Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Gemerskoteplická jaskyňa - najdlhšia jaskyňa Koniarskej planiny

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 2058)

"...V roku 1979 preskúmali šafárikovskí jaskyniari Gemerskoteplickú jaskyňu, v ktorej sa podarilo postúpiť ďalej o 40 m. V nasledujúcom roku v mimoriadne ťažkých podmienkach zmapovali hlavný ťah jaskyne v dĺžke 370 m. V spolupráci s J. Kucharovičom sa pokúsili aj o potápačský prienik koncovým sifónom, zastavili ich však mimoriadne úzke priestory a ostré skalné výčnelky..."
(Ľudovít Gaál, 2000)

Gemerskoteplická jaskyňa sa nachádza v najzápadnejšej časti Slovenského krasu. Jedná sa o výverovú jaskyňu s aktívnym vodným tokom v 1/3 jej úseku. Má vyvinuté 3 vývojové úrovne a jej aktuálna dĺžka presahuje 600 m (pri denivelácii 23 m), pričom sa končí doposiaľ neprebádaným prítokovým sifónom. Mimoriadne úzkymi, ťažko preleziteľnými a členitými priestormi sa zaraďuje nielen medzi najnáročnejšie jaskyne Slovenského krasu, ale v dôsledku toho aj k najmenej poznaným jaskynným systémom Slovenska.

História prieskumu

Prvé informácie o prieskume jaskyne siahajú do obdobia druhej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia. V tomto období, počas stagnácie SSS sa nadšenci z okolitých dedín pripájali k prieskumnej činnosti V. Rozložníka v Novej Brzotínskej jaskyni na Plešiveckej planine. Pod vedením F. Szarku a ďalších jaskyniarov zo Šivetíc a Liciniec vznikla bývalá oblastná skupina Gemer - Licince. Skupina so zanietením začala v roku 1955 pracovať na vyvieračke s miestnym názvom Pod Hlavište pri Gemerskej Teplici. Voda vytekala spod skalnej steny. Počas 4 rokov činnosti sa podarilo dostatočne znížiť vodnú hladinu a raziť umelú chodbu do masívu v dĺžke 25 m. Na lokalite intenzívne pracovali (takmer každý týždeň): L. Berente, P. Berente, L. Buchta, J. Oltus, P. Poch, F. Szarka, E. Szögedi, Š. Szögedi a J. Vančík. Pri razení chodby sa využívala vŕtačka na benzínový pohon a trhaviny (BENEDEK, L. - GAÁL, Ľ., 1985). Objav voľných priestorov Gemerskoteplickej jaskyne sa konal v roku 1959, kedy sa prieskumnému tímu (L. Berente, P. Berente a F. Szarka) podarilo preniknúť asi v polovici Razenej chodby do plazivkovitého úvodu jaskyne. Prieskumníci sa dostali pravdepodobne po m. b. 28 (alebo 32 - ?), kde im ďalší postup znemožnil padajúci zával. Rozoberaním závalu a spriechodňovaním zložitých a náročných úžin pomocou sekáčov sa vyriešila otázka ďalšieho prieskumu. O "úpravných" prácach v jaskyni svedčia umelo rozširované úžiny, vystužené závaly a rôzne náradia staršieho veku. Po plazivkách nasledovali ľahšie priechodné úseky s menšími sieňami. Takto boli objaviteľmi preskúmané priestory v dĺžke ďalších cca 200 m, na konci ktorých sa opäť objavil aktívny tok. Postup jaskyňou vzhľadom k jej charakteru bol náročný, pričom prieskum v jej záverových častiach bol ešte znepríjemnený úzkymi, silne zablatenými priestormi. Objavy v Gemerskoteplickej jaskyni patrili k najväčším úspechom skupiny. Po úraze F. Szarku a po odchode L. Berenteho na dlhodobú služobnú cestu začiatkom sedemdesiatych rokov, došlo k všeobecnej stagnácii skupiny a lokalita upadla do zabudnutia.
Prieskum jaskyne sa obnovil v roku 1979, kedy skupina šafárikovských jaskyniarov novej generácie sa začala zaoberať Jelšavským krasom a Koniarskou planinou. Venovali sa prevažne riešeniu speleologických problémov, ktoré nedokončili jaskyniari z OS Gemer - Licince. Pod vedením M. Gaála zorganizovali do Gemerskoteplickej jaskyne v období rokov 1979 až 1981 niekoľko náročných akcií. Postúpili ďalej po aktívnom riečisku, ktorého úvod dosiahol L. Berente koncom päťdesiatych rokov a objavili vyše 100 m nových priestorov. Prekonali polosifón (uvádzaný ako I. sifón) a dosiahli záver jaskyne tvorený Prítokovým sifónom (uvádzaný ako II. sifón). Hĺbku vody v sifóne odhadli na 6 m. Vybudovaný podzemný tábor v Karbidovej sieni (uvádzané ako Veľká sála) slúžil na preverenie psychickej a fyzickej zdatnosti členov na zahraničnú cestu v roku 1982. V rámci tejto trojdňovej akcie došlo aj k zameraniu jaskyne, vyhotovila sa aj fotodokumentácia a odobrali sa vzorky sedimentov.
Horná úroveň jaskyne bola objavená v roku 1981 členmi jelšavskej posádky. Ich iniciály sme tu našli vyryté v blate. Či ide o členov OS Šafárikovo, nevieme. V dostupných technických denníkoch (M. Gaál) sme však nenašli ani v náznaku opis Hornej úrovne, ktorá je najrozsiahlejším priestorom jaskyne, aj keď údaj o denivelácii (+30 m) potvrdzuje, že tieto priestory poznali.
V roku 1986 (25.-26. október) bola zorganizovaná potápačská akcia na prekonanie Prítokového sifónu. Kvôli mimoriadne náročnému transportu a uvolneniu kameňa (5 x 3 x 0,2 m) asi 400 m od vchodu k ponoreniu prizvaného J. Kucharoviča (KSP prac. skupina Západ) nedošlo. Doba transportu najnutnejšieho speleopotápačského materiálu v dĺžke 400 m trvala od 13:30 do 22:30 tam a od 23:00 do 6:00 späť (GAÁL M., 1986). Sifón do dnešnej doby nebol prekonaný.
Členovia OS Šafárikovo a ostatní účastníci akcií v jaskyni po roku 1979: Matej Gaál, Emil Potočník, Štefan Klinka, Tibor Nagy, Ladislav Benedek, Štefan Lindiš, Ladislav Killner, Róbert Killner, Alexander Bőd, Gabriel Bráz, Ladislav Tari, Ľudovít Bálint, Ľubo Kokavec, Jozef Kucharovič, Pavel Pázmány. Od roku 1981 bola dĺžka jaskyne udávaná na 510 m, prevýšenie +30 m (GAÁL M. - POTOČNÍK E., 1981).

