Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Hradná "jaskyňa" v Čiernej hore

Vydané dňa 05. 05. 2006 (Počet prečítaní: 3505)

O hrade
Asi 10 km severne od Košíc leží na pravom brehu rieky Hornád dedinka Sokoľ. V dedine prebývali kráľovskí sokoliari (falconarii), za účasti ktorých sa v oblasti nad dedinou konali veľké kráľovské poľovačky so sokolmi.

V listine z roku 1330 sa o hrade Sokoľ píše ako o novopostavenom, no podľa získaných archeologických nálezov vznikol už v 13. storočí. V roku 1405 kráľ Žigmund vyhlásil hrad za kráľovský, avšak v roku 1429 ho daroval Košiciam s podmienkou, že sa má zrúcať. Na výstavbu hradu bola vhodne využitá konfigurácia terénu pozdĺžneho tvaru s dĺžkou asi 80 m a šírkou len 8-10 metrov. Najvýraznejším pozostatkom je hradná priekopa. Na západnom okraji hradu je okrúhla veža s vnútorným priemerom 310 cm, ktorá je postavená v smere prístupu. Druhá kruhová stavba s priemerom 7 m sa rysuje približne v strede dĺžky hradu (SLIVKA, 1977; SLIVKA - VALLAŠEK, 1991).

Hradná jaskyňa

Pôdorys hradu s vyznačením polohy jaskyne podľa M. Slivku.

Lokalizácia jaskyne
Práve pod hradom Sokoľ sa nachádza Hradná jaskyňa (KY-13). V turistických a dokonca i vojenských mapách je lokalizovaná nesprávne, cca 250 m juhozápadne od skutočnej polohy. Taktiež pozícia hradu Sokoľ je uvedená nesprávne - priamo nad obcou. Viacerí bádatelia hrad dokonca lokalizujú na košickú Hradovú. V skutočnosti sa nachádza na výraznom úzkom výbežku nazývanom Na Hrádku, severozápadne od kóty 545,3 a asi 4 km západoseverozápadne od obce. Jaskyňa leží v severovýchodnom svahu, desať výškových metrov pod hradom. Nadmorská výška vchodu: 632 m n. m.

Hradná jaskyňa

Vchod s haldou. Foto: M. Horčík

O jaskyni
Hradná jaskyňa, v literatúre i zaradením do Zoznamu jaskýň považovaná za regulérny podzemný krasový jav, predstavuje pravdepodobne z väčšej časti umelo vyrazenú chodbu, smerujúcu približne do stredu hradu, pod vežu č. 2 (pozri mapku). Chodba mala pravdepodobne slúžiť ako únikový východ v prípade krajného nebezpečenstva, no nebola dokončená (SLIVKA, 1977; SLIVKA - VALLAŠEK, 1991). Pred čiastočne zavaleným vchodom s rozmermi 1,5 (š) x 1,1 (v) m sa nachádza halda vyťaženého materiálu. Hlavne v úvodnej časti chodby badať viacero stôp po vyvŕtaných dierach, ktoré nekorešpondujú s historickými súvislosťami jej vzniku. Strelné práce boli realizované prvýkrát až v 17. storočí, kedy bol hrad už dávno v ruinách. Jaskyňu tvorí jednoduchá chodba, ktorej mierne zmeny smeru podmienili poruchy, pozdĺž ktorých bola razená. Výška chodby kolíše od jedného metra vo vstupe až po 4,5 m v zadnej časti, kde vznikol rozpadom horniny na krížení viacerých porúch komínovitý priestor. Práve tieto zadné priestory sa javia ako prirodzené. Šírka chodby je 0,8 - 1,2 m. Výraznejšia porucha na konci chodby sa nečrtá, takže je možné, že práve preto (spolu s nestabilnou a rozpadajúcou sa horninou v komíne) sa ďalšie práce nerealizovali. V závere chodby sa nenachádzajú stopy po vrtoch a má charakter ručne razených štôlní. Pod komínom badať nakopenie opadaného materiálu na dne. Dno v úseku prvých 7 metrov pokrýva hrubá vrstva naviateho lístia, zvyšok tvorí napadaná rozdrobená hornina premiešaná s hlinou, ojedinele menšie skaly.
Z geologického hľadiska je celý kopec budovaný ramsauskými dolomitmi, ktoré predstavujú najrozšírenejšie súvrstvie mezozoika v Branisku a Čiernej hore (vek - ladin). Litologicky sú to prevažne tmavosivé, zväčša lavicovité (10-100 cm) dolomity (POLÁK, 1997).

