Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Krôčikmi vpred k poznaniu

Vydané dňa 16. 06. 2006 (Počet prečítaní: 1855)

Potenciál v Slovenskom krase je nesmierny. Najväčšie jaskynné systémy na Slovensku sa ukrývajú práve tam. Chemicky najčistejšie vápence, priaznivá tektonika, pestrá geológia, milióny rokov trvajúci polyfázový vývoj, vplyv výdatných vôd z kryštalinika na speleogenézu.
Viacnásobné úrovne, celé generácie chodieb a šiacht; množstvo paleoponorov, inaktívnych senilných ponorov, recentných občasných hltačov i fosílnych, senilných a recentných vyvieračiek, ktoré lemujú jednotlivé hydrogeologické štruktúry. Prieniky podzemných štruktúr rôzneho veku a rôznej genézy. Učebnica všetkých štádií vývoja jaskýň, aké si len človek vie predstaviť - a to už od vrchnej kriedy!
Odhaľovať tento potenciál vôbec nie je jednoduché a súvisí to s antropogénnym vplyvom za posledných min. 5000-6000 rokov.
Klasickú metodiku z Demänovskej doliny uplatnil v Slovenskom krase Ján Majko. Ponory a neskôr i vyvieračky. Ako prvý začal napr. s prolongáciou reliktných šiacht. Úspechy žal na všetkých frontoch. Boli však vykúpené nenormálnou otročinou. S vedomím toho, aké boli vtedajšie možnosti, dnes s nesmiernou úctou hľadíme na jeho sondy. Objavil vstupné partie do veľkých jaskynných sústav prípadne ich subsystémov. Hádam najbližšie k rozlúšteniu niektorej z nich bol v prípade Domice. Všetko ostatné zostalo z rôznych dôvodov nedokončené. Srdce planiny zostalo neodhalené.
Rovnako ako jeho pokračovatelia zo štyroch generácií, aj my uplatňujeme jeho metodiku. Pridali sme aj čosi svoje - objavovanie jaskýň prolongáciou mikroforiem v krasovom reliéfe a iniciálnych depresií. Dnes už je jasné, že aj tieto cesty vedú do starších i recentných riečnych sústav. Obe metódy slúžia výborne - trvajú rádovo minúty až hodiny a jaskyniarom veľa krát stačia iba holé ruky na to, aby sa "prehrabali" do koróznych (väčšinou), či riečne modelovaných útrob.
Zaujímavá možnosť sa nám naskytla nad jednou zo starších jaskynných sústav - iba cca 30-40 m nad lokálnou eróznou bázou v línii drénovania jaskynného systému.

Nad BL

1. Cieľavedomá povrchovka rešpektujúca stav súčasného poznania, ktorá to poznanie však v žiadnom prípade neabsolutizuje, je skôr či neskôr odsúdená na úspech. Ja vravím, že nové oči na stokrát "opozeranom" aj tak uvidia nové veci. Leakey to povedal predsa jasne: "Ak niečo hľadáš a nenachádzaš to tam, nesmieš si myslieť, že to tam nie je. Skôr si sa zle pozeral". Ľudia, ktorí si túto múdrosť objaviteľa našich najstarších predkov neosvojili a ktorí nekopú, resp. kopú málo alebo zle, potom mávajú tendenciu nezmyselne absolutizovať. Napr.: z dna závrtu sa ešte nikto nikam neprekopal (rozumej - ani neprekope). Alebo: v srdci planiny nie je nič. Srdce planiny nejestvuje. Alebo: planina sa dvíha - niet tam teda horizontálnych (rozumej riečnych) jaskýň. Alebo: z iniciálnych depresií akurát tak do koróznych šiacht. Atakďalej, atakďalej. Netreba mudrovať, treba viac kopať. Jaskyniar má svoj rozum (vedený intuíciou) predovšetkým v rukách. Už sme tu mali toľko múdrych hláv, ktoré nič nikdy nevykopali, že keby nebolo tých jednoduchých jaskyniarov, ktorí všetky naše jaskyne poobjavovali, tak by hádam prežil úzus, že tu žiadne jaskyne ani nejestvujú.
Hľa: dve diery na fotke majú priemer sotva desať centimetrov (!). Naokolo nijaké depresie, nijaké škrapy, nijaké skalné steny - nič. Len lístie, hlina a stromy. Povrch fádny ako reči politikov. Kto by tu hľadal jaskyňu ?