Obnovenie prieskumu (rok 2000)

Napriek pomerne serióznej (a precíznej) činnosti šafárikovských jaskyniarov (nielen v Gemerskoteplickej jaskyni) sa spracované údaje nedostali do dostupnej literatúry. Mapy niektorých jaskýň planiny ostali nepublikované, identifikačné karty a technické denníky, ktoré sa zachovali z tohto obdobia zapadli prachom v archíve Múzea.
Po záverečných krokoch dokončovania dokumentácie Plešiveckej planiny v lete 2000 sme sa začali zamýšľať na spracovaní krasových javov Koniarskej planiny. Už dlhšie nás lákala predstava navštíviť Gemerskoteplickú jaskyňu, o ktorej sme vedeli, že sa jedná o najdlhšiu jaskyňu planiny, a ktorej mapu sme nikde nenašli. Jaskyňu sme prvýkrát navštívili (Z. Jerg a T. Máté) 7. júla 2000. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že nový prieskum a nové zameranie nebude jednoduché. Nepoznali sme žiadny opis ani sme nemali informácie o predchádzajúcej činnosti jaskyniarov. Návštevou v tento deň sme exkurzne preskúmali úvodné zaplavené časti a čosi zo začiatku Plaziviek. Prvú meračskú akciu sme podnikli 10. augusta 2000 a merania sme pokračovali v priebehu augusta a septembra na 6 akciách. Veľkou morálnou podporou bolo, že charakter jaskyne sme nepoznali, nemohli sme tušiť, čo nás čaká a tým nám ostávalo len dúfať, že charakteristický profil 1 x 0,5 m (š x v) sa v priebehu tejto vyše 500 m jaskyne predsa len zmení. Prieskum vychádzal z postupu a pomerne podrobného mapovania. Na poslednej meračskej akcii v roku 2000 (dňa 10. septembra) sme dorazili na riečisko a preskúmali sme Prítokovú chodbu k polosifónu. Priebežne sme vykonávali fotodokumentáciu, zbieranie sedimentov a rozširovali najnáročnejšie úseky. Počas akcie 15. septembra 2000, ktorú sme pôvodne zorganizovali na transport meračskej krabice a ostatného použitého materiálu smerom von, sme preskúmali zvyšné záverové časti a otvorili sme nový prechod do Hornej úrovne. Charakter jaskyne, no najmä vchodu, dovoľuje pohodlný vstup len v teplých, suchých mesiacoch. Z tohto dôvodu sme v zameriavaní pokračovali až po ročnej prestávke, na dvoch akciách v roku 2001 a práce sme dokončili v marci 2002.

