Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Z prieskumu svahov Silickej planiny - 3. časť

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1975)

Týmto príspevkom voľne nadväzujem na dva predchádzajúce, publikované v Spravodajoch SSS č. 1/2000 a 2/2000. Prezentujem v ňom výsledky prieskumu v oblasti severného svahu Silickej planiny v Slovenskom krase, realizované členmi Speleklubu Drienka koncom roku 2000 a v priebehu roku 2001. Akcií, ktoré viedli k objaveniu a zdokumentovaniu nižšie popísaných lokalít, sa zúčastnili František Horčík, Martin Horčík a Tibor Máté.
Po určitom čase sme opäť dostali chuť potúlať sa po zaujímavých svahoch planiny a skúsiť šťastie. Mierny impulz k začatiu prieskumu dal aj Gabi Lešinský objavom Klenutej jaskyne. K objavu došlo počas dvojdňovej akcie v Jaskyni Klenieb, keď si zrána len tak naľahko odbehol do svahu. Hneď na prvej "svahovej" akcii pribudli dve nové lokality, neskôr ďalšie. Tá jaskyňa s veľkým "J" však medzi nimi zatiaľ nebola.

Administratíva, geomorfológia, geológia

Skúmané územie zahŕňa severný svah Silickej planiny medzi kótou Dievčenská skala 660 m n. m. a bezmennou kótou 574 m n. m., v katastrálnych územiach obcí Jovice, Krásnohorská Dlhá Lúka a Lipovník. Pri prieskume terénu sme sa zamerali hlavne na partie tvorené skalnými stenami a stupňami, no nevynechali sme ani ostatné časti svahu tvorené krasovými horninami.
Severné svahy Silickej planiny označujeme ako strmé zlomovo-denudačné stráne. Vznikli tektonickým vyzdvihnutím územia pozdĺž zlomu oproti susednému územiu (Jákal, 1975). Svahy sú silne postihnuté gravitačným rútením a zosuvmi celých blokov horniny, ktoré podmienili vznik množstva dutín. Na druhej strane je možné, že vchody omnoho perspektívnejších lokalít deštruovali a ukryli pred našimi očami.
Nižšie popísané jaskyne sú vytvorené v dvoch druhoch horniny, a to steinalmských vápencoch (lokality č. 1 - 4) a gutensteinských vápencoch (lokality č. 5 - 10). Spodné partie svahu, okrem okolia Krásnohorskej jaskyne, nie sú speleologicky zaujímavé, nakoľko tu vystupujú verfénske horniny - sinské vrstvy (bridlice, slienité vápence a vápence) - podľa Mella, 1996.
Meračské práce boli vykonané buzolou, pásmom a sklonomerom, vo väčšine lokalít boli meračské body stabilizované. Nadmorské výšky boli určené približne - odčítaním z mapy.
V príspevku prinášam popis desiatich jaskýň, nachádzajúcich sa v časti svahu medzi kótami 602 a 574 m n. m. (viď Situačný plán lokalít). Je medzi nimi aj dávnejšie známa Štefanova jaskyňa. Túto lokalitu sme preskúmali a zdokumentovali hlavne z dôvodu absencie plánu jaskyne a tiež z dôvodu jej lokalizácie v skúmanom území. Do nasledujúceho čísla Spravodaja pripravujeme príspevok o ďalších objavených lokalitách vo svahu medzi kótou Dievčenská skala a kótou 602 m n. m.

Popisy lokalít

1. Klenutá jaskyňa - ZM 10 č. 37-32-10, k. ú. Lipovník, 545 m n. m.
Nachádza sa približne 120 m západne od kóty 574 m n. m. Za oblúkovitým vchodom s rozmermi 1,0 m (v) x 4,0 m (š) pokračuje nízka, mierne klesajúca, 4,5 m dlhá chodbička. Jaskyňa je vytvorená na vrstevnej ploche koróznou činnosťou atmosférických vôd. Hlinité dno bolo kvôli preskúmaniu a zameraniu prehĺbené. V zadnej časti jaskyne sa vyskytujú ojedinelé sintrové náteky.

2. Štefanova jaskyňa (SP-24, syn. Nad lomom) - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 380 m n. m.
Nachádza sa 10 metrov západne od okraja opusteného lomu pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Za vchodom s rozmermi 1,2 m (v) x 1,8 m (š) pokračuje jaskyňa priamou tunelovitou chodbou s priemernou výškou 2 m, ktorá po desiatich metroch prejde do pukliny vysokej 4 m zakončenej závalom. Dĺžka jaskyne je 12 m. M. Erdös (1995) uvádza: "Malá svahová jaskyňa patriaca do genetického systému Krásnohorskej jaskyne". Z toho vyplýva, že jaskyňa má erózny pôvod. Podľa nás je jaskyňa skôr korózno-rútivého pôvodu. Výzdoba sa obmedzuje na sintrové náteky. V čase našej návštevy (21. 1. 2001) sme v jaskyni zaregistrovali jeden hibernujúci exemplár netopiera Podkovára malého (Rhinolophus hipposideros).

