Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Stručná správa z expedície Krym 2004
Peter Holúbek - Peter Magdolen - Gabriel Lešinský

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 1876)

V dňoch 30. 5. – 10. 6. 2004 jedenásť slovenských jaskyniarov (Milan Blusk, Radovan Dočolomanský, Peter Holúbek, Vendelín Kindernay ml., Stanislav Kočíšek, Ľudovít Krčmárik Gabriel Lešinský, Miroslava Lešinská, Peter Magdolen, Štefan Seman, Miroslav Sova) pôsobilo na Kryme, známej vápencovej planine Čatyr-Dag.
Náčrt situácie planiny Čatyr Dag.

Išlo o kratšiu prieskumnú výpravu, ktorej cieľom bolo bližšie spoznať túto oblasť a vytypovať zaujímavé lokality na prípadný ďalší prieskum. Počas dvanástich dní sme našli aj s pomocou mapy desiatky vchodov do jaskýň a priepastí, mnohé z nich aj navštívili a urobili si hrubý obraz o tomto jaskyniarsky zaujímavom území. Na 8 lokalitách sme aj sondovali. Podarilo sa nám preniknúť o kúsok ďalej v jednej známej jaskyni, vykopať sondu v iniciálnej depresii a objaviť menšiu priepasť. Nie je toho síce veľa, ale pri veľmi dobrej preskúmanosti územia ide o zaujímavé poznatky, ktoré nadväzujú na prácu tunajších jaskyniarov. Podľa filozofie známeho jaskyniara sme tu zanechali aspoň ryhu, keď sa nám dieru do sveta urobiť nepodarilo.
Čatyr-Dag je jedna z 8 krasových planín Horného Krymu. Rozlohou 43 km2 patrí k malým, je však najznámejšia, a to vďaka najvyššej hustote krasových javov i kvôli prítomnosti sprístupnených jaskýň. Táto jajla (krymský názov pre planinu) je podobne ako celý Krym uklonená z juhu na sever. Morfologicky sa člení na južnú časť - Horné plató - rozkladajúce sa v nadmorskej výške 1300 - 1500 m a spodnú časť vo výškach 900 - 1100 m n. m. Okolitý terén pod planinou je vo výške 200-600 m. Čo je dôležité pre jaskyniara, sú vyvieračky a tie sa nachádzajú na úrovni okolo 500 m n. m., najmocnejšia z nich má výdatnosť v maxime niekoľko m3. Odtiaľ vyplýva aj vertikálny potenciál jaskýň, ktorý v prípade horného plató môže byť do 900 m. Horné plató je speleologicky zatiaľ málo významná oblasť. Miestni jaskyniari tvrdia, že horniny sú tu silne tektonicky porušené, a tak prípadné priepasti rýchlo končia v závaloch. Ťažko povedať, či sa toto tvrdenie dá zovšeobecniť, fakt je, že prirodzená priepasť sa tu nenachádza. Avšak z množstva závrtov (odhadom 50 – 100) sa môže nájsť ten pravý, kde sa závaly dajú obísť. Skutočnosťou je, že krymskí speleológovia tu nesondujú. Možno aj preto, že na hornom plató nie je voda a prístup od základne trvá okolo 2 hod. Spodné plató je oproti tomu skúmané viac než 100 rokov, prvá chata slúžiaca speleológom tu bola postavená už v r. 1893. Povrch planiny je spolovice zarastený bukovo-hrabovým lesom, zvyšok je step s kde tu rastúcim plazivým borievčím a tujou (možževeľnik). Najčastejšími podzemnými formami sú priepasti, z nich je veľká časť typu light hole. Najznámejšie sú Chod konjom (-217 m), Bezdonnaja (-195 m) s vertikálou 160 m a ľadom na dne, Vjalova (-81 m), Obvaľnaja (-59 m), Jubilejnaja, Azimutnaja, Gugerdžin... Najhlbšou priepasťou sa zásluhou aktivít miestnych jaskyniarov stala pomerne neznáma jaskyňa Podsnežnik (-256 m). Horizontálnych jaskýň je pomenej. Súvisia zrejme so starou epochou vývoja, dnes predstavujú len torzo dávnych systémov. My sme navštívili jaskyne Bimbaš-Koba, Suuk-Koba, Partizanskaja, Aktjuč-Koba a tiež sprístupnené Emine-Bair-Chosar a Mramornuju. Z geologického hľadiska sú vápence vrchnojurského veku (titón) a podložie tvoria sedimenty terigénneho flyšu triasu a spodnej jury (tavridská séria).