Morfológia priestorov

Vstupné časti jaskyne predstavujú umelo vyrazenú štôlňu, ktorá je do 1/2 profilu zaplavená vodou. Zapríčiňuje to hrádzový efekt betónového múrika (Ponceletov prepad) pred jaskyňou, slúžiaci na hydrologické pozorovanie výveru (SHMÚ). Hĺbka vody sa v tejto časti pohybuje od 0,4 až po 1,2 m, pričom v jednom mieste je polosifónovitý úsek. Razená chodba je dlhá 27 m a končí slepo čelbou, spod ktorej priteká podzemný tok. Nástup do časti Plazivky je asi 15 m za vchodom a predstavuje tektonickú puklinu, vyúsťujúcu kolmo na Razenú chodbu. Končí sa tu zatopená vstupná časť a ďalej nasledujú senilné, meandrovito - točené plazivkovité chodby. V úvode je chodba vysoká 2 - 4 m (v mieste zvanom Šatňa), no po niekoľkých metroch sa strop zníži iba na 1 - 0,4 m. Výplň dna tvorí ostro-hranná sutina alebo pevná skala, s prirastajúcou dĺžkou sa vyskytujú vápencové valúny veľkosti päste. Po 70 m plazenia sa subhorizontálnou (mierne stúpajúcou) chodbou, prekonajúc 1 extrémnu úžinu (pri m. b. 28 - 30) a 2 nebezpečné závalové pasáže, chodba mierne klesá a jej charakter sa začína výrazne meniť. Sienka vytvorená na krížení porúch (pri m. b. 35) je prvým väčším priestorom jaskyne a v jej dnových kanáloch sa opäť objavuje vodný tok. V rôznych častiach puklinovitých zakončení sa nachádzajú rôzne druhy a frakcie štrkov. Sieňovitý charakter si chodba zachováva aj v ďalších 20 m. Na jednom mieste sa dá zostúpiť k tečúcemu toku, ktorý tu vytvára 1 m vysoký vodopád a odteká zaplavenou chodbou asi 4 m k sifónu. Vodopád nie je vhodný na pozorovanie zvýšenia vodného stavu v jaskyni, pretože ním nepreteká celý prietok. Vysoké chodby končia v Karbidovej sieni (podľa členov OS Šafárikovo ide o Veľkú sálu) s rozmermi 5 x 4 m. Odtiaľto nasledujú časti zvané Bludisko, ktoré sa vyznačujú mimoriadne členitými, erózne modelovanými priestormi. V mieste medzi bodmi 58 - 59 je nebezpečenstvo pošmyknutia sa a napichnutie na ostré brity (časť gule), ktoré treba pretraverzovať. Tieto miesta sa dajú komplikovane obísť aj cez obchádzku vedúcu z Karbidovej siene na SZ. Po prekonaní týchto obtiažnych úsekov je ďalšie pokračovanie tvorené (príjemnou) Dlhou chodbou (podľa TD šafárikovských jaskyniarov ide pravdepodobne o chodbu Licinčanov). Na krížení porúch v jej úvode sa vytvoril perspektívny komín, vysoký asi 4 m. Dlhá chodba má generálny smer SSV - JJZ, jej šírka sa pohybuje od 3 - 5 m a jej hlinito-piesčité dno subhorizontálne stúpa. Dĺžka najvyvinutejšej časti strednej úrovne jaskyne je 60 m. Bohatý je výskyt nekrasových štrkov. V strednej časti, kde chodba meandruje sú pozorovateľné relikty pravdepodobne zarovnaných stropov. Na konci Dlhej chodby sa priestory napájajú na rozsiahly zlom smeru SSV - JJZ, pričom jeho zistená dĺžka je okolo 110 m. Charakter chodieb viažucich sa na tento zlom je veľmi odlišný od predchádzajúcich priestorov. Jedná sa o typické puklinovité chodby so šírkou od 0,2 až 1,5 m a výškou 2 až 8 m. Mení sa aj geologické prostredie (gutensteinský vápenec).