Nad BL

2. Nakuknem do diery - tma. Strčím tam jemne ruku, cítim akurát chlad a hlinu. Jemne preto, že ak je tam náhodou voľný priestor, aj najmenší nesprávny pohyb ho môže uzavrieť a potom sa človek zbytočne veľa narobí. Žiaľ, široko-ďaleko na okolí niet jediného kameňa a drevo ani kusy hliny z vyššie uvedených dôvodov hádzať dnu nebudem. Radšej si kameň treba doniesť.

Nad BL

3. Pribehneme už dvaja - aj so 4-mi kameňmi. Jedným "zaštopľujeme" dieru pri drienke, aby nám tam nepadala hlina a ostatné tri šupneme do diery pod mladučkým javorom poľným: "Päť metrov!" "Desať metrov!" "Pätnásť metrov!" Hulákame podľa toho, ako kamene hlboko dopadnú. Objav je jasný - netrvalo ta ani pár minút a už sa dá vtrepať aj dolu. Treba však myslieť aj na bezpečnosť - aby lano viselo priamo do šachty a nelámalo sa cez sutinu a nánosy hliny. Preto uvoľňujeme zátku najprv v jednej a potom v druhej diere.

Nad BL

4. Keď sme cez trochu rozšírené otvory vopchali dnu naše zvedavé nosy, až nás oblial pot. Ležali sme priamo v strede nad šachtou s priemerom ústia 2,5 x 1,5 m a pod nami nebolo ani pol metra hliny! Najbezpečnejšie sa bolo priistiť lanom, spustiť nohy do šachty a vyzbierať opatrne sediment z ústia, aby nenapadal dolu a aby nám v jaskyni bordel nezahatal prípadné pokračovanie alebo aspoň jeho náznak.

Nad BL

5. Za dve hodinky sme otvory zväčšili a nad brutálnym skalným mostom predeľujúcim šachtu sme zanechali hlinený mostík. Dôkladne sme vybrali všetky ozrutné balvany, ktoré tvorili niekdajšie steny priepasti a rozhodli sme sa pre zostup dierou pod drienkou.

Nad BL

6. Ako je možné, že nad vzduchoprázdnom visela všetka tá hlina a kamene? Postarali sa o to oba stromčeky - drienka i javor, ktoré spleťou svojich koreňov vystužili hlinenú zátku ako roxormi. Zaúradovali aj korene ďalších stromov okolo, ktoré sa zo vzduchoprázdna jaskyne rizodermálnymi vláskami napájali vodou obsiahnutou v jaskynnej atmosfére so 100% vlhkosťou. Tak vznikla "podlaha", ktorá však veľkú pevnosť nemala a keby jedného pekného dňa korene prehnili, náhodný okoloidúci by zhučal dolu a nikto v živote by ho už nevidel ani o ňom nepočul. Koľko je takých miest u nás v krase? Strašne veľa. Sú všade a podotýkam - všetky niekam vedú, kým niekto nedokáže opak, čo sa ešte ani raz nestalo :-)))

Nad BL

7. Aby sa nám lano neopieralo o nestabilné hlinené steny, rýchlo sme urobili deviátor. Dodržať uhol do 120° pri zaťažovaní lana nebol problém, stromov tu bolo dosť. Silu sme rozložili rovnomerne.
Asi 1 m pod okrajom ústia sa už vynárali korózne modelované skalné steny a pod nohami sa nám černela čierňava...

Nad BL

8. Pocit z tohto objavu je znásobený poznaním, že človek tu visí 30-40 m nad lokálnou eróznou bázou niekde tadiaľto pretekajúcej, zatiaľ len z ponornej časti poobjavovanej jaskynnej sústavy. A to sú bežné hĺbky vstupných šiacht mnohých tunajších priepastí. Kto už mal tú česť prejsť v Slovenskom krase objavným koróznym komínom do riečne modelovaných priestorov, veľmi dobre vie, že je tu nádej zopakovať si to. Dovidenia vo vyvieračke :-)))

Foto: Gabriel Lešinský, Jozef Hetesi

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Množstvo prepadlísk
Množstvo prepadlísk na planine Jakupica, foto: M. Miškov
zobrazení: 1267
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.