Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Z prieskumu svahov Silickej planiny - 4. časť

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1860)

Ako som uviedol v predchádzajúcej časti príspevku, publikovanej v Spravodaji 3/2001, prinášam v tomto čísle popis ďalších objavených a zdokumentovaných lokalít zo severného svahu Silickej planiny.
Lokality (osem jaskýň a jedna priepasť) sa nachádzajú v oblasti svahu medzi kótou Dievčenská skala (660 m n. m.) a bezmennou kótou 602 m n. m. V katastrálnom členení spadajú pod územia obcí Jovice a Krásnohorská Dlhá Lúka. Z hľadiska geológie sú všetky lokality, okrem Osamelej pukliny, vytvorené vo wettersteinských vápencoch. V polohe dolomitov, rauvakov, brekcií a pestrých vápencov juhovýchodne od kóty 628 m n. m. je vytvorená Jaskyňa Osamelá puklina (pravdepodobne sa jedná o kompaktné tmavosivé dolomity).

Popisy lokalít

1. Jaskyňa Osamelá puklina - k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 580 m n. m.
Nachádza sa v skalnej vyvýšenine, 100 m východne od vyústenia cesty (turistická žltá značka) z obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Predstavuje jednoduchý puklinovitý priestor dlhý 2,7 m, s maximálnou výškou 2 m. Vchod je pomerne úzky, jeho rozmery sú 1,0 m (v) x 0,3 m (š). Dno pokrýva hlina a sutina. Neobsahuje sintrovú výzdobu.

2. Jaskyňa Trojuholník - k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 570 m n. m.
Nachádza sa cca 40 výškových metrov pod hranou planiny v monotónnom svahu planiny. Prístup je možný od sedielka na kraji planiny, severozápadne od kóty 628 m n. m. Vchod jaskyne má tvar pravidelného trojuholníka s rozmermi 1,0 m (v) x 0,9 m (š). Priestor koróznej dutiny sa dohora vykliňuje pri maximálnej výške 3 m a postupne zužuje. Pri strope sú zaklinené menšie balvany. Jaskyňa je bez výzdoby. Dno pokrýva sutina a hlina. Jej dĺžka je 3,2 m.

3. Kyslá diera - k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 600 m n. m.
Ďalšia ťažko lokalizovateľná lokalita. Od jaskyne Trojuholník sa nachádza cca 200 m východne a o 30 m vyššie, pod asi 6 m vysokou stenou. Priestranný vchod 1,3 m (v) x 1,7 m (š) vedie do jednoduchej dutiny s výškou 2 m, ktorej vznik podmienil zosunutý skalný blok. Na rozširovaní dutiny sa podieľalo hlavne mrazové zvetrávanie. Je bez výzdoby. Dno pokrýva oddrobená sutina. Dĺžka jaskyne je 4 m. Jaskyňu sme pomenovali podľa hojného porastu Kysličky obyčajnej (Oxalis acetosella).

4. Sovia priepasť - k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 625 m n. m.
Najzaujímavejšia lokalita tejto oblasti. Nachádza sa tesne pod hranou planiny, pod skalným výbežkom lemovaným z oboch strán mohutnými žľabmi, cca 350 m východne od prieseku. Priepasť bola objavená vďaka perforáciám v skalnej stene, ktoré po pukline vytvorila korózia. Týmito sme "nakukli" do neznámeho priestoru. Po vylezení nad stenu sme v kríkoch našli prielezné ústie s rozmermi 0,5 x 1,0 m. Priepasť predstavuje jednoduchú senilnú koróznu dutinu. Dno pokrýva sutina, hlina a bloky horniny so zvetranou výzdobou, miestami prisintrované k stenám. Výzdobu tvoria stalaktity (hneď pod ústím), pizolity a steny pokrývajú sintrové náteky. Všetka výzdoba je neživá. Pri dne sú obnažené silné vrstvy rekryštalizovaného sintra. Predisponujúca puklina má smer 205°-25°. Hĺbka priepasti je 8,4 m. Celková dĺžka polygónového ťahu je 13,92 m. Pri návšteve priepasti dňa 24. 11. 2001 (prieskum a zameranie) sme z výklenku nad ústím vyplašili Sovu obyčajnú (Strix aluco).

5. Voňavá diera - k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 580 m n. m.
Jaskyňa sa nachádza v spodných partiách svahu, ktoré sú zjari hojne zarastené voňavou Mesačnicou trvácou (Lunaria rediviva). Vchod s rozmermi 0,6 m (v) x 1,4 m (š) vedie do jaskyne s nízkym, klenutým profilom, esovitého pôdorysu. V strednej časti prechádza do komína, ktorý cez sutinu komunikuje s povrchom (denné svetlo). Dno pokrýva hlina a sutina. Ojedinele sa vyskytujú pizolity. Jaskyňa je korózneho pôvodu. Jej dĺžka je 3,5 m.