Zoznam jaskyniarskych lokalít na Kryme, ktoré boli v centre nášho záujmu:

Emine-Bair-Chosar – v tejto jaskyni pre verejnosť sme navštívili nesprístupnenú sieň Kečkemet, kde sa hľadala možnosť ďalšieho postupu. M. Sova s L. Krčmárikom usúdili, že koncový hlinený sifón je dobré miesto na kopanie s možnosťou ďalšieho postupu. Ak by sa tu podarilo niečo objaviť a po prípade dostať sa na povrch, tak by to malo strategický význam pre jaskyňu z hľadiska prevádzky, pretože dnešný vchod slúži zároveň aj ako východ.

Chorcheho objav – v tejto lokalite nachádzajúcej sa východne od sondy Prvosienková sa podarilo jaskyniarom združeným okolo Chorche M. N. Kornysa dňa 5. 6. postúpiť niekoľko metrov dopredu. S pomocou vŕtačiek sme tu rozšírili vstupnú úžinu. Ďalej sa nachádza úžina, avšak je tu treba vynaložiť značnú prácu na odstránení sedimentu brániacemu v ďalšom postupe. Zdá sa, že ide o starší zanesený meander. Prievan sme neregistrovali.

Krapivnyj grot (Žihľavová diera) – známa jaskyňa nachádzajúca sa neďaleko lokality Emine-Bair-Chosar. Sondovali sme tu na základe doporučenia A. F. Kozlova. Počas štvordňovej práce sme sondovali v zasintrovanom konci jaskyne vedúcom na východ a rozširovali úžinu. Podarilo sa nám tu postúpiť dopredu asi o 120 cm. Dva metre pred koncom jaskyne sme prekonali s pomocou vŕtačiek úžinu smerujúcu priamo na sever a objavili 9 metrov dlhé tesné pokračovanie. Z hľadiska zoológie ide o významnú lokalitu. V nových priestoroch sme našli viac kostí, ktoré sme odovzdali miestnym jaskyniarom, podobne ako aj nález črepov. Tieto sme našli nehlboko v sutine pri m. b. 5. Pre odborníkov sme odobrali z jaskyne vzorku z ulít, ktorých tisíce kusov sa nachádzajú v hlinenej vrstve medzi m. b. 6 a 7. Ide pravdepodobne o jedince ktoré boli do podzemia spláchnuté pri odlesnení planiny. Ďalší postup je tu možný po náročnom, dlhodobom a nudnom rozbíjaní sintrov pri m. b. 7, alebo komplikovanom ťažení asi 40 cm hrubej vrstvy tmavej hliny pri m. b. 10.

Mramornaja peščera (Mramorová jaskyňa) – sprístupnená jaskyňa v ktorej sme nevykonávali žiadny jaskyniarsky prieskum. Zúčastnili sme sa tu koncertu v jaskyni za účasti desiatok poslucháčov. Medzi vystupujúcimi bol aj G. Lešinský, ktorý ako jediný cudzinec zaspieval pesničku za sprievodu hry na gitare. Za svoj výkon zožal búrlivý potlesk.