Gemerskoteplická jaskyňa

Dno vypĺňajú bahnité sedimenty a štrk, dná siení, ktoré zlom pretína sú vyplnené väčšími balvanmi. V sienke na krížení porúch (m. b. 87) sa vytvoril obzvlášť nebezpečný zával, kde pri prechode závaloviskom hrozí zrútenie labilného bloku. Po prechode závalom nasleduje najnepríjemnejšia časť jaskyne, na začiatku s extrémnou 25 cm širokou a 3 m dlhou puklinou (m. b. 89 - 90). Až po tadiaľ sa koncom päťdesiatych rokov dostal L. Berente. Puklina je na spodku vyplnená lepkavým blatom a jej prechod si vyžaduje zvláštnu metódu (tzv. žaba). Odtiaľto až po záver jaskyne sú priestory silne zablatené. Za úžinou je výstup do sienky, ktorá tvorí začiatok aktívneho riečiska. Na spodku siene sa opäť objavuje vodný tok. Je to zatiaľ kľúčový bod jaskyne, odkiaľ sa priestory vetvia na 3 rôzne smery: v priamom smere pokračuje (pozdĺž zlomu) Prítoková chodba, smerom na Z odbáča kolmo na smer zlomu Odtoková chodba a komínom (alebo plazivkou) sa smerom dohora dá dostať do Hornej úrovne. Komín do Hornej úrovne bol spriechodnený pre pohodlnejší prístup. Prepojovací komín vyúsťuje v dne 50 m dlhej úrovne, približne v jej strede. Jedná sa o najmohutnejšie priestory jaskyne, kde priemerná šírka chodby je 2 m a dosahuje výšku až 12 m, smerovanie chodieb je ZJZ - VSV. Dno je vyplnené blatom a kameňmi a smerom od ústia komína strmo stúpa na obidve strany, pričom končia zasedimentovaním, východná chodba pokračuje ďalej nádejným (nepreskúmaným) komínom. V úžine za m. b. 95 je nenápadná odbočka do Odtokovej chodby. Úzka chodba je vysoká 1,5 až 3 m, meandruje a na jej dne slabým prúdom preteká aktívny tok, miznúci po 36 m v odtokovom sifóne, hlbokom asi 1,5 m. Celá vetva je silno zablatená, priemerná hĺbka vody je 0,2 m. Prechodom do Prítokovej chodby je úzka puklina medzi m. b. 126 a 127, ktorej spodok tvorí neprielezný zárez na dne s aktívnym tokom. Pri prekonávaní úžiny je nevyhnutné udržať si dostatočnú výšku nad týmto zárezom (rozporom na zablatených stenách je to dosť vyčerpávajúce), inak hrozí zaklesnutie. Hneď za úžinou sa z východu pripája (objavná) plazivka Hornej úrovne. Úvodné partie Prítokovej chodby sú tvorené sériou menších sienok, vytvorených na zablatených plošinách nad potokom, po 10 m však chodba prechádza do úzkej, smerom k stropu sa vykliňujúcej tektonickej pukliny. Tvorí severné zakončenie zlomu a jej dĺžka je 20 m. Puklina je na konci preťatá kolmou poruchou v menšej uklonenej sieni (2 x 4 m); spod jej steny priteká potok polosifónom. Jeho hĺbka je 1 m, výška voľného priestoru nad hladinou je 0,3 m a prekonanie tohto 2 m úseku vyžaduje ľahnutie si do vody. Za polosifónom pokračuje erózne modelovaný meander, kde Prítoková chodba mení svoj smer v 45° uhle na V. Prekonajúc balvanitý výlez nahor do väčšej siene (výška 8 m) sa dá pohodlne obísť úzku vodnú puklinu a zostúpiť opäť na aktívny tok, ktorý tu vytvára menšie kaskády. Ďalej pozdĺž potoka už vo vyvinutejšej chodbe (2 x 4 m) sa dá prekonať posledný 25 m dlhý zavodnený úsek jaskyne, končiaci sa Prítokovým sifónom, hlbokým asi 4 - 5 m. Chodba pred sifónom má šírku 0,8 m, strop sa postupne znižuje až na úroveň hladiny a hĺbka vody je 0,5 - 1 m. Steny sú pokryté hrubými nánosmi blata. Celková dĺžka prítokovej vetvy je 88 m. Aktuálna dĺžka jaskyne je 606,6 m.
Sintrová výzdoba sa v jaskyni vyskytuje len ojedinele a v málo vyvinutých formách. Jej náznaky sú prvýkrát badateľné v strope Karbidovej siene; v Sieni s výzdobou je najviac vyvinutá. Aj tu sa však obmedzuje len na 10 - 15 cm dlhé stalaktity a zárodky stalagmitov. Vo východnej časti Hornej úrovne sa na stenách chodby vyskytujú asociácie (mikro) kryštálikov neznámeho minerálu (!). Zaujímavé útvary vodou opracovaných sintrov sa vyskytujú pri vodopáde. Celková absencia sintrovej výzdoby môže byť zapríčinená aj rôznorodým geologickým prostredím.

