Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Prieskum Jašteričej priepasti na Plešiveckej planine
Tibor Máté - Zoltán Jerg

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1648)

Známa lokalita Plešiveckej planiny - Jašteričia priepasť (PP019) sa nachádza v juhozápadnej, okrajovej časti planiny. Jedná sa o preskúmanú a zdokumentovanú lokalitu, opísanú viacerými autormi. V roku 1964 počas výpravy Krasovej sekcie SNM v Prahe bola priepasť prvýkrát preskúmaná a zameraná M. Erdősom a V. Lysenkom (Erdős 1981).
Jej hĺbka bola určená na 31 m a od tej doby je priepasť spomínaná už v len niektorých prácach rôznych autorov a tiež v ústnych informáciách o jej neskoršom speleoalpinistickom prieskume. Dovtedajšie priestory pozostávali z jedinej priestrannej šachty s priemerom 5 m, ktorá dopadala na strmý suťový kužeľ dna s otáznym pokračovaním.
Koncom roka 1998 sme jaskyňu exkurzne navštívili a zhodnotili jej perspektívy nových objavov. O tom ako sme v staršej, známej lokalite objavili nečakané, významné priestory pojednáva tento príspevok.

Prieskum

Dňa 5. januára 2000 sme podnikli prieskumnú akciu do Jašteričej priepasti. Naším cieľom bolo priepasť speleoalpinisticky vystrojiť a tiež preskúmať perspektívne náznaky okien, ktoré sme tu evidovali od roku 1998. Pomocou silného reflektoru sme tu lokalizovali celkovo 3 okná, dve na južnom konci pukliny (horné a dolné) a jedno na severnom konci, asi 6 m pod vchodom. Pokiaľ Z. Jerg a A. Jerg hĺbili sondu na najnižšom mieste šachty, T. Máté sa pokúšal kyvadlovať do spodného južného okna. Mali sme však smolu, pokus o kyvadlo nevyšiel (lezec sa k oknu priblížil stále len na 2 m a sotva doňho nazrel, lano ho stiahlo z 5 m "výšvihu") a sondy na dne boli tiež neúspešné. Po akcii sme predpokladali, že južne položené okná spolu súvisia a keďže bolo problematické do nich sa dostať začali sme sa zamýšľať nad severným oknom. Prístup k nemu tiež nebol najjednoduchší. Okno totiž leží tesne pod stropom a vzhľadom k nedostatočnej dĺžke lana od vstupu by bolo kyvadlo doňho takmer nemožné.
Ubehol týždeň a sme tu zas. Keďže sa na planine už niekoľko týždňov udržuje poriadne veľký sneh, za "prezliekáreň" sme si zvolili neďalekú chatku na severnom konci Jašteričej lúky. Z vchodu priepasti sa valí teplý vzduch, čo v tuhej zime tak ostro kontrastuje s okolím a povzbudzuje naše srdcia. Rýchlo zlanujeme šachtou do zóny príjemnejšej teploty. Ostávam visieť a začínam nabíjať kotvenia. Prvé, druhé a aj tretie. Takmer horizontálne upravená trasa nám teraz dovoľuje priblížiť sa k oknu do dostatočnej vzdialenosti. Hej - rup a som v ňom. Naše okno je vlastne akási malá galéria medzi sintrami, dlhá ani nie 1 m. Avšak na jeho konci... hlásim objav! Zoli si výstup z dna uľahčuje na priamo v okne zavesenom lane a o chvíľu sa už spoločne tískame pred utešenou úžinou v okne. Kameň síce padá možno aj 25 m, no otvor je široký len 17 cm. Po krátkej ilúzii, že sa nám ho podarí rozšíriť spitovacím kladivom to vzdávame. Povzbudzujú nás však aspoň snehovo-biele náteky na stenách z opačnej strany bariéry, už vo väčšom priestore. Kolónia asi 30 netopierov, zimujúcich pod previsom v strope šachty sa začína preberať k životu, naznačujúc nám ako veľmi nás majú radi. Aby za nami až tak nesmútili, nechávame im tu aspoň lano.
Na druhý deň, t. j. 15. januára 2000 sme sa vrátili do priepasti hodiť posledný pokus na prekonanie neprieleznej úžiny. Napriek najostrejšiemu sekáču, ktorý sme doma našli sa nám úžinu nedarí spriechodniť. Bude ju potrebné rozšíriť pomocou vŕtačky a patrónov Hilti. Opäť sme sa pokúšali kyvadlovať do južných okien, avšak bez úspechu. Cestu sem treba vystrojiť podobným spôsobom ako pri severnom okne. Z jaskyne odchádzame neistí na neurčitú dobu.
Rozsiahla dokumentačná činnosť krasových javov planiny počas celého roka 2000 nám dovolila sa do priepasti vrátiť až v jeho závere. 11. novembra 2000 sme sa do priepasti vybrali Z. Jerg, V. Kóňa, J. Stankovič a T. Máté v rámci už dlhšie plánovanej akcie. Pokiaľ J. Stankovič a V. Kóňa rozširovali úžinu v severnom okne, Z. Jerg a T. Máté začali s novým mapovaním jaskyne. Sotva sme natiahli polygónový ťah na dno šachty, prieskumný tím sa už súkal prestrieľanou úžinou. Prenikli sme tak do rozsiahleho puklinového systému, ktorý sme tu vôbec nepredpokladali. Jeho dĺžku sme odhadli na 150 m. Objavené priestory mali prevažne vertikálny charakter. Dňa 18. novembra 2000 sme domerali novoobjavené priestory, začali sme aj s fotodokumentáciou a zhodnotili sme všetky perspektívne miesta. V rámci prieskumnej akcie dňa 10. decembra 2000 sa J. Stankovičovi podarilo vyliezť aj do južných okien vstupnej šachty. Horné okno predstavuje však len asi 3 m dlhú plošinu, vysoko nad dnom šachty a dolné okno (asi v polovici priepasti) vyúsťuje do malej kaplnky s úžinou na dne, ktorú sme spriechodnili 17. decembra 2000. Za úžinou sa nachádza cca 5 m dlhá chodbička.

