz akosi prehliadli, keďže sa nachádza v tesnej blízkosti lesnej cesty pri vidovskom závoze. Objaviteľ v priebehu dvoch akcií (dňa 5. 3. a 7. 3. 2000) depresiu prekopal a tým pripravil na prieskum dňa 9. 3. 2000. Dôsledkom silného topenia sa snehu v priebehu prieskumnej akcie, blato v priepasti doslova tieklo, takže sme názov "Žumpa" jednoznačne odsúhlasili.
Úzke puklinovité ústie sa otvára na dne lievikovitej depresie, 130 m na Z od vyústenia vidovského úvozu na planinu. Nachádza sa pri dolnom konci asi 100 m dlhej závrtovej doliny, resp. asi 10 m od západnej hrany závrtu. Tesne vedľa vchodu je plošina (milier) na pálenie uhlia, z ktorej nánosy sa vyskytujú tak v depresii, ako aj na dne priepasti. Či s týmto milierom súvisí aj zachovalá keramická nádoba nájdená v hĺbke 0,3 m pod zemou v sonde priepasti, nevieme. Nadmorská výška ústia je 492 m n. m., čím je táto priepasť druhou najnižšie položenou lokalitou na povrchu planiny.
Priepasť pozostáva z jednej puklinovitej šachty, ktorej úvodné časti sú extrémne úzke. Smerom dole sa priepasť mierne rozširuje a cez dve malé hlinené plošinky padá až na dno v hĺbke -19,4 m. Silné nánosy hliny na stenách ako aj na dne sa priplavili z dolinky, v ktorej je priepasť centricky umiestnená. Má korózny charakter.

Storočné prepadlisko (PP-208)
Lokalita bola objavená a hneď aj zdokumentovaná T. Mátém a Z. Jergom 24. 4. 2000 počas povrchového prieskumu. Nachádza sa v strednej časti planiny, juhozápadne od Babičovej poľovníckej chaty (nad cisternou), resp. 200 m na JV od Ľudskej priepasti (PP-143). Nachádza sa na SZ hrane (už vo svahu plytkej vyvýšeniny medzi závrtmi) menšieho závrtu, vo veľmi hustom, nepriehľadnom krovinatom poraste. Na J okraji prepadliska rastie divá hruška. Nadmorská výška: 697 m n. m.
Prepadlisko má zhruba obdĺžnikovitý pôdorys s rozmermi 5 x 3 m a jeho ohraničenie tvoria 2 - 3 m vysoké skalné stienky (silne rozrušené) a z južnej strany plytký suťový svah. Dno tvorí balvanovitý zával. Ide o perspektívnu lokalitu, ktorá však vyžaduje náročné sondovanie. Okolie prepadliska je zarastené hustým krovím (hlavne drienka, lieska, borievky a pod.), preto sa ťažko lokalizuje.

Literatúra

GREGO, J., 1989-1994: Identifikačné karty lokalít PP-81, PP-87. Manuskript, archív autora, Rožňava.
GULIČKA, J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slovenský kras, 13, Martin, pp. 37-85.
JERG, Z., JERG, A., MÁTÉ, T., 1991-2000: Technické denníky a osobné denníky z akcií 1991-2000, Manuskript, archívy autorov, Rožňava - Košice.
JERG, Z., 1999: Identifikačné karty lokalít PP-81, PP-192, PP-198, PP-199, PP-200, PP-201. Manuskript, archív autora, Rožňava.
LEŠINSKÝ, G., 1999a: Poznámky k jaskyniarčeniu v Slovenskom krase v zimnom období s dôrazom na pozorovanie "výduchov". Spravodaj SSS, 30, 4, Liptovský Mikuláš, pp. 30-34.
MITTER, P., 1985: Speleologický výskum krasových javov Plešivskej planiny vo vzťahu k ich genéze. Záverečná správa, MSKaOP, Liptovský Mikuláš, pp. 80.
MITTER, P., 1988: Speleologický výskum krasových javov Plešivskej planiny. Výskumné práce z ochrany prírody, 6 A, Bratislava, pp. 75-95.
PROCHÁZKA, J., 1976b: Plešivecká planina. Povrchová mapa 1 : 25 000, rukopis, archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš.

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Rumunsko 2001
Pietroasa - dedinka na úpätí planiny Padiš	, foto: V. Papáč
zobrazení: 1023
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.