Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Klastokrasové jaskyne Humenských vrchov

Vydané dňa 05. 03. 2006 (Počet prečítaní: 3885)

Humenské vrchy sú pomerne málo preskúmaným územím. Prvý historicky doložený speleologický prieskum tu vykonal uhorský geograf a geológ Gábor Strömpl - rodák z Michaloviec, ktorý svoje výsledky publikoval v dvoch významných prácach (1909, 1910).
Prínos a posun v poznaní podzemia tohoto podcelku Vihorlatských vrchov zaznamenali predovšetkým člen Slovenskej speleologickej spoločnosti Z. Hochmuth (1978), ktorý vyhotovil kvalitné plány jemu známych jaskýň, pracovník Múzea slovenského krasu M. Erdős (1974, 1975) a členovia OS SSS Humenné (nepublikované údaje). Nové údaje, základné popisy a niektoré plány jaskýň zverejnil autor tohoto článku - pracovník Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, ktorý uvedené územie aj inventarizačne a historiograficky (z hľadiska speleológie) prvý krát spracoval (G. Lešinský 2002, 2003).
Speleologicky najlepšie je preskúmaný kras hraste Humenských vrchov, ktorú budujú hlavne gutensteinské vápence, a ich amputovaná časť, ktorá tvorí západnú časť tzv. Brekovskej brány (prielom Laborca). Veľmi málo je však preskúmané územie severne od hlavného hrebeňa - Krivoštianky - ktoré možno chrakterizovať ako tzv. klastokras (špecifický typ pseudokrasu). Termín nie je všeobecne akceptovaný, v tejto práci sa ho však pridŕžam.
Geologicky ide približne o cca 200 m mocné súvrstvie hlavne eocénnych, gradačne zvrstvených karbonatických zlepencov, ktoré transgresívne nasadá na mezozoikum Humenských vrchov (podľa B. Žeca et al., 1997). V svetlosivom vápnitom tmele sú rozptýlené vápencové obliaky (s priemerom aj viac než 10 cm), ktorých zdrojom je práve mezozoikum Humenských vrchov južne odtiaľ. Polohy tohoto konglomerátu sa vyskytujú medzi Jasenovom a Kamenicou nad Cirochou. V uvedenom priestore vytvárajú výrazný morfologický stupeň (napr. Sokol, Humenská) s výraznými bralnými formami.
Vhodné geologické, litologické a klimatické pomery tu podmienili vznik morfogeneticky veľmi zaujímavých, tzv. klastokrasových jaskýň. Predpokladáme, že v procese ich speleogenézy - vzhľadom na povahu materskej horniny - bolo dominantným modelačným faktorom kryogénne zvetrávanie konglomerátu (dezintegrácia tmelu, vypadávanie klastov a ich evakuácia z jaskyne) predovšetkým pozdĺž plôch vrstvnatosti a v priestore poruchových zón. Mieru vplyvu korózie na vytváranie týchto podzemných priestorov sme neposudzovali, vo všetkých lokalitách sme však zaregistrovali korózne tvary, i keď boli pomerne slabo vyvinuté. Chemický proces zvetrávania je tu však vzhľadom na povahu konglomerátu zrejmý.
V súčasnosti sú v masíve Sokola vyvinuté 4 podzemné klastokrasové formy, ktoré spĺňajú kritériá pre jaskyňu (Dúpna jaskyňa, Horná jaskyňa, Sokolová a Sokolík). V masíve Humenskej (východne od Sokola) sme našli zatiaľ len jednu jaskyňu (Olovná pivnička). Okrem týchto jaskýň diverzitu speleologických objektov v klastokrase Humenských vrchov obohacujú aj Ptičianske abri a viaceré klastokrasové kaverny v nasíve kóty Sokol, ktoré však kritériá pre prírodne vytvorený podzemný priestor nespĺňajú (vedieme ich však v evidencii speleologických objektov). Aspoň stručne uvádzam popisy všetkých uvedených jaskýň.