3. Jaskyňa Kutica - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 395 m n. m.
Nachádza sa 15 výškových metrov nad Štefanovou jaskyňou. Vchod má rozmery 1,1 m (v) x 0,7 m (š). Dno mierne zalomenej chodby, dlhej 4 m, pokrýva hlina a jemná sutina. Výzdobu reprezentujú sintrové náteky. Jaskyňa je korózneho pôvodu.

4. Jaskyňa V zákutí - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 515 m n. m.
Nachádza sa približne 30 výškových metrov pod hranou planiny, priamo pod dvojzávrtom. Na dne väčšieho zo závrtov sa nachádza kóta 528 m n. m. Vchod jaskyne s rozmermi 3,1 m (v) x 1,1 m (š) je situovaný v skalnej stene. Dno pokrýva prašná hlina s ojedinelými úlomkami horniny. Dĺžka tejto kryogénno-koróznej jaskyne je 4,8 m.

5. Ploská jaskyňa - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 560 m n. m.
Nachádza sa cca 25 výškových metrov pod hranou planiny, 350 m západne od vyústenia starého úvozu z Krásnohorskej Dlhej Lúky na planinu. Uklonený vchod má rozmery cca 7 m (v) x 1 m (š) pri dne. Vznik jaskyne podmienil gravitačný zosun odlúčeného bloku horniny. Strop je čiastočne tvorený zaklinenými balvanmi. Predstavuje rozsadlinový typ jaskyne. Výzdobu tvoria pizolity a sintrové náteky. Dno pokrýva sutina. Jej dĺžka je 7,6 m.

6. Zaoblená jaskyňa - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 560 m n. m.
Nachádza sa 50 m severozápadne od Ploskej jaskyne. Rozmery vchodu sú 2,5 m (v) x 3,0 m (š). Zo vstupnej sienky s pôdorysom 3 x 3 m, vybieha východným smerom 5 m dlhá puklinovitá chodbička. Jaskyňa korózno-rútivého pôvodu vznikla v silne rozrušenom skalnatom svahu. Dno pokrýva hlina a suť. Dĺžka jaskyne je 8 m.

7. Mesačná jaskyňa - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 490 m n. m.
Nachádza sa na úpätí radu skalných stien, severozápadne od Zaoblenej jaskyne. Pomerne priestranná, 7,2 m dlhá korózna jaskyňa, ktorej strop pokrývajú zaujímavé vhĺbeniny. Vchod má rozmery 0,9 m (v) x 2,7 m (š). Zadná polovica jaskyne je umelo znížená a odpadky prezrádzajú, že príležitostne slúži(la) ako úkryt. Dno pokrýva hlina a drobná suť. Sintrovú výplň reprezentujú ojedinelé náteky a pizolity.

8. Drobná jaskyňa I. - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 505 m n. m.
Jaskyňa so šikmo ukloneným vchodom s rozmermi 2 m (v) x 1 m (š) pri dne, sa nachádza pod skalnou stenou, 80 m juhozápadne od Mesačnej jaskyne. Z hľadiska genézy ju hodnotíme ako korózny typ jaskyne. Dno je tvorené balvanmi, suťou a hlinou. Jej dĺžka je 4 m a neobsahuje sintrovú výzdobu.

9. Drobná jaskyňa II. - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 560 m n. m.
Nachádza sa 180 m juhozápadne od Drobnej jaskyne I. Korózna jaskyňa s dnom pokrytým hlinou a lístím. Rozmery vchodu sú 0,7 m (v) x 0,7 m (š). Sporadicky sa vyskytujú sintrové náteky. Dĺžka jaskyne je 3 m.

10. Divná diera - ZM 10 č. 37-32-09, k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 575 m n. m.
Nachádza sa cca 15 výškových metrov nad Drobnou jaskyňou II. Jaskyňa má dva vchody. Rozmery severného: 0,6 m (v) x 0,6 m (š) a západného: 0,5 m (v) x 0,5 m. Z hľadiska genézy ju hodnotíme ako korózno-rútivú. Dno pokrýva suť a hlina. Je bez výzdoby. Celková dĺžka jaskyne je 5 m. Na hlavnej predisponujúcej poruche, priamo pod severným vchodom, je otvor do krátkej neprieleznej chodbičky.

Literatúra

BELLA, P.: Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát. Slovenský kras, XXXII, ROSA-SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 1994
BELLA, P.: Princípy a teoreticko-metodologické aspekty klasifikácie morfologických typov jaskýň. Slovenský kras, XXXIII, Knižné centrum, Žilina, 1995
ERDÖS, M.: Jaskyne, priepasti a vyvieračky severnej časti Silickej planiny. Slovenský kras, XXXIII, Knižné centrum, Žilina, 1995
JÁKAL, J.: Kras Silickej planiny, Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1975
MELLO, J. et al.: Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba SR, Bratislava, 1996

Celý článok | Autor: Martin Horčík | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Vyliate koryto v ústi doliny
Vyliate koryto v ústi doliny Sighistel. Foto: L. Papáčová
zobrazení: 1335
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.