Opis priestorov

Vchod je situovaný v západnej škrapovitej stene závrtu a má rozmery 0,4 x 0,5 m. Prekonaním úzkeho vstupu sa ocitáme v rozmernej šachte s priemerom do 5 m, vytvorenej na poruche približne S - J. Priepasť prerušená v dvoch miestach malými plošinami padá kolmo na strmý suťový kužeľ dna, ktorý klesá na najnižšie miesto vstupnej šachty k prehĺbenej sonde (-29,5 m). Steny v dolnej časti pukliny majú rozstup 3 m a sú pokryté hrubými vrstvami sintrových nátekov a záclon. Na južnom konci pukliny sa nachádzajú dve okná - horné a dolné, tvoria však len zasintrovaný záver dominantnej poruchy. Prekyvadlovaním smerom na sever tesne pod stropom šachty (v hĺbke asi 5 m) sa dostávame na tesnú zasintrovanú plošinu, dlhú 1 m a širokú 0,5 m. Na jej konci je úzke, puklinovité ústie prestrieľanej úžiny, ktorá vedie do série vertikálne založených sienok vzájomne poprepájaných menšími kolmými stupňami. Miestami sa tu vyskytuje nádherná snehovo-biela výzdoba. Priestory majú prevažný smer SZ - JV a predstavujú hornú, užšiu časť až 40 m hlbokej pukliny. Prechod do jej spodnej časti je možný zo siene pri m. b. 11. Odtiaľ pokračuje kolmo úzka priepasť, ktorá sa v hĺbke 32 m napája do stropu väčšej pukliny. Jej hlinité dno je v hĺbke 48 m a tvorí ju dóm stúpajúci na obe strany poruchy. K juhovýchodu stúpa do malej sintrovej kaplnky (s daždivým komínom v strope) a na severozápad pokračuje v podobe vysokého, v priemere 2 m širokého, stúpajúceho meandra s dĺžkou 10 m. Okno vo výške asi 12 m nad dnom meandra komunikuje s ďalšími priestormi priepasti. Dno tejto časti jaskyne je tvorené hlinenými sedimentmi, steny meandra majú len slabú povrchovú vrstvu sintra. Sienka pri m. b. 11 mierne meandruje a v závere strmo stúpa po sintrovom náteku k oknu vo výške 3 m. Steny sú tu zdobené unikátnymi kryštalickými formami. Okno je široké asi 0,4 m s výškou 1 m a je pomerne náročné na prekonanie. Na druhej strane sa ocitáme v kratšej chodbe, ktorej dno vypĺňa asi 0,5 m hlboké jazierko. Tieto miesta je potrebné prekonať so zvýšenou opatrnosťou, aby sme tak nepoškodili snehovo-bielu výzdobu na stenách chodby. V jej závere je oválne ústie do 19 m hlbokej priepasti, na začiatku so šikmo ukloneným sintrovým nátekom. V úrovni, kde sa pripája z juhu chodba spadajúca do meandrovej siene, opísanej vyššie (m. b. 10.2) sa priepasť napája do stropu mohutnej pukliny, ktorá je najväčším priestorom jaskyne. Dno je tvorené zasintrovaným závalom v menšej sieni. Jej steny sú rozrušené a značne závalové. Vo výške 5 m, ktorých treba voľne vyliezť sa nachádza rozmerné okno, prechod do pokračovania mohutnej pukliny, ktorá je tu vysoká asi 12 m. Z okna (m. b. 20) na druhú stranu padá 15 m priepasť s menšími plošinami. Na jej dne je najhlbšie dosiahnuté miesto priepasti, v hĺbke -51,5 m. Porucha je vysoká až 25 m s priemernou šírkou 2 m. Dĺžka tohto puklinového dómu je 20 m. Na najnižšom mieste pokračuje v dĺžke asi 5 m odtoková plazivka s hrubou hlinenou vrstvou na jej dne. Ináč je dno pukliny tvorené zasintrovaním alebo menšími blokmi. Záver pukliny predstavuje sintrový vodopád s výškou 6 m. V týchto miestach sa na stenách nachádzajú aj nádherné biele sintrové útvary, podobné útvarom v Diviačej priepasti. Celková dĺžka priestorov je 203 m.