Dúpna jaskyňa (dĺžka polyg. ťahu: 35 m /Z. Hochmuth, 1978/)

Dúpna jaskyňa
Najvýznamnejšia klastokrasová jaskyňa Humenských vrchov. V čase maďarizácie slúžila ako refúgium. Tancovalo sa v nej a spievalo po slovensky.
Autor: G. Lešinský

Dúpna jaskyňa - mapa
Strömplov plán Dúpnej jaskyne pri Jasenove (repedés=porucha) publikovaný v roku 1910

Najvýznamnejšia jaskyňa Humenského klastokrasu. Jaskyňu tvorí mohutná eufotická dutina s pôdorysom rovnostranného trojuholníka a mierne stúpajúcim dnom. V zadnej fácii sa dutina člení na 2 výklenky, pričom východný stúpa ako úzka komínovitá plazivka so skalným dnom. Vchod má tvar polelipsy a má impozantné rozmery: 16,5 m x 7 m. Exponovaný je v smere 258°. Na strope výklenkov vo vrchole pomyselného polkužeľa, ktorý tu jaskynný priestor vytvára, sa nachádzajú hráškovité útvary a jemné výrastky. Rovné dno tvorí prašný sediment, ktorého významnou súčasťou je istotne i vyvetraný vápnitý matrix (tmel). Obliaky majú priemer až 10 cm. Dúpna jaskyňa je známa od nepamäti; je antropicky postihnutá (nápisy, lezecké skoby, ohniská). V čase maďarizácie slúžila ako lokálne refúgium pre miestny ľud, ktorý tu usporiadaval tanečné zábavy, na ktorých sa spievalo po slovensky. Ukrýval sa tu údajne i slávny maďarský zbojník Rózsa Sándor. Jaskyňa je archeologicky nádejná. Prvýkrát ju pravdepodobne opísal a jej plán vyhotovil G. Strömpl (1910).

Horná jaskyňa (dĺžka polyg. ťahu: 20 m; hĺbka: -5,5 m /Z. Hochmuth, 1978/)
Jaskyňu tvorí pozdĺž medzivrstevnej plochy uklonená afotická dutina so stúpajúcim dnom, pričom hlavný ťah má vergenciu 230°. Pokračovanie na juhozápad je zanesené lístím a tak nie je jasné v akej hĺbke priestor vyznieva. V smere 50o sa jednoduchá chodba rozširuje vďaka kolízii dominantnej geologickej štruktúry 140o/45o so štruktúrou a rovnakého smeru uklonenej na východ. Ústie má rozmery 4,5 x 1,5 m a polelipsový prierez. Výplň tvoria nánosy lístia; v zadných častiach je skalné dno, sčasti prekryté hlinitými sedimentami. Jaskyňu prvý raz opísal a jej plán zverejnil Z. Hochmuth (1978).

Sokolová (dĺžka polyg. ťahu: 12,1 m /G. Lešinský, 2003/)
Jaskyňa má charakter eufotickej, najprv 2,3 m vysokej, postupne sa zužujúcej puklinovitej chodby, ktorá prechádza do 0,5 m vysokého prechodového úseku vyúsťujúceho v nízkej sieni vysokej 1,5 m s kruhovitým pôdorysom s priemerom 3,5 m. Obrys vnútorného obvodu siene je nepravidelný, pretiahnutý v smere 120 - 300o. Strop sa tu smerom od vchodu dvíha a vytvára krátku klenbu. Expozícia trojuholníkovitého vrchodu (1 x 2,3 m) činí 108o. Obliaky s priemerom do 10 cm sú v matrix chaoticky usporiadané. Dno jaskyne tvorí zmes vyvetraných klastov, tmelu, hliny a lístia. Jaskyňu prvý krát opísal autor článku (2003).

Sokolová
Jaskyňa Sokolová. Dosiaľ nebola nikde spomínaná. Nachádza sa v bralnatých partiách Humenského Sokola.
Autor: G. Lešinský

Sokolík (dĺžka polyg. ťahu: 8,44 m, /G. Lešinský 2003/)
Jaskyňu tvorí cca 5 m dlhá eufotická horizontálna chodba široká 1 - 1,5 m. Strop s dĺžkou jaskyne pravidelne stúpa z 0,9 m do 2,5 m. V závere koncovej steny jaskyne ležia vo výške cca 1,5 a 1,8 m dve stúpajúce krátke kaverny, ktoré sú situované jedna nad druhou. Vchod je orientovaný na severovýchod a má parametre 2,5 x 0,9 m. Dominantné geologické štruktúry: 205o/77o a 150o/25o. Výplň fácie dna tvorí lístie a hlinité nánosy. Jaskyňu prvý krát opísal autor článku (2003).