Hradná jaskyňa

Vrstevnatosť horniny (so sklonom 10g) môžeme pozorovať v okolí m. b. 5 na protiľahlej stene. Jaskyňa nenesie stopy krasovatenia, nezaregistrovali sme ani korózne rozšírenia puklín, ani tvorbu výzdoby. V literatúre uvádzanú dĺžku 22 m sme novým zameraním upresnili na 26,3 m.

Hradná jaskyňa

V Hradnej jaskyni. Foto: M. Horčík

V literatúre bola lokalita uvedená aj pod menami Jaskyňa na Hrádku (A. Droppa, J. Bárta) a Jaskyňa v údolí Uhrinče (M. Erdös). Pri zimnej návšteve sme zaregistrovali niekoľko exemplárov zimujúcich netopierov, konkrétne Uchane čierne (B. barbastellus) a bližšie neurčených zástupcov rodu Myotis.
Pri archeologickom prieskume hradu boli nájdené zlomky úžitkovej keramiky datované do 13.-14. storočia. Amatérsky na hrade pôsobil aj M. Jarný zo Sokoľa, ktorý vo svojej zbierke opatruje početné keramické fragmenty a údajne aj železné ostrohy (SLIVKA, 1977). Naopak, speleoarcheologický prieskum Hradnej jaskyne Dr. Bártom v roku 1951 bol negatívny. (BÁRTA, 1963). On sám považuje chodbu za kombináciu umele vyhĺbenej jaskyne s prirodzenou puklinou v dolomitickom vápenci.

Poďakovanie
Moja vďaka za diskusiu a poskytnutie literatúry patrí Ing. J. Ducárovi a G. Lešinskému, taktiež ďakujem za pomoc pri pátraní po pôvode "jaskyne" Ľubomírovi Lužinovi a Ing. Smolkovej zo Slovenského banského múzea v B. Štiavnici, Mgr. Elene Kašiarovej zo Štátneho ústredného banského archívu v B. Štiavnici a Dr. Zacharovej z Geologickej služby SR. Bohužiaľ, zmienka o Hradnej jaskyni (resp. štôlni v uvedenej oblasti) sa nenachádza ani v archívoch uvedených inštitúcii a dokonca ani v registri starých banských diel (štôlne, haldy, pingy...), ktorý vedie GS SR a ktorý obsahuje údaje o viac ako 16.000 objektoch.

Záver
I keď sa jedná o kombinovanú dutinu štôlňa - jaskyňa s nezisteným pomerom, vyžaduje si ochranu z dôvodu zimného výskytu netopierov i z hľadiska historického, pre vykonanú prácu našich predkov. Rekonštruovať rozmery pôvodnej jaskyne (pukliny) sa nám už nepodarí, no pravdepodobne tu nejaká puklinovitá dutina existovala, o čom svedčí väčší priestor pri m.b. 7. Rozširovali pôvodnú dutinu obyvatelia hradu? Prečo sa po nich nenašli žiadne stopy v jaskyni? Mala význam úniková chodba, ktorá vyústila na povrch hneď pod hradom? Aký zmysel malo dodatočné rozširovanie vstupnej časti strelnými prácami? Jednoznačnejšie odpovede na tieto otázky by dal len podrobnejší historicko-archelogický prieskum.

Literatúra:
BÁRTA, J., 1963: Desať rokov speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV. Slovenský kras, 4, Martin, s. 87-97.
BELLA, P., HOLÚBEK, P., 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku, Dokumenty. MŽP SR, Bratislava.
ERDÖS, M., 1979: Súpis krasových javov v okolí Košíc, Kavečian a Kysaku. Manuskript, MSK, Liptovský Mikuláš - Košice, s. 20-21.
POLÁK, M.: 1997: Geologická mapa Braniska a Čiernej hory + vysvetlivky. Bratislava.
SLIVKA, M., 1979: Opevnené sídla drobnej stredovekej šľachty v oblasti stredného Šariša. Nové obzory 21, Prešov, s. 113-146.
SLIVKA, M., VALLAŠEK, A., 1991: Hrady a hrádky na Východnom Slovensku, VVKE.

Celý článok | Autor: Martin Horčík | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Že by tie kamene niekto z tej trávy vyzbieral ?
Že by tie kamene niekto z tej trávy vyzbieral ?, foto: J. Psotka
zobrazení: 1065
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.