Poznámky ku geomorfológii a genéze

Priestory priepasti predstavujú korózny, v niektorých častiach až korózno-rútivý typ jaskynných priestorov (Bella 1994). Vertikálne položené poruchy sú poprepájané úzkymi prielezmi. Vchod do jaskyne bol odkrytý postupnou denudáciou úbočia závrtu, kde sa nachádza. Charakter a smery priestorov svedčia o zvlnenom puklinovom systéme s generálnym smerom SZ - JV, ktorý si svoj ráz zachováva aj napriek značnému vertikálnemu rozpätiu. Veľmi zaujímavé miesta v priepasti ako sú poruchy v najhlbších miestach (-48 a -51,5 m) sú pravdepodobne rovnakej genézy, avšak vyvíjali sa izolovane, nezávisle od seba na báze skrytej speleogenézy (Mitter 1985). Tieto sú od seba predelené iba 2 m mocnou vrstvou horniny a nachádzajú sa takmer v rovnakej výškovej úrovni ako najnižšie priestory Diviačej priepasti (PP-27). Dokonca rôzne iné priepasti planiny majú svoje dná v podobnej hĺbke (Nová Muflonia priepasť, Muflonia priepasť, Jelenia priepasť). Rozsiahly poruchový systém na najnižšom mieste jaskyne bol (je) odvodňovaný meandrujúcou odtokovou plazivkou. Svedčí o tom jej poloha na najnižšom mieste ako aj mocná vrstva hlinených sedimentov na jej dne, ktoré sa v priepasti v tak veľkom množstve nikde nevyskytujú. Nevylučujeme vznik priepasti a hlavne jej novoobjavených puklinových priestorov v dôsledku gravitačného pohybu v masíve aj keď jej priestory nie sú celkom paralelné s okrajom planiny.

Záver

Objavom nových priestorov v známej lokalite - Jašteričej priepasti sa nám podarilo priblížiť k otázke vzniku a vývoja jaskýň Plešiveckej planiny. Novým zameraním jaskyne sa ukázalo, že vstupná šachta má svoje dno v hĺbke -29,5 m a teda nie -31 m ako bolo doteraz udávané. Priestory priepasti majú peknú sintrovú výzdobu, aj vďaka nej si priepasť zasluhuje ochranu. Lokalita je zaujímavá aj chiropterologicky. Čo sa týka jej ďalšieho pokračovania, možnosti sa nachádzajú vo vertikálnom komíne medzi m. b. 19 a 20 v bočnej stene pukliny, ako aj v odtokovej plazivke na dne jaskyne.

Literatúra

BELLA, P.: Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát. Slovenský kras, XXXII, ROSA-SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 1994
ERDŐS, M., 1981: Súpis krasových javov Plešivskej planiny. Manuskript, MSKaOP, Liptovský Mikuláš-Košice.
MÁTÉ, T., 2000: Denníky z akcií + TD. Manuskript, Košice.
MITTER, P., 1985: Speleologický výskum krasových javov Plešivskej planiny vo vzťahu k ich genéze. Záverečná správa, MSKaOP, Liptovský Mikuláš, pp. 80.

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Ghid - Nikolaj Groza
Ghid - Nikolaj Groza - známa postavička z dediny Sighistel. Foto: V. Papáč
zobrazení: 1158
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.