Ponor pri Prvosienkovej – ide o 1,7 m hlboký ponor s kompaktnými vápencovými stenami a výraznou modeláciou po pôsobení vody, ktorý sa otvára na dne závrtu – priamo v jeho aktívnom bode. Na lokalitu upozornil kolegov v rojnici G. Lešinský. Spolu s Ľ. Krčmárikom, Š. Semanom a V. Kindernayom sa s náradím neúspešne pokúsili o prerazenie úžiny na dne ponoru. Lokalitu by bolo potrebné rozšíriť vŕtačkou. Do oslabených zón ponoru s výraznou vrstevnatosťou i puklinovitosťou horniny vnikajú efemérne povrchové toky pri dažďových prívaloch. Je predpoklad, že sa pod ponorom vytvorila priechodná jaskyňa. Lokalita je zakreslená v špeciálnej mape pre orientačný beh.


Priepasť na úpätí horného plata Čatyr-Dagu – lokalita nájdená dňa 4. 6. 2004 M. Sovom a L. Krčmárikom. Bola považovaná za nepreskúmanú, avšak pri jej zliezaní sa tu našli stopy po kotvení lán. Ide o priepasť hlbokú 55 metrov končiacu závalom. Jej zemepisné súradnice zamerané prístrojom GPS Magellan 2000 sú 44° 45´ 21N, 034° 17´ 40E.

Priepasť nad Prvosienkovou – menšia, už predtým známa priepasť (je zakreslená v špeciálnej mape pre orientačný beh; názov je nám zatiaľ neznámy), ktorú hneď pri prvom povrchovom prieskume v štvorčlennej rojnici našiel V. Kindernay. Spolu s Ľ. Krčmárikom, Š. Semanom a G. Lešinským odvalili balvany prikrývajúce ústie a vnikli do krátkej vertikálnej siene. Vzápätí Veno s Ľubom vyčistili dno a cez extrémnu úžinu prenikli do hĺbky 5,5 m. P. Holúbek o niekoľko dní neskôr kvôli kopaniu úžinu rozšíril vŕtačkou. O prienik na dne šachty s nádherným koróznym profilom sa snažil predovšetkým tandem M. Sova – Ľ. Krčmárik, ktorí tu riadne zamakali. Zastavila ich však úžina v hĺbke 7,5 m s tesným pokračovaním vo vertikálnom smere. Lokalita leží vo svahu závrtu, vo vzdialenosti 37 m pri prevýšení +5 m vzhľadom k sonde Prvosienková. Dĺžka polygónového ťahu je 17,5 m. Na prolongačných prácach sa podieľali aj M. Blusk a R. Dočolomanský.


Sonda Prvosienková – pôvodne išlo o nápadnú iniciálnu depresiu s priemerom 4 m a hĺbkou 1,35 m, ktorú G. Lešinský našiel v ten istý deň v tom istom závrte, kde sa objavil aj Ponor pri Prvosienkovej a Priepasť nad Prvosienkovou. Lokalita nie je zakreslená v špeciálke pre orientačných bežcov a podľa vyjadrenia miestnych jaskyniarov sa podobné povrchové formy na planine nekopú ani neregistrujú. Lokalita bola navlas podobná depresiám, aké sme kopali v Slovenskom krase. Na lokalite pracovali aj P. Magdolen, R. Dočolomanský, Š. Seman, Ľ. Krčmárik, V. Kindernay, M. Blusk, ale hlavne Stano Kočíšek, ktorý tu poriadne zamakal, keď sa "lámal chlieb" a keď sa nikomu do nevábnej diery veru nechcelo. Spolu s G. Lešinským sa mu podarilo preraziť v sedimente otvor, cez ktorý prúdil prievan. Pokračovanie objavil v stene sondy v hĺbke 4 m. Tvorí ho krásne modelovaná šachtička. Kvôli nebezpečnému závalu nad šachtičkou museli byť nádejné práce prerušené. Je nutné odstrániť ho paralelnou, 3 m hlbokou sondou. Nabudúce... Celková hĺbka sondy je 5 m pri dĺžke polygónového ťahu 7,5 m.


Ukazateľ (Smerovník) – túto pozoruhodnú lokalitu nám ukázal známy jaskyniar Chorche Miguel Nikitovič Kornys. S pomocou vŕtačiek sme tu rozšírili vstupnú, pomerne tesnú časť, vystrojili vertikálne úseky a zostúpili na dno, ktoré sme odhadli, že sa nachádza v hĺbke asi 70 metrov. Podľa popisu Chorcheho sme tu našli vodný sifón, ako aj úžinu nad dnom. Údajne tu existuje rozsiahle, nepreskúmané pokračovanie s rozsiahlymi priestormi, ktoré navštívili len moskovskí jaskyniari. Treba iba rozšíriť úžinu, ktorú prekonal len jeden človek. Po dôkladnom zvážení situácie sme sa rozhodli, že úžinu označenú Chorchem nebudeme rozširovať, pretože určite ju nik neprekonal, nie je tu prievan a naviac vôbec sa nám nezdalo, že by pokračovala. V šachte s priemerom 4 metre sme tu našli pri zlanovaní v drobnom výklenku, asi 15 metrov nad dnom, v hlinenom sedimente kostru kuny, alebo podobného dravca. Tento nález podľa nášho názoru svedčí o tom, že po odlesnení planiny bolo do podzemia splavené značné množstvo hliny, ktorá sa neskoršie vyplavila. Zhodou okolností sa tu zachovala jej vzorka spolu kostrou stavovca. Zemepisné súradnice Ukazateľa zamerané prístrojom GPS Magellan 2000 sú 44° 47´ 17N 034° 17´ 46E, 1013 m n. m.

Výkop v ponore pri základni ONIX-tur – na túto lokalitu nás upozornil prostredníctvom svojho zamestnanca A. F. Kozlov. Ide o miesto občasného ponoru vôd pochádzajúcich z nadložných nekrasových hornín. Bola tu asi meter hlboká diera kde v kopaní bránil zaklinený balvan. S pomocou vŕtačiek sme ho odstránili, dieru v masívnom vápenci rozšírili a postúpili do hĺbky asi 2,5 metra. V ďalšom postupe nás zastavila úžina. Je tu možné pokračovať v kopaní s využitím modernej vŕtacej techniky. Kopanie znepríjemňovali hrdzavé klince, žiletky a konzervy. Podľa bioindikačných zistení Ch. M. N. Kornysa sa tu údajne nachádza vodný tok v hĺbke 5 metrov. Jeho zemepisné súradnice zamerané prístrojom GPS Magellan 2000 sú 44° 47´ 41N 034° 18´ 21E, 1243 m n. m.

Zubná kefka – priepasť nachádzajúca sa na hornom platé Čatyr-Dagu. Objavená bola z tektonického závrtu na dne ktorého S. Kočíšek dňa 4. 6. našiel miesto, kde padajú do podzemia vhodené skalky. Hneď sa tu začalo so sondovaním, avšak kvôli nedostatku nástrojov sa práca prerušila. Dňa 9. 6. sa tu s pomocou vŕtačiek preniklo do podzemia. Priestor má rútivý, vertikálny charakter a dosahuje hĺbku 19 metrov. Po sondovaní je tu možnosť ďalšieho pokračovania. Našli sme tu zaujímavý črep, ktorý sme odovzdali A. F. Kozlovovi. Jej zemepisné súradnice zamerané prístrojom GPS Magellan 2000 sú 44° 44´ 42N 034° 17´ 41E, 1388 m n. m. V blízkosti tejto jaskyne sme venovali pozornosť dvom lokalitám. Jednu tvorila úzka pukline, kde sondovali miestni jaskyniari. Dosahovala hĺbku okolo 4 metrov. V ďalšom postupe tu bránila úžina, ale vhodená skalka padala pomerne ďaleko a podľa ozveny sme usúdili, že po 4 metroch je väčší priestor. Počas niekoľkých akcií s akumulátorovými vŕtačkami je tu veľká šanca na postup ďalej. Zemepisné súradnice tejto lokality so silným prievanom zamerané prístrojom GPS Magellan 2000 sú 44° 44´ 43N 034° 17´ 37E. V blízkosti obidvoch lokalít sa nachádza tesná, pomerne hlboká priepasť na dno ktorej sme nezostúpili. Aj tu fúka silný prievan a je pravdepodobné, že tieto lokality navzájom súvisia. Zemepisné súradnice zamerané prístrojom GPS Magellan 2000 tejto lokality sú 44° 44´ 39N 034° 17´ 40E. Na hornom platé Čatyr-Dagu sme našli okrem menovaných lokalít viac miest, ktoré by stáli za sondovanie.