6. Jaskyňa Fajka - k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 640 m n. m.
Nachádza sa 50 m západne od vyhliadky na kóte 660 m n. m., 10 m pod hranou planiny, pod nevysokou skalnou stenou. Vchod jaskyne má rozmery 0,3 m (v) x 1,1 m (š). Dutina sa vetví na úzku chodbičku a mierne klesajúci nízky priestor s pôdorysom 2 x 2 m. Z hľadiska genézy predstavuje korózno - kryogénny typ jaskyne. Výzdoba sa obmedzuje na sintrové náteky. Dno pokrýva suché lístie a hlina. Jej celková dĺžka je 5 m.

7. Jaskyňa Piecka - k. ú. Krásnohorská Dlhá Lúka, 630 m n. m.
Nachádza sa 100 m východne od prieseku elektrického vedenia, 25 výškových metrov pod hranou planiny. Predstavuje jaskyňu vertikálneho charakteru s dvoma otvormi, ktorá vznikla gravitačným odsadnutím bloku horniny. Následne bola rozširovaná koróziou a najmä rútením, vplyvom mrazového zvetrávania. Spodný uklonený otvor má rozmery 1,9 m (v) x 1,3 m (š) pri dne. Horný, charakteru ústia, má rozmery 1,2 x 1,5 m. Dno tvorí hlina a úlomky horniny. Na stenách sa vyskytujú pizolity. Vertikálne rozpätie dutiny je 6,5 m, celková zameraná dĺžka 8 m.

8. Granátová jaskyňa - k. ú. Jovice, 610 m n. m.
Nachádza sa priamo pod 50 metrov vysokou skalnou stenou s vyhliadkou, asi 80 m východne od prieseku. Za otvorom s rozmermi 1,5 m (v) x 0,7 m (š) jaskyňa pokračuje malou sienkou (2,0 x 1,2 x 2,5 m). Z nej vybiehajú dve vetvy. Spodná, s profilom 0,5 x 0,3 m, končí po dvoch metroch znížením v sutine. Horná vetva má pekný meandrujúci charakter s profilom cca 0,7 x 0,4-0,6 m, z väčšej časti bez sedimentu. Končí po 4 metroch zúžením s náznakom komína. Jaskyňa je korózneho pôvodu, na rozšírení v strednej časti sa podieľalo rútenie. Z výzdoby sa v jaskyni vyskytujú pizolity, náteky a za meračským bodom č. 4 sintrové hrádzky. Dno pokrýva sutina a hlina. Celková dĺžka jaskyne je 9 m. Okolie lemujú odpadky, čoby pozostatok návštev na vyhliadke. Pod skalnou stenou boli nájdené pozostatky II. svetovej vojny - 2 mínometné granáty a 1 nábojnica.

9. Prieseková jaskyňa - k. ú. Jovice, 570 m n. m.
Nachádza sa 5 m západne od prieseku, poniže 3. stĺpa elektrického vedenia (zhora). Malý otvor zanesený splavenou hlinou a prerastený koreňmi sme museli rozšíriť. Autenticitu objavu však vyvrátila rozbitá litrovka z číreho skla, na dne ktorej bol letopočet 1956. Pravdepodobne pozostatok stavby elektrického vedenia. Jaskyňa je z väčšej časti vytvorená v spevnených suťových konkréciách (stena smerom zo svahu a strop). Na jej vzniku sa pravdepodobne najviac podieľala korózia a oddrobovanie stmelenej sutiny. Sieňovitá dutina s pôdorysom 3,0 x 2,0 m má maximálnu výšku 1,5 m. Dĺžka jaskyne je 5 m. Dno pokrýva hlina a sutina.

Záver

Všetky horeuvedené lokality (okrem Sovej priepasti) i lokality popísané v príspevku v Spravodaji 3/2001 (okrem Štefanovej jaskyne) predstavujú viacuzavreté neveľké dutiny (Bella, 1995), bez možnosti ďalšieho pokračovania.
V pukline na konci Štefanovej jaskyne by bolo možné pokračovať v sondovaní, čo by snáď vnieslo aj viac svetla do spornej genézy tejto jaskyne. Sovia priepasť je ďalšou z mála svahových priepastí, ktoré aspoň čiastočne objasňujú svahové procesy. Zaujímavá je hlavne pozícia jej priestorov k priebehu povrchu svahu. Zánik priepasti je možný v relatívne krátkom čase. Perspektíva pokračovania je vzhľadom na senilitu nejasná, lokalita si vyžaduje náročnejšie sondovanie.

Literatúra

BELLA, P.: Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát. Slovenský kras, XXXII, ROSA-SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 1994
BELLA, P.: Princípy a teoreticko-metodologické aspekty klasifikácie morfologických typov jaskýň. Slovenský kras, XXXIII, Knižné centrum, Žilina, 1995
ERDÖS, M.: Jaskyne, priepasti a vyvieračky severnej časti Silickej planiny. Slovenský kras, XXXIII, Knižné centrum, Žilina, 1995
JÁKAL, J.: Kras Silickej planiny, Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1975
MELLO, J. et al.: Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba SR, Bratislava, 1996

Celý článok | Autor: Martin Horčík | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Prespanské jazero
Prespanské jazero z Macedónskej strany a vychádzajúce slnko, foto: M. Miškov
zobrazení: 1808
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.