Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Čo s Jasovskou planinou ?

Vydané dňa 04. 03. 2006 (Počet prečítaní: 2029)

Mnohí z nás si na nej už vylámali jaskyniarske zuby...
Na sklonku roka sme s Dominikom a Mirkou Haršanikovcami spravili na ich podnet revíznu povrchovku na Jasovskej planine, ktorá vždy bola a dodnes je krkolomným orieškom pre jaskyniarov. Veď si len vezmite - na planine je v súčasnosti okolo 100 jaskýň; na plošine je ich iba zo šesť - všetko ostatné je v svahoch planiny. Za 17 rokov sa tam takmer nepohol lístok na objaviteľskom strome... Okrem nedávneho významného objavu v dávnejšie známej Vianočnej priepasti (chlapci z Cassovie) a zaujímavého postupu v Keglevičke nič nenaznačuje, čo by sa malo ukrývať hlbšie v útrobách tohto obrovského vápencového telesa, kam nezasahujú ani významné veľké jaskyne (Skalistý potok, Kunia priepasť, Trojramenná priepasť) viazané na tektonické štruktúry juhozápadných svahov planiny. Z Jasovskej i Zádielskej planiny takmer kameňom dohodíte na neďaleký Dolný vrch, ktorý buduje viac-menej tá istá hornina, no rozdiely sú priepastné - čo do miery rozčlenenia krasového povrchu, diverzity povrchových krasových foriem i počtu jaskýň. Pokiaľ ide o mňa, za dva roky som počas povrchoviek našiel na plošine (nie v svahoch) Jasovskej toľko perspektívnych miest ako na Dolnom vrchu či Silickej v priebehu jedného dňa. Napriek tomu niet pochýb o bohatstve a pestrosti podzemia medzi Debraďou a Hájom. Asi bude treba zmeniť prístup k prieskumu planiny; možno to chce nových ľudí. Okrem stálic pôsobiacich na tomto území z bratskej Cassovie (Terray, Klema, Cesnak, Kladiva) sa rozhodol prísť planine na kĺb neúnavný kopáč a votrelec Dominik. Furt s Jasovskou otravuje. Čo si nejdeš zaobjavovať na Silickú alebo Dolný vrch? Ale to nie, o tom nechce ani počuť. Musel som sa teda po dlhšom čase opäť vrátiť k tým pár lokalitám, ktoré som tam kedysi našiel, a ktoré podľa Domouša treba preveriť či vôbec za niečo stoja.

Stará
Stará, to je také "čudo-mudo", ani ryba ani rak. Ležala si pokojne v jednom závrte v centrálnej časti planiny do roku 1998, keď som ju tam "vymákol". Rástol tam vtedy utešený dubovo-hrabový vzrastlý les, ktorý dali tí somári z opátstva v Jasove bez milosti holorubne vyťať (vraj: veď sa pozrite, nie je tá mladina krásna?). Niečo také ako je Stará, som na JP už nikdy viac nenašiel.

Stará
Stará - svahový výklenok, či jaskyňa ?
Autor: G. Lešinský

Strašne mi pripomínala Brečtanovú priepasť na Dolnom vrchu, kde sme sa s Máťom Horčíkom prekopali za pár hodín do krásne modelovanej, lenže fluviokrasovej studne. V kompaktnom svahu závrtu (správnejšie krasovej jamy) je niečo ako väčší skalný výklenok. I tam je vstupná porucha subhorizontálna a dno teda naoko tvorí skalné dno. V čase revízneho prieskumu bolo vonku teplo, odmäk, snehu zo 15 cm. Z diery sa neparilo, nedýchala. Bohvie či vôbec dakedy dýcha. Ale Brečtanovej akoby z oka vypadla. Pokračovanie je priúzke na akúkoľvek klasickú prolongáciu. Môže to byť rovnako kryogénna povrchová forma, ale i vstup do podzemia. Keď si človek pozrie tie tvary a zhodnotí jej polohu, je to tak 50 na 50. Načim kopati.

Bogdáň
Ďalšia krasová zvláštnosť. V monotónnom svahu kužeľovitého vrchu akoby dakto vypáčil vápencovú platňu. Leží našikmo; z blízkeho okolia sa do poruchy splavuje sediment. Také niečo som videl len na juhu Silickej, ale tam sa pod tým miestom skrýva stopercentná diera. Tu tomu dávam zo 30 percent. Uvidíme na jar.

Depresia Kamenec
Platňa na Silickej planine podobná tej na Bogdáni
Autor: G. Lešinský

Dominik však vo svahu našiel ešte niečo iné, čo som si ja prv nevšimol (zatiaľ to nepomenoval). Nádherne vyvinutá depresia 2,5 x 2,5 m. Ako nôž ju presekáva v tretine pôdorysu subvertikálna tektonická porucha.To vyzerá veru zaujímavo. Tam je isto diera, ale vzhľadom na povahu a štruktúru sedimentu - najskôr niečo veľmi senilné, možno z väčšej časti vyplnené sedimentom. Keď si však zbližša lokalitu omrknete, vidíte, že odnos tu prevláda nad zanášaním.

Bogdáň
Dominikova depresia na Bogdáni
Autor: G. Lešinský

Empiricky som kedysi na podobných lokalitách kopaním prišiel na to, že aj keď je sediment "betónový", väčšej depresii úplne stačí drenážny kanál, ktorým si depresná forma stále udržiava telesné proporcie. V novembri sme ho s Jozefom na Silickej v podobnej štruktúre (poznáme ich už ďaleko viac) aj našli. Trvalo to síce hodinu aj niečo, ale po trpezlivom "štangľovaní" tam bol. A pod ním - ako inak - vodiaca stena a diera (aspoň to tak vyzerá). V takýchto prípadoch si ja osobne kladiem hranicu - do -5 m a koniec. Do tejto hĺbky sa pri sondovaní musí preukázať, o čo vlastne ide. O jaskyňu alebo nejaký iný vrtoch planiny.
Ďalšie dve rozpracované lokality na plošine, ktoré sme načali s Cassoviou sa už iste tešia na jar, lebo sa zbiera na frontálny útok. Vabank. Buď - alebo. Taká jaskyniarska ruleta...

Zelená jaskyňa
Nový objav - Zelená jaskyňa
Autor: G. Lešinský

Na záver akcie ma Dominik potešil novoobjavenou Zelenou jaskyňou už vo Volovských vrchoch, kde dominujú kryštalické vápence. Bárs pekná diera. V týchto dňoch chlap zisťuje, k akej speleogenetickej kategórii vlastne lokalita patrí. Pre ďalší postup to bude veľmi dôležité zistenie.

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Meandre za Gabiho dómom
Meandre za Gabiho dómom, foto: T. Máté
zobrazení: 846
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.