Olovná pivnička (dĺžka polygónového ťahu: 8,8 m; -3,6 m /G. Lešinský, 2003/)

Olovená pivnička - mapa
Dosiaľ v literatúre nikde nespomínaná jaskyňa. Povesti obyvateľov Ptičieho, že slúžila ako refúgium počas 2. svetovej vojny, sa pri prieskume nepotvrdili.

Jaskyňu tvorí 3 m vysoký, 2 m široký a pri báze na 0,5 m zúžený priestor. Jeho priečny profil je uklonený; je zároveň i obrátene hruškovitého tvaru. Strop s klenbovitou krivkou postupne klesá do 1 m vysokého výbežku s profilom 0,25 m a to až do vyznenia predisponujúcej subvertikálnej poruchy 330o/78o. Vchod má v náryse symetrický polelipsový tvar (0,9 x 0,9 m) a expozíciu 36°. Za vstupným otvorm dno klesá a po 1,5 m padá na najnižie miesto jaskyne. Výplň fácie dna tvoria hlinité sedimenty a eolicky transportované lístie. Jaskyňu prvý krát opísal a plán zverejnil autor článku (2003).
Okrem vyššie uvedených jaskýň sa v literatúre G. Strömplom (1910) uvádza aj Jaskyňa v Červených skalách (masív Sokola), ktorá je údajne ešte mohutnejšia než Dúpna jaskyňa (!). Autor článku tvrdí, že ju nepreskúmal pre nedostatočný výstroj. Lokalitu nepoznajú ani miestni obyvatelia. Sám som ju nenašiel. Speleologicky je však masív Sokola stále nedostatočne preskúmaný, čo potvrdzuje i J. Bártom (1973) uvádzaná nepublikovaná informácia o Jaskyni pod Sokolejom (SV svah Kováčky) nad rómskou osadou Podskalka. Výskyt týchto lokalít skutočne nemožno vylúčiť.
Ak vezmeme do úvahy morfometrické parametre vyššieuvedených jaskýň a ich plošné rozmiestnenie v intenciách skúmaného územia, je zrejmé, že klastokras Humenských vrchov zďaleka nepovedal svoje posledné slovo. Rozsiahle polohy paleogénneho karbonatického konglomerátu celkom isto skrývajú viacero hodnotných a iste i krásnych jaskýň. Ak sa tu obrodí speleologický výskum, čoskoro sa o nich iste dozvieme.

Literatúra

ERDŐS, M. (1974): Poznámky z terénnej obchôdzky v Jasenove, okr. Humenné. Mnscr., Múzeum slovenského krasu, Liptovský Mikuláš - Košice.
ERDŐS, M. (1975): Predbežný speleologický prieskum v okolí Jasenovského hradu. Mnscr., Múzeum slovenského krasu, Liptovský Mikuláš - Košice.
HOCHMUTH, Z. (1978): Jaskyne Humenských vrchov. In: Slovenský kras, 16, 125-136
LEŠINSKÝ, G. (2002): Inventarizačný speleologický výskum Vihorlatských vrchov. Záverečná správa k úlohe III/8/2000 a II/15/2001 poděa PHÚ. Mnscr., SMOPaJ, Liptovský Mukuláš - Košice, 47 s.
LEŠINSKÝ, G. (2003): Výsledky speleologickej inventarizácie v Humenských vrchoch. In: Slovenský kras, 41, 165-197
STRÖMPL, G. (1909): A Zemplénmegyei szirthegyszék morfológiája. Földrajzi Közlemények, 39
STRÖMPL, G. (1910): Zemplénmegyei barlangok és sziklaodúk, Földtani Közlöny, 40
ŽEC, B. et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Vihorlatských vrchov. GS SR
* autor, okrem toho, že je dobrovoľný jaskyniar v SK Drienka, pracuje v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva. Pri prieskume a dokumentácii v Humenských vrchoch mu boli nápomocní (okrem iných) aj ďalší členovia SK Drienka - Vlado Papáč a Tibor Máté.

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Rumunsko 2001
Piatra Albei - výhľad na východné Rumunsko, foto: V. Papáč
zobrazení: 911
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.