Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Speleologický prieskum Humenských vrchov (1. časť)

Vydané dňa 05. 03. 2006 (Počet prečítaní: 2259)

Územie Humenských vrchov, ktoré sa rozprestierajú od východu na západ od Brekova po Porúbku a od juhu na sever od (povyše) Michaloviec po Humenné, nepatrí k oblastiam, kde by prekvital základný jaskyniarsky prieskum. Dodnes nie je tento geomorfologický celok ako komplex preskúmaný a dokonca nejestvoval ani len základný súpis speleologicky dôležitých lokalít s najzákladnejšími údajmi.
Humenské vrchy sú stále výzvou vo všetkých súčastiach praktického jaskyniarstva - rekognoskačnej, prolongačnej, objaviteľskej, prieskumnej, dokumentačnej, ale aj syntetizujúcej a publikačnej. Našou úprimne milou povinnosťou na pracovisku SMOPaJ v Košiciach bolo zoznámiť sa s týmto územím a inventarizačne ho spracovať.
V nadväznosti na rok 1910 (G. STRÖMPL, 1910a, b) nebol s výnimkou rokov 1974-1975 (M. ERDŐS), resp. 1976 a 1978 (Z. HOCHMUTH) doteraz spracovaný materiál, ktorý by zaznamenal a evalvoval mnohé zmeny v základnej dokumentácii speleologických objektov Vihorlatských vrchov, predovšetkým čo sa týka nových objavov, identifikácie sporných lokalít a spresnenia lokalizácií. Donedávna neexistoval dokonca ani len základný súpis všetkých známych lokalít tohto geomorfologického celku s identifikačnými údajmi. Z takéhoto súpisu sa už dá aspoň v náznakoch posúdiť charakter i perspektivita celku z jaskyniarskeho hľadiska, čo logicky môže usmerniť prípadný hlbší partikulárny záujem. Je však potrebné vyzdvihnúť veľmi hodnotné práce Z. HOCHMUTHA (1976, 1978), ktorý sa snažil komplexne zachytiť speleologickú problematiku Humenských vrchov a časti bradlového pásma. K týmto snahám treba zaradiť i pokus nedávno zosnulého mladého jaskyniara M. KUZMU (1988), ktorý sa adekvátne svojmu veku a vzdelaniu pokúsil o syntézu dovtedajších poznatkov o jaskyniach Humenských vrchov. Prieskumníci viacerých generácií vykonali v Humenských vrchoch množstvo obdivuhodnej rekognoskačnej, objaviteľskej, ale i dokumentačnej práce, ktorá si zasluhuje uznanie. Jej evalvácia a syntéza výsledkov, ktoré priniesla, je konkrétnou výzvou do budúcnosti.

PREHĽAD ZÁKLADNEJ SPELEOLOGICKEJ LITERATÚRY

Prvý prehľad jaskýň z Humenských vrchov publikoval G. STRÖMPL (1910a, b), pričom mnohé z nich sa nedostali do neskorších súpisov, keďže Strömplov článok nebol veľmi známy. Až po takmer 70 rokoch sa v roku 1979 objavuje Zoznam jaskýň a priepastí na Slovensku, ktorý vychádzal z Prehľadu preskúmaných jaskýň na Slovensku (A. DROPPA, 1973). Pravdepodobne vzhľadom na prehnané kritériá sa v ňom však spomína len minimum lokalít. V polovici 70. rokov minulého storočia vypracoval M. ERDŐS nepublikovaný súpis niektorých jaskýň Humenských vrchov (1974, 1975). Kvalitné informácie, hoci taktiež na počet obmedzené, zverejnil Z. HOCHMUTH (1976, 1978). V roku 1988 sa o súpis (nie všetkých) dovtedy známych lokalít pokúsil vtedy študent 3. roč. gymnázia M. KUZMA. Doteraz posledný, na jaskyne selektívne obmedzený súpis speleologických objektov vyšiel v rámci Zoznamu jaskýň na Slovensku (P. BELLA et P. HOLÚBEK /eds./, 1999), kde je uvedených 11 lokalít. O súpis všetkých známych lokalít (vrátane tých od G. Strömpla) sa pokúša prvýkrát autor tohto príspevku. Je to v súčasnosti relatívne vyčerpávajúci súpis lokalít s najzákladnejšími údajmi; chýbajú v ňom však údaje o lokalitách známych M. Kuzmovi, ktoré po jeho smrti nie sú dostupné ako i o objektoch, ktoré doteraz neboli identifikované a preskúmané.

STRUČNÁ GEOLOGICKO-GEOMORFOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA

Tento oddiel sme spracovali predovšetkým na základe našej ústnej konzultácie s Dr. S. Jackom jr., ktorý Humenské vrchy mapoval z hľadiska geológie (S. Jacko jr. in B. ŽEC et al., 1997) a samozrejme aj s využitím vyššie citovaného zdroja.
Oblasť Humenských vrchov prekonala polyfázový, pomerne komplikovaný vývoj, ktorý sa odrazil v geologickej stavbe, stupni tektonickej porušenosti a celkovom geomorfologickom obraze.
Charakter jaskýň v tomto krasovom území už len dodatočne potvrdzuje to, čo je možné vyčítať z príslušnej časti geologickej mapy:
  • lokálne primeraný potenciál, pokiaľ ide o možnosť vzniku jaskynných systémov
  • nízky stupeň skrasovatenia
  • plošne i objemovo limitovaný komplex vhodných karbonátov
  • málo priaznivá tektonika pre vznik väčších jaskýň
  • malá diverzita genetických typov jaskýň
  • malá vyvinutosť krasových foriem všeobecne
Humenské vrchy časť Krivoštianka, na ktorú sa viaže veľká väčšina krasových jaskynných foriem, je už len reliktom rozsiahleho karbonatického pásu fatrika (paleoalpínsky orogén), nasunutého v tejto oblasti pôvodne z juhu na sever a neskôr reverzne späť na juh, pričom jeho VJV pokračovanie je prekryté predovšetkým vulkanitmi. Najzápadnejšia časť Humenských vrchov je navyše amputovaná v dôsledku riečnej erózie Laborca, ktorý sa do vyzdvihujúceho sa pohoria zarezával v mladšom terciéri miocéne. Pohyby súvisiace s výzdvihom sú aktuálne aj v recente. Dôsledkom činnosti Laborca je Brekovská brána, resp. prielom Laborca. Dá sa predpokladať, že uvedené procesy do istej miery ovplyvnili speleogenézu v amputovanej časti Klokočinách, kde sa nachádzajú morfologicky najvýraznejšie krasové dutiny v celej oblasti.
Osobitý ráz majú Humenské vrchy v časti Sokol. Materská hornina - karbonatický konglomerát paleogénu - a jej slabá rigidita voči koróznemu, kryogénnemu a eolickému zvetrávaniu tu podmienili vznik veľmi zaujímavých, tzv. klastokrasových jaskýň.
Celá oblasť Humenských vrchov predstavuje hrasť, čo do istej miery determinuje i celkový geomorfologický obraz. Z hľadiska geomorfológie nemožno nepostrehnúť výraznú obsahovú jednoduchosť, pokiaľ ide o krasové formy a ich vyvinutosť, oproti typickým krasovým geomorfologickým celkom (napr. Slovenský kras). Reliéf má síce v dôsledku komplikovanej geológie a tektoniky osobitný ráz, avšak povrchové krasové formy sú málo výrazné. Výskyt kvalitných, predovšetkým gutensteinských vápencov, ktoré v komplexe s ďalšími karbonatickými horninami budujú hrasť Humenských vrchov tvorenú štyrmi imbrikovanými šupinami, vytvoril predpoklady pre vznik jaskýň, ktoré môžu aj v procese režimu korózneho vývoja nadobudnúť zaujímavé morfometrické i morfogenetické črty. Aj z týchto dôvodov uvádzame nižšie historický prehľad geologických výskumov. Na základe moderných (tu neuvádzaných) a dnes už ucelených predstáv o geologickej stavbe tohto podcelku Vihorlatských vrchov bude možné lokálne rozvinúť nadväzujúci speleologický prieskum, ktorý by sa tu mal znovu obnoviť.

Literatúra:

BELLA, P. et HOLÚBEK, P. /eds./ (1999): Zoznam jaskýň na Slovensku. Dokumenty. MŽP/SMOPaJ/SSS, Bratislava, ss. 193-194
DROPPA, A. (1973): Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku. Slovenský kras, 11, MSK, Liptovský Mikuláš, s. 123
ERDŐS, M. (1974): Správa z návštevy krasového územia v okolí Brekovského hradu. Mnscr., MSK, Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice, apríl 1974
ERDŐS, M. (1975): Predbežný speleologický prieskum v okolí Jasenovského hradu. Mnscr., MSK, Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice, 1975
ERDŐS, M. (1988): [nepresná citácia] Správa z ...... Mnscr., MSK, Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice, 1988
HOCHMUTH, Z. (1978): Jaskyne Humenských vrchov. Slovenský kras, 16, Martin, ss. 125-136
KUZMA, M. (1988): Krasové javy okolia Humenného. Práca zemepisnej olympiády, kategória D, Gymnázium arm. gen. L. Svobodu; Humenné; ss. 32
KUZMA, M. (1999): Krasové javy v regióne Humenné. Humenský kamelot, 1. - 3. časť, Humenné
LEŠINSKÝ, G. (2001): Vihorlatské vrchy - jaskyniarskymi bohmi zabudnuté... Sinter, 9/2002, SMOPaJ Liptovský Mikuláš, Liptovský Mikuláš, in prep.
LEŠINSKÝ, G. (2002): Inventarizačný speleologický výskum Vihorlatských vrchov. Záverečná správa za odbornú činnosť [úloha č. III/8/2000 a II/15/2001 podľa PHÚ]. Mnscr. SMOPaJ - pracovisko Košice, Košice, ss. 47 + 5 ss. (prílohy)
MAZÚR, E. et LUKNIŠ, M. (1986): Gemorfologické členenie Slovenska. SAV, Bratislava. (mapa)
STRÖMPL, G. (1909): A Zemplénmegyei szirthegyszég morfológiája, Földrajzi Közlemények, 39, Budapest
STRÖMPL, G. (1910): A Zemplénmegyei barlangok és sziklaodúk, Földtani Közlöny, 40, Budapest
STRÖMPL, G. (1910): Die Höhlen und Grotten des Com. Zemplén. Földtani Közlöny, 40, Budapest, ss. 54-55
ŽEC, B. et al. (1997a): Vysvetlivky ku geologickej mape Vihorlatských a Humenských vrchov 1: 50 000. GS SR, Bratislava (textová časť).
ŽEC, B. et al. (1997b): Geologická mapa Vihorlatských a Humenských vrchov 1:50 000. Regionálne geologické mapy Slovenska. GS SR, Bratislava (mapa).

Iné materiály:

ARCHÍV SMOPAJ LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ: dokumenty a archiválie týkajúce sa prieskumu, objavných a sprístupňovacích prác vo Veľkej Artajame.

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Hronský paleoponor
Nadšení kopáči pred vchodom jaskyne, foto: M. Horčík
zobrazení: 1012
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.