Okrem prolongačných a exkurzných aktivít treba spomenúť každodenný povrchový prieskum na plošine planiny, ku ktorému prispeli všetci účastníci (predovšetkým M. Sova, S. Kočíšek a Ľ. Krčmárik). Obzvlášť systematickú povrchovku vykonali P. Magdolen a G. Lešinský, ktorí preskúmali veľkú časť planiny a podľa mapy pre orientačných bežcov 1:15 000 vyhľadali viac ako 50 lokalít. P. Magdolen bez výstroja s pridržaním sa lana preskúmal viacero priepastí do hĺbky max 30 m, ktoré boli už známe, pričom načrtol ich obrysy. Polohy všetky lokalít boli aj zamerané, žiaľ, výpadkom prístroja Magellan 2000 po návrate expedície sa takmer celá táto databáza vymazala. Našťastie disponujeme presnou povrchovou mapou aj s lokalizáciami (vrátane výškopisu).

Zhrnutie

Možnosť ľahkého objavu na planine Čatyr-Dag sa minula už pred pár desiatkami rokov. Prieskum nám ukázal, že plošina je analogická typickým planinám v Slovenskom krase, ibaže v reliéfe sa tu odráža výrazná vrstevnatosť, pozdĺž ktorej sa sformovali línie závrtov. Z povrchových krasových foriem sme zaregistrovali iniciálne depresie, množstvo zavalenísk i niekoľko prepadlísk. Ani veľmi nebudeme od skutočnosti, ak povieme, že na Čatyr-dagu, sa takmer v každom závrte nachádza nejaká jaskyňa, či prinajmenšom otvorený ponor s kompaktnými stenami. Pôsobenie jaskyniarov je tu podobné tomu nášmu, teda ide o hľadanie prievanov, rozširovanie puklín, otváranie závrtov či prolongácia koncových úzkych častí známych jaskýň. Zatiaľ tu nie je objavená významnejšia jaskyňa na eróznej báze, či už cez vyvieračku, alebo zhora cez priepasť z planiny. Oproti expedičným jaskyniarom majú domáci výhodu v podrobnej znalosti terénu, ako aj v skúsenostiach s úspešnými i neúspešnými prácami v doterajšej histórii prieskumu. Prípadná nasledujúca expedícia by sa mohla sústrediť na horné plató, kde sú lokality ešte speleologickou činnosťou nedotknuté. Na Čatyr-Dag sa veru treba vrátiť.
Na záver by sme chceli vysloviť poďakovanie A. F. Kozlovovi za pohostinnosť a pomoc, ďalej I. V. Timochinovi z jaskyne Emine-Bair-Chosar za cenné rady. Poďakovanie patrí aj ďalším pracovníkom firmy ONIX-tur, ktorí nám pomáhali pri zabezpečovaní nášho pobytu na Kryme. Zvláštne poďakovanie patrí aj Chorche M. N. Kornysovi za rady, konzultácie a pripomienky k našim výkopom. Jeden člen výpravy ďakuje sponzorom G. Stibrányimu a firme Eva-Šport z Klenovca.

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
J. Ardóčka - Mikov
V jaskyni, foto: G. Lešinský
zobrazení: 1098
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.