Powered by Zoomify

Perspektívy ďalšieho prieskumu

Ako najperspektívnejšie miesto v jaskyni sa javí Prítokový sifón. Potápanie v ňom je však problematické, vzhľadom k náročnosti postupu jaskyňou. V minulosti zorganizované prekonanie tohto sifónu dopadlo neúspešne. Najnutnejší speleopotápačský materiál vtedy transportovali 5 ľudia, dostali sa však asi 400 m do jaskyne. Samotný sifón nevyzerá náročne (jeho charakter zatiaľ nepoznáme), avšak suché priestory tesne pred ním sú silne zablatené a sú pomerne úzke. Pred takouto akciou by bolo potrebné vybudovať plošinu pre potápača. Množstvo materiálu by sa dalo zhromaždiť v sieni asi 30 m pred sifónom (m. b. 141). Odporúčali by sme využiť zjednodušené prístroje.
Prekonanie Odtokového sifónu by bolo pravdepodobne jednoduchšie, ide len o tenkú prepážku medzi paralelnými puklinami chodby, avšak tento predpoklad by bolo pred akciou (bez potápačskej výstroje, "na nádych") potrebné ešte overiť.
Perspektívnejšie miesto "suchým spôsobom" sa nachádza k komíne Hornej úrovne (nad m. b. 120), ktorý nebol bližšie preskúmaný. Chodba sa tu smerom k stropu zvonovito zakončuje a lezenie na mimoriadne zablatených stenách je pomerne náročné, no prekonateľné. Bolo tu zaregistrované silnejšie prúdenie vzduchu. Špekulatívne sú predpoklady o obídení Prítokového sifónu touto suchou cestou. Horná úroveň je však pravdepodobne staršou cestou aktívneho toku Prítokovej a Odtokovej chodby.
Zaujímavé miesta môžu poskytovať ďalšie komíny, prevažne v suchých častiach jaskyne. Nimi by sa azda dalo vystúpiť do senilných priestorov podobných Hornej úrovni. Komíny majú však tendenciu smerom nahor sa zužovať a preto sa v nich dá reálne postúpiť len pomocou vŕtačky. V niektorých sme zaznamenali prievany.
Prievany sme pozorovali aj na úseku chodieb od vchodu po Karbidovú sieň (prevažne v Plazivkách, najlepšie pozorovateľné pri m. b. 14 - rúrovitý profil). Jaskyňa sa správa ako spodný vchod do jaskynného systému, keď v letnom období prievany prúdia smerom von a v zimnom období smerom do vnútra masívu. Existencia horného vchodu zatiaľ nebola potvrdená a ťažko si vieme predstaviť miesto v jaskyni, odkiaľ by sa priestory prepájali s povrchom. Jaskyňa je však významnou lokalitou výskytu (rôznych druhov) netopierov (UHRIN, M., 1997), veľké kolónie sa tu formujú hlavne v lete a ich stredisko výskytu aj v najvzdialenejších partiách poukazuje podľa odborníkov na jestvovanie ďalšieho vchodu (Š. Matis, 2001, ústna informácia).

Záver

Obnovením prieskumu Gemerskoteplickej jaskyne sme nadobudli cenné informácie o tomto najvýznamnejšom jaskynnom systéme najzápadnejšej časti Slovenského krasu. Novým zameraním sme zistili aktuálne dimenzie a prvýkrát bola vyhotovená detailná mapa. Predchádzajúca mapa bola prvýkrát publikovaná v roku 2000, takmer 50 rokov po objavení jaskyne (HOCHMUTH, Z.). Podľa nášho názoru však ide o veľmi zjednodušený náčrt s chybami. Smerovanie priestorov jaskyne podľa predchádzajúcej mapy v porovnaní s novými meraniami ukazujú značné nepresnosti. Generálny smer SSV - JJZ bol však pritom zistený aj šafárikovskými jaskyniarmi (ktorí sú autormi predchádzajúcej verzie mapy). Vyčítali sme to z dostupných technických denníkov (M. Gaál). V prieskume jaskyne budeme naďalej pokračovať, dúfame, že aj v spolupráci s potápačmi. Moje osobné poďakovanie patrí všetkým "plazenia - chtivým" členom, ktorí sa podieľali na prieskume a dokumentácii, počas našej činnosti v jaskyni. Sú to: Zoltán Jerg, Martin Gaško, Gabriel Lešinský, Vladimír Kóňa, Attila Jerg, František Horčík a Martin Horčík zo skupín SK Drienka a SK Minotaurus.

Literatúra

BENEDEK, L. - GAÁL, Ľ., 1985: Prví prieskumníci v Jelšavskom krase. Spravodaj SSS, 16, 3-4, Martin, pp. 35-38.
GAÁL, Ľ., 2000: Činnosť SSS v oblasti západne od Slovenského krasu. 50 rokov Slovenskej speleologickej spoločnosti, Zborník referátov, Liptovský Ján, pp. 116-122.
GAÁL, M., 1986: Technický denník č 14/86 OS Šafárikovo: Gemerskoteplická jaskyňa. 27. 10. 1986, archív SMOPaJ Liptovský Mikuláš.
GAÁL, M. - POTOČNÍK, E., 1981: Identifikačná karta: Gemerskoteplická jaskyňa. Archív SMOPaJ Liptovský Mikuláš.
HLAVÁČ, J., 1980: Správa o činnosti SSS za rok 1979. Spravodaj SSS, 11, 1, Liptovský Mikuláš, pp. 18-29.
HLAVÁČ, J., 1981: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1980. Spravodaj SSS, 12, 1, Liptovský Mikuláš, pp. 8-24.
HLAVÁČ, J., 1986: Slovenská speleologická spoločnosť v roku 1986. Spravodaj SSS, 17, 3-4, Martin, pp. 13-23.
HOCHMUTH, Z., 2000: Gemerskoteplická jaskyňa. In: Problémy speleologického prieskumu podzemných tokov na Slovensku. Prešov - Košice, p. 110.
MELLO, J a kol., 1996: Geologická mapa Slovenského krasu. Regionálne geologické mapy Slovenska 1:50 000, GS SR, Bratislava.
MELLO, J. a kol., 1997: Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1 : 50 000. GS SR, Bratislava, p. 256.
MÁTÉ, T., JERG, Z., JERG, A., 2000: Koniarska planina (konečne) odkrýva svoje tajomstvo. Spravodaj SSS 1/2000, roč. 31, pp. 27-35.
UHRIN, M., 1997: Faunistické údaje o stavovcoch (Vertebrata) Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Ochrana krasových javov a krasových území, Zborník referátov, Brzotín, pp. 101-123.

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Úvod Hlavnej chodby
Úvod Hlavnej chodby, foto: V. Papáč
zobrazení: